Thursday, February 28, 2008

cisarove nove saty

clovek by sa nemal hrat na nieco cim nie je, na nieco co mu nie je prirodzene a nevychadza to z jeho podstaty. priznajme si vsak, ze bez obcasneho divadielka a hrania roznych "postav" by to bolo na tomto svete tazsie...

o to viac si treba vazit ludi, ktori su sami sebou.

v nasej partii bolo isty cas modne chodit na posedenie do cajovne, valat sa na vankusoch a nalievat sa exotikou. do caju sme sa rozumeli ako hus do piva, skusali sme rozne druhy, ich nazvy si nepamatam, ale bolo z nich jasne, ze ten caj zbieral saolinsky mnich, ktory sa v ramci oberacieho obradu musel postit mesiac pred a mesiac po tom, ako sa tych cajovych listkov dotkol a odtrhol ich. samozrejme to muselo byt den po splne mesiaca a museli pred tym v nedalekej osade obetovat pannu... drakovi.

taketo specialne pribehy sme si predstavovali, ked sme tie caje pili, tvarili sme sa, ze sa vyzname, ze citime kazdy mozol na tej mnichovej ruke, ktora sa tych listkov dotkla... a ze nam to chuti samozrejme.

majitelka bola mila pani, sem tam nam o caji rozpravala, mala rada svoju "pracu" a mozno aj pre tu atmosferu sme tam chodili a tvarili sa, ze vsetkemu rozumieme a ze vidime vyssi zmysel toho vsetkeho. v kazdom pripade viem, ze niektorym z nas boli pohodlne tie vankuse okolo a ze starkyne informacie mali osud ako ten povestny hrach na stene. (toto je to moj post, takze napisem, ze ja som si samozrejme zapamatal vsetko, nech som za spravnaka.)

a ved, ucta k saolinskym mnichom je ucta k saolinskym mnichom, tak sme ochutnavali dalej a tvarili sa bohemsky.

raz s nami bola jedna kamaratka, ktora je povestna svojou uprimnostou a tym, ze si nedava servitku pred usta.

objednali sme zase speciality, jej ako novacikovi sme vybrali ten s mnichom, panenskou krvou a drakom. aby ten pribeh precitila, aby skusila tu mnisku cistotu v tom lahodnom napoji.

usrkla si. pozera na nas, dviha obocie...

vam sibe? toto je caj? pigi caj s cukrom a polkou citrona je Caj. toto chuti ako ked vo vode vyperies smradlavu handru.

boli sme zhrozeni! taketo ruhanie, takyto hriech. zlatisty mok priamo z tibetu! a takto o nom hovorit! neskutocne...!

hm, pravdu povediac, kamoska bola ako dieta v tej rozpravke cisarove nove saty. ozvala sa mozno netaktne, kedze teta cajovnicka stratila zmysel zivota, ked to pocula, ale aspon povedala, co si mysli naozaj. a my sme konecne zistili, co nam ten caj pripominal. neboli to mniske mozole, bola to handra pani upratovacky na zakladnej skole.

na caj uz nechodime, nechuti nam.

bat sa vsak o nas nemusite, chodime sa bohemsky tvarit niekde inde. ochutnavky vin su nase a kazdym duskom vstrebavame obrovsku skalu chuti a voni, citime kazdy vanok, co preletel okolo hrozna z ktoreho sa to vino vyrobilo, citime kazdu triesku zo suda, v ktorom to vino dozrievalo...

tvarime sa vznesene, paci sa nam to...

popritom tisko dufame, ze niekto zase neotvori hubu. zase by sme sa museli ucit ako sa spravne tvarit niekde inde.

idem si dat dusok vina. bieleho. chladeneho. takeho, co mi chuti. neviem, ako sa vola, neviem kolko stalo. jednoducho mi chuti, tentokrat to staci.

tentokrat som tu sam, ziadna rola nie je potrebna...


o vine, dalsich mozoloch a pannach vo vinohrade mozno nabuduce.

Monday, February 18, 2008

swarovski bez nohaviciek

potvorky.

rozmnozili sa po fitness centrach.
skusaju nas, dvihaju si ego, drazdia nas...

kto sa prvy pozrie, ide z kola von. jedenkrat a dost!
taketo hry sa teraz hraju...

teplaciky? elastaky? nohavicky? zvladam, necumim, suboj ega vyhravam. dlhorocny trening ovocie prinasa...

nie vsetci sa vsak ovladaju, nasu hru nehraju, zastavia sa, pozeraju, hubu otvaraju...

a potvorky?

nemaju radi, ked im cekujete obrys nohaviciek, preto sa priposobuju,
brania sa, odstranuju zo svojho pozadia nohavickovy putac.

potvorky maju nove zvyky,
potvorky nenosia nohavicky.

zvladam kadeco, ale toto.

ono, ja by som necumel...

vlastne ani necumim, ved uroven.
ja len hladam tie nohavicky.
systematicky.

trencle do pol stehna? nema.
frote po babicke? nema.
francuzske tesne pod zadok? nema.
tangace? nema.

NEMA!

a kedze diagnostika s mojim starym hardwarom chvilu trva, byvam odhaleny a z hry nekompromisne vyluceny... hanba prevelika, trestna lavica, pranier.

dnesna doba vas ozaj preveri, musite na sebe stale pracovat.
s hardwarom uz vela nenarobim, budem musiet upgradovat software...

pisem 100x kriedou na tabulu:

nebudem cumiet na tie zadky, nebudem cum....

zotriem, opravim.

budem nenapadnejsi, budem nenapadnejsi, budem nenapadnejsi...

a od zajtra?

ani ja si nedam nohavicky!

tak vam treba potvorky, nemali ste provokovat...

