ako zbalit babu II.

pravdu povediac, vobec to nebude o tom, ako babu zbalit, ale hodi sa mi ten nadpis do serie, kedze tu uz bola "jednotka".

bude to skor o tom, ako babu, ani chlapa urcite nezbalite...

citajte, co mi lezi na srdci.

nerad to robim, vobec sa necitim na tuto ulohu vhodny, ale uz ma to dozralo. a... mozno sa spolu nieco naucime, ved sila commentov je nepopieratelna.

odkedy blogujem, dostavam dost mailov a vo svojom "realnom" zivote uz par rokov kopec smsiek. ved viete, som komunikativny chlapec.

v mojom pripade, kedze som ten chlapec, hlavne od zien a dievcat...

...zda sa mi, ze mladsim vekovym kategoriam robi problem pravopis.

nemyslim slangovy smskovomailovy slovnik, ten mi je jasny.

x miesto ch, w miesto v... akekolvek inovacie tymto smerom su prijatelne.

hovorim za seba, cize ako pre koho.

toto vsetko su zmeny robene zamerne.

jasne, stane sa, aj mne. urcite...
aj v mojom blogu najdete kopec chyb...

...a zaradite ma hned niekde na "koniec radu".
no vidite. o to presne ide.

takze pre vsetkych, pre zeny aj muzov, pre dievcata aj chlapcov.

pisanie i a y je ozaj picovina, suhlasim.

ale ked uz raz bolo toto pravidlo vymyslene, snazme sa ho dodrzat.

hlavne preto, ze ludia sudia prirychlo...

jednoducho, ak po niekom "idete", nepiste mu/jej smsky plne hrubok...

z muzskeho pohladu to mozem posudit...

zena s opakujucimi sa hrubkami v smske= lahka korist.

cize pretiahnut a zahodit. prepacte, ale casto to byva prave takto.

a v opacnom garde?

nedojde ani k tej sulozi, nakolko zeny hladaju "dokonaleho"...

a fakt nebazirujem na hlupostiach, ale ked niekto napise gde, vjac, alebo lize (lyze, nie liiize)...

no, co je vela, to je cezprilis, ako vravieva moj kamarat doktor.

teraz uz vidim pec a april, ako pisu comment, ze take smsky dostavam preto, ze nahanam len same hlupe <> a ze co to o autorovi hovori...

klud dievcata, len som si rypol trosku... zo srandy.

a teraz este to hlavne, preco tento post vznikol...

toto je skor o nevedomosti, nie o pravopise.

teda myslim si.

prosim vas na kolienkach, zlutujte sa. ak mi este raz niekto napise debka namiesto depka, tak ma vystrie. skutocne.

depka je od slova depresia, nie od slovneho spojenia debilna nalada!

alebo sa mylim? ak ano, tak mam pruser...

***

ak sa niekto v tomto poste nasiel, prosim, nech sa neuraza, nemyslel som to v zlom.

ja som sa tiez priznal, ze som omylny a mozno aj castejsie, ako by to bolo zdrave.

je to moja chyba a moja skoda. myslim to mylenie sa, nie to, ze som sa priznal.

rad sa necham od vas poucit, bude to len pre moje dobro...

ale... nech nemame v commentoch jazykove okienko, tak s mierou.

nechcem to tu obsypat moralkou.

co sa tych vedomosti tyka, lepsie je vyzerat chvilku ako debil, ako cely zivot...

(aj ked ja som na to asi predurceny)

preto sa nebojte priznat, ze nieco neviete a pytajte sa. len nie to iste stale dokola.

tak,
kludne podte do mna, nech idem "hore".

a vzdy davajte pozor- komu, co a ako pisete...

oplati sa.

parfum

ked som bol minule na "almodovarovi" a pozeral som sa 15 minutovym zaberom ako spanielska zena cisti zemiaky, myslel som si, ze v mojom zivote mozem vidiet uz len lepsie filmy...

niekedy robim unahlene zavery...

prave som sa vratil z kina. film parfum... ci sa mi pacil, je asi jasne z toho uvodu.

ale inak som chcel...

v kinosale si sadla vedla mna (jasne, ze preto, lebo tam mala kupeny listok, nie preto, ze som fesak, to mi nemusite vysvetlovat) taka celkom "pouzitelna" slecna. v tomto pripade pouzitelna znamena, ze ju chytite aj za ruku na ulici...