Thursday, February 14, 2008

smrdis?

... jasne, ze niekdy ano. horsie je, ked vacsinou ano. dnes sa mozno dozvies, preco je to tak napriek tomu, ze sa kupes kazdu stvrtu sobotu a dokonca si si kupil na mileticke novu vonu od hellfingera.

preco o tom pisem?

nuz preto, ze sa mi stala taka vec. dva dni som napriek tradicnym zvyklostiam smrdel ako c..... hracky. nechapal som, co sa deje, hned som myslel na nejake hormonalne zmeny, prechod, alebo ze mam oblicky v prdeli.

nastastie dovod bol niekde uplne inde. pomylil som sa a kupil som namiesto tradicneho antiperspirantu deodorant. balenie maju rovnake, rozdiel je len v zlozeni. mohol som si ja striekat na seba aj celu plechovku, zelany efekt sa nedostavil a dosledky som uz napisal.

mozno si to neuvedomujes, ale mozes sa umyvat kolko chces, mozes sa parfumovat kolko chces, toto neodrbes. takze ak si budes striekat axe na brucho ako v reklame, velmi ti to nepomoze. a nezabudaj, ked uz citis sam seba, je velmi zle. ostatni ta davno predbehli.

hm, zda sa ti, ze toto vie kazdy blbec? podla toho, co sem tam citim okolo seba by som ani nepovedal. ja som na to pred rokmi musel prist sam, pre teba je tu (nastastie) swarovski.

takze pekne antiperspirant pod pazusky a hellfingera mozes aj na brucho. aspon nepokazis par ludom chut na obed, ked stojis pred nimi v rade.

a baby, nesmejte sa! v tomto sme na tom rovnako...

vas vsetkovidel, vsadebol a vzdyporadil swarovski.

p.s. tym, ktorym som sposobil za tie dva dni ujmu sa teraz ospravedlnujem...

Tuesday, February 05, 2008

tazke casy

prave som sa vratil z fitka, kde som ovracal volant stacionarneho bicykla.

nuz, prisli tazke casy. nic sa neda robit, sezona je za dverami, musel som si (znovu) vstupit do svedomia. som znovu tucny ako prasa a ruky mam tenke ako hajzlovy pavuk nohy. kedze som maximalista, inak zial neviem, bud zeriem od rana do vecera, alebo cvicim od rana do vecera- zalezi od rocneho obdobia. teraz prichadza to tazsie...

momentalne nenavidim kazdy stacionar a kazdu cinku v okoli 100 kilometrov.

strasne to boli. strasne...

nikdy som k nikomu nechoval zast, nikdy som nemal destruktivne sklony, ale dnes som si musel pri tom slapani do pedalov trosku pomoct.

predstavil som si chlapa, konkretneho, ze mu slapem na tu jeho sprostu hlavu, na ten jeho nehanebny alibizus. takychto ludi by som najradsej prefackal, nech sa preberu. slovo realita im nic nehovori...

na mieste, kde chodim pravidelne na obedy stretavam typka uz par rokov. ma asi 140 kg, nezmesti sa na stolicku, sedi na operadlach, taky ma siroky zadok. vazne, tentokrat neprehanam. je to mlady chalanisko, ziadna obstarozna obezita. na zaplakanie.

jasne, moze byt chory, alebo nieco podobne, ale on je chory maximalne na hlavu. teda uz teraz si to myslim...

sedim pri stole, predo mnou ubohy platok kuracieho masa na prirodno, 4x minikarotka, 10x hrasok, ziadna ryza, ziadne zemiaky. moje obedy na dalsich par mesiacov...

chlapik sedi pri vedlajsom stole s kolegami, pocuvam debatu, bavia sa prave o nadvahe. tento nas hrdina zahlasi, ze on za to nemoze, ze je lahko hovorit vsetkym, ked na neho chudacika sa hned nalepi vsetko co zje. ze ho to sice trapi, ale neda sa nic robit. aj by som ho polutoval, ale...

viete co ma kazdy den na obed?

polievku, k nej pecivo- celozrnne? nepozna, druhe jedlo taky isty platok masa ako ja, ale k tomu dva kopceky ryze a vedro hranoliek s tatarskou. dezert? nie je problem, dva veterniky sa usmievaju na malom tanieri. na pitie? mineralka? nezartujte. coca cola samozrejme. a dve horalky na cestu...

niekto ozaj nema kozku na tvari. zozerie to, co ja za tyzden, ale on za to nemoze, ako vyzera. to len my ostatni to mame lahke, ved genetika nepusti, vsak ano?

tak som dojedol svoje suche maso, po praci som odkracal do posilky, krivil som tam tvar 2 hodiny a prestavoval som si, ako tomu prasatu slapem pedalom do tvare. trosku mi to pomohlo.

myslel som na to, ako velmi nesebakriticki ludia dokazu byt, ako sami seba presvedcia, ze oni za nic nemozu. to vsetko genetika, osud, pocasie, cokolvek. banda mizerna vyhovaracska.

ludia, zobudte sa. berte veci tak ako su, priznajte si chyby a snazte sa ich napravit. to je prvy krok k uspechu.

kazdy si je strojcom svojho stastia. na 98% urcite. ziadne mam tazke kosti, ziadna genetika, ziadne neda sa. niekto to ma tazsie, niekto lahsie, ale jedno je iste. vsetko sa da, len treba chciet.

... a preto som teraz taky uboleny, hladny a nasraty.