no dobre, az taka dobra nebola. povedzme, ze ju chytite za ruku na ulici v meste, kde vas nikto nepozna. takto je to presnejsie. (este som vam nehovoril o tych kategoriach? aha. tak mozno sa aj k tomu raz dostaneme.)

sadla si na svoju malu ritku, ja som uz kul plany, ako co najduchaplnejsie zaposobim, aby som po filme odisiel s jej telefonnym cislom. (ja viem, ze som sa zmenil, ale na horsie casy. clovek nikdy nevie...)

moj zaujem este narastol potom, ako som zacitil, ze krasne vonia.

vonou, ktoru som uz raz na niekom citil.

velmi sa mi pacila, ale bolo to v dave, takze som nevedel identifikovat majitelku.

aby som sa jej mohol opytat, co to vlastne citim.

potesil som sa, ze tentokrat zabijem dve muchy jednou ranou.

konecne zistim, co to je za vonu a mozno zbalim slecnu na jej vlastny parfem...

chcel som sa jej to opytat hned po filme...

nuz, ale plany v prdelke...

ze preco?

ja som totiz zabudol na to, o com je ten film...

o psychopatovi, co zabija mlade zeny, natrie ich jelenim lojom, aby do neho prestupila vona ich pokozky, potom tu mast z nich stahuje spachtlou a nasledne z toho uvari parfem...

poviem vam pravdu, nejak som nemal odvahu sa po skonceni filmu opytat:

"ocuvaj ma cicca, dobre vonis, nezajdeme na kaficu?"

asi by som nemal uspech...

meno parfemu som sa nedozvedel, novu kamosku nemam...

ale nesiel so do auparku zbytocne...
aspon som si kupil bielu kosielku pod moju zelenu pickovu vesticku...
budem "cica".

a to sa rata, nie? :)

posledny list pre teba

podla mna sa v zivote nic nedeje nahodou...
ked si vsak nieco logicky vysvetlit nedokazeme,

zvalime to na vyssiu moc, alebo nahodu...

ahoj,

toto je posledny list pre teba.

tie predtym si nikdy necitala...

... tento tiez nebudes.

dnes som (tou) nahodou dostal do ruk cd s mp3-kami, len som listoval, co sa na nom nachadza, preklikaval, pocuval pesnicky...

medzi inymi som nasiel na cd aj "novy" album od teamu. gold.

vyberovka naj hitov...

skladby neboli pomenovane, pocuval som jednu za druhou...

stare pesnicky, vsetky zname, davno nepocute.

vyvolavajuce spomienky na zabudnute casy...

asi som uz ozaj stary, su to dost stare pesnicky.

pustil som si piesen s cislom 11, "Co s tym" a v okamihu som sa celou bytostou vratil vela rokov dozadu...

vtedy, davno, som ju pocul hadam "milion" krat, pustal som si ju na starom kazetaku, potichu pred spanim. ved vies, sluchatka vtedy neexistovali...

ked tak premyslam, to "milionkrat" bolo mozno za vecer...

mal som tu piesen dokola nahratu na kazete, rano som sa budil s mriezkou repraku a napisom Tesla otlacenym na lici. vzdy som si ho musel suchat, nech tak nejdem do skoly, nech to zmizne...

vecer som si vsak na magic lahol znovu...

v tej pesnicke si bola ty, predstavoval som si, ze lezis pri mne a drzis ma za ruku...

ano, vtedy by to stacilo, mal som 16, bol som nevinny a zamilovany.

do teba.

bola si moja prva laska...
nie najvacsia (teraz to uz viem), ale prva urcite...

vtedy som nevedel "co s tym".
vtedy som este nebol swarovski,
vtedy som este netusil, ako to so zenami chodi...
vtedy uz tiez platilo, ze laska nestaci...

vedela si to. vedela si to cele dva roky...

nikdy si to nezneuzivala, dokonca sme sa aj kamaratili.

hovorila si mi veci, co inym nie...

prechadzali sme sa po veceroch, dokonca si ma raz aj chytila za ruku...

alebo sa mi to len zdalo? neviem. ved na tom uz nezalezi...

raz si mi povedala, ze som ti ako brat.

vtedy som pochopil, ze je to najhorsia vec, ktoru moze zena muzovi povedat.

hlavne zalubenemu muzovi.

vtedy, davno som prvykrat tymto sposobom vzal do ruky pero a pisal som...

nieco ako dennik a vyznanie v jednom.

musel som sa z toho vypisat. nakoniec z toho vzniklo par zositov...

pisal som ich pre teba, ale nikdy som nenasiel odvahu ti ich dat.

o lutost som nestal a laska sa neda chciet.

neskor som ich znicil, co dnes lutujem, zhorel s nimi aj kusok mojej duse...

nevinnej duse, nevinnej lasky...

uz nikdy som nebol schopny lubit tak naivne, cisto, platonicky.

v konecnom dosledku to bolo pekne, velmi.
teda s odstupom casu, vtedy som si to nemyslel...


nevidel som ta 13 rokov...

urcite by som vedel na teba ziskat kontakt, keby som chcel, ale nechcem...

nechcem ta vidiet, pocut, nechcem vediet ako si sa zmenila a ci si sa vobec zmenila...

nie, neboj, nehnevam sa, to nie preto.

chcem len , aby si pre mna ostala taka, ako si ta pamatam...

musim sa ti aj s niecim priznat.

uz davno som na teba nemyslel, to len ta nahoda s cdckom...

teraz sa to vsak vynorilo o to viac...

pocuvam tu pesnicku znovu dokola a spominam...

na teba, na prvu lasku...
na roky nevinnosti, ktore su davno prec...
boli pekne, teraz to uz viem.

vratim sa este k tej nahode...

dnes som (tou) nahodou pozrel do kalendara.

nezvyknem to robit casto, pouzivam ten v mobile, nie tradicny papierovy s menami...

je to zvlastne "nahodne".

zajtra mas meniny...

aj ked sa k tomuto asi nadostanes, prajem ti vsetko najlepsie.

mozno sa ti bude o tomto liste snivat...
asi nie, ale co ked...
nahodou.

pesnicku teraz z prehravaca vymazem, nech sa neosucha...
mozno sa znovu niekde objavi...
mozno o dalsich 13 rokov...

po sexe

mam rad zeny, co v kazdej situacii myslia na vyzor. aj take, ktore sa obcas spravaju detinsky. skutocne...

rozhovor, uryvok...

ON: toto pocasie sa mi celkom paci, prijal by som takuto zimu stale... od banskej dalej nech snezi a mrzne kolko chce, ale tu na zapade, nech je sucho a "teplo"...

ONA: ale pre prirodu to takto nie je dobre, trapia sa rastliny aj zvierata...

ON: to ano, mas pravdu. pocul som niekde, ze ani medvede nezalahli na zimny spanok. chudatka, asi budu tuto sezonu trosku malatne...

ONA: kokso, nechcela by som byt na jar medvedom...

ON: preco?

ONA: ...vies si predstavit v marci tie kruhy pod ocami?

ON: ...

pobozkal ju na privrete viecko. mlcky, s usmevom na perach...

od vas pre vas (II)

"rozhodol si sa" by papulka.

toto je slubene pokracovanie a slubeny mail od papulky. zasluzi si byt v novom poste...

Rozhodol si sa, že sa budeš mať dobre a máš sa dobre, lebo sa nemôžeš sťažovať. Lenže to, že sa nemáme práve najhoršie ešte neznamená, že sa máme najlepšie, ako sa dá. Robíš to, o čom si niektorí nechávajú len snívať. Na tom nie je nič zlé, len bohužiaľ, my, ľudia sme už raz takí a väčšinou nám splnenie snov nezaručí dlhodobú spokojnosť. Pretože buď prídu ďalšie sny, a tým pádom meníme naše správanie smerom, aby sme so ich mohli nejakým spôsobom splniť, snažíme sa, zlepšujeme sa. Niekedy si musíme niečo odoprieť, niečo risknúť, niekedy padneme rovno na hubu. Ale aj ten krvavý držkopád môže byť práve ten moment, ktorý nás posunie ďalej. Niekedy zmeníme smer, a tým zmeníme aj pôvodný sen, ale nestagnujeme.

A potom je aj možnosť, že sny neprídu, alebo ich radšej odložíme niekam do kúta, prípadne ich nepustíme cez tie naše obranné hrubé hradby a uspokojíme sa s tým, že sme už dosiahli to, čo sme kedysi dávno chceli, čo nám možno vtedy chýbalo. Ospravedlňujeme sa tým, že iní o tom možno snívajú a vlastne takto je to pohodlné. Nemusíme sa báť, že padneme na hubu, nemusíme sa strachovať, že si ublížime, alebo že niečo stratíme. Vtedy to ale podľa mňa môžeme rovno zabaliť.

Robíme len to, čo sme robili doteraz, neposúvame sa nikam. Nič nás neženie vpred. Dokonca aj búrlivý život, neustála zmena, stále noví ľudia, zážitky, minilásky, minivzťahy sa tak môžu stať ošumelou rutinou. Nič výnimočné. Nič nás síce netrápi, ale ani nič nejako extra neteší. A vtedy prichádza únava.

Nechceš nič meniť, nechceš, aby ťa niečo ohrozilo. Nechceš mať niekoho blízko, ale tiež nechceš a nevieš byť sám. Lenže si asi neuvedomuješ (alebo možno aj áno), že niekedy sa môžeme cítiť ešte osamelejší práve v dave ľudí, ktorí sú nám v podstate cudzí.

Chýba ti tvoje staré ja, ale naspäť ho nezavoláš. Mám ale pocit, že sa dostávaš do slepej uličky. Možno veľmi pomaly, ale predsa isto. Ale možno sa mýlim, možno ťa prejde depka a budeš ok a šťastný.

Snažíš sa žiariť na všetky strany umelým svetlom ktoré síce ľuďom na chvíľku pripomenie svieži jarný dník, ale nepohladí ich tváre teplom a z toho skutočného životodarného žiarenia od ostatných nasávaš len niektoré blahodárne látky, ktoré majú zväčša krátkodobé účinky. Keď sa ti to ich svetlo príliš zapáči, strčíš hlavu niekam do tmy, kde to je bezpečnejšie, počkáš na ďalšie ráno a nájdeš si nové neopozerané slnko, alebo lampu podobnú tej tvojej s umelým svetlom bez tepla. Pohráš sa vonku pri tom novom svetle, ktoré má možno o málilinko inú intenzitu alebo farbu a zasa strčíš hlavu do tmy.

Lenže takýmto štýlom ti začnú chýbať práve tie látky, ktoré sa tvoria v tvojom tele až dlhodobejším pôsobením toho skutočného žiarenia. A preto si unavený, obyčajná žiarovka, ktorá vyrába umelé svetlo sa totiž nedobíja, ale to ty dobre vieš. A keď tá tvoja umelá žiarovka vyhorí, nebudeš už mať čo ponúknuť a môžeš sa hodiť do koša.

Hovoríš, že si berieš niečo z ľudí a za to si im dobrou spoločnosťou a podobne. To je síce super, ale je fakt otázne dokedy to bude baviť teba natoľko, aby si bol skutočne dobrou spoločnosťou. Vieš, čo chcem povedať? Aj stále noví ľudia, stále rovnaké scenáre (u žien zoznamovanie, káva, odvoz domov, možno sex ...) ťa raz otrávia a potom je tu riziko, že stratíš práve to, čím tých ľudí teraz aspoň povrchne a dočasne tešíš a prečo ich zaujímaš. Stratíš svoje čaro alebo sa to čaro opozerá a už nebude zaujímavé.

Viem pochopiť, prečo to robíš. Viem pochopiť, že sa chrániš (lebo možno tuším prečo). Vidím, že si sa rozhodol žiť tak ako žiješ a byť taký...taký Swarovski, lebo tak je to jednoduchšie a bezpečnejšie. A určite sa ti to aj páči. Páči sa to aj tvojmu okoliu...dočasne, kým ich to neprestane baviť. A tiež mám divný pocit, že to, prečo tak dosť nahlas vykrikuješ, že nikoho nechceš a nepotrebuješ (teraz nemyslím nejaký vzťah, lásku, alebo nič tohto rázu, možno myslím priateľov, alebo inak blízkych ľudí), je preto, lebo o tom chceš presvedčiť sám seba. Ľudia, keď majú niečo zakorenené hlboko v sebe, a keď sú o tom vnútorne presvedčení nezvyknú mať potrebu to stále a pri každej príležitosti opakovať... Aspoň tak si to myslím a tak to vnímam.

Nepoznala som ťa osobne pred tým tvojim Rozhodnutím. Ale niekde niekedy nejaké to tvoje neswarovké „ja“ presvitá. A práve to tvoje neswarovské „ja“ mám na tebe akýmsi spôsobom rada, aj keď by som ho asi nedokázala popísať, definovať ani nič. A to tvoje neswarovské „ja“ je to, prečo sa s tebou ešte vôbec bavím...

Aby som to teda nejakým spôsobom zhrnula. Napísal si to podľa mňa skvele. Takáto sebareflexia v takomto znení je niečo, čo ma u teba popravde trochu dosť prekvapilo. Ale asi ti zatlieskam. Bez srandy, bez irónie.

Išiel z toho ale akýsi zvláštny smútok. Taký aký som raz cítila v telefóne, tuším keď si mi vravel o tom, že si unavený... No a jasné, potom si nahodil tú svoju masku, či pózu zvanú Swarovski...

Je jasné, že vieš, prečo si unavený. Je jasné, že si si vedomý, že nie si spokojný, a že aj vieš prečo. A je tiež jasné, že s tým asi nič robiť nechceš.

Možno raz budeš chcieť. Keď ťa to už úplne prestane baviť a možno nie. To je len tvoja vec a tvoja voľba. A ty sám vieš, čo je pre teba najlepšie. Ja len dúfam, že ak to náhodou príde, že už nebude neskoro...na všeličo. Že tu pre teba ešte stále budú tí ľudia, ktorým na tebe kedysi dávno naozaj záležalo, a ty si až vtedy uvedomíš, že si ich potreboval, a možno aj oni teba. Pekné veci sú fajn. Aj ja ich mám rada. Ale ľudia robia to teplo, ktoré ti dodá energiu.

Toto som začala písať ako post, ale prešlo to do úplne inej roviny. Ak chceš, hocičo z toho použi, ako uznáš za vhodne . Trochu som sa zamyslela aj nad sebou, pri tom, ako som sa zamýšľala nad tebou. Takže aj keď to vyhodíš rovno do koša, tak to nejaký význam malo.

Ten post trošku znel ako volanie o pomoc, ale len trošilinku. Viem, že ma pošleš do péčka, ale keby som mohla, tak by som ti pomohla...
Keby si niekedy potreboval objatie, vieš, kde bývam. (viem, že ti to práve teraz ponúklo asi tak 158 žien z blogu a že sa staviam do zástupu otvorených ženských náručí, ale ja to myslím inak, vieš ako.)

Asi odmietneš, ale pre istotu...

Papulka.

***

papulka, tych par slov, ktore som ti povedal hned po precitani tvojho mailu ako odpoved staci...

od vas pre vas (I)

som radsej, ked sa nalada postov strieda, takze teraz by sa hodilo nieco zovialne, povrchne, mozno vtipne a urcite nieco sexualne...

...ale neda mi to, musim reagovat, takze ostavame v tom smutnoseriozno- uvedomelom duchu. tento post mozno nebude az tak zabavny a uz teraz viem, ze bude sakra dlhy. tak ked nemate naladu na serioznosti, ani nezacnite citat. aj ked ja osobne vam ho odporucam. nie pre moje zvasty, ale pre veci, ktore som nepisal ja a ktore pripojim na koniec...

chcem sa vam vsetkym podakovat za pripevky k mojmu poslednemu postu, bol som velmi prekvapeny, ake reakcie u vas vyvolal... nemyslim akeho druhu, ale kolko a do akej hlbky.

chcem vas ubezpecit, ze som ok a clanok nebol ani rozluckou, ani volanim o pomoc. bol skor takym zoradenim mojich myslienok. potreboval som ich trochu precesat, zosumarizovat...

myslim, ze sa mi to podarilo dokonale. ci s tym aj nieco urobim este neviem, viem len tolko, ze urcite pribrzdim a budem sa radsej venovat menej veciam, ludom, ale trosku dokladnejsie. nech seba ani ich neoberam o cas, energiu a niekedy aj o sny...

myslim si aj a viem to aj z vasich mailov, ze tento post pohol myslou a dusou viacerym z vas. viem, ze stalo za to ho napisat. nie pre jeho obsah, ale pre reakcie ktore vyvolal...

vase commenty, vase maily, dokonca post stali za ovela viac, ako ten moj jednoduchy clanocek. preto som sa rozhodol sem hodit "par" viet z toho, co som zatial mohol citat len ja, alebo co ste mozno sami nenasli...
tak, tu mate:

virtualne zalaskovana umbrella's girl to v maili krasne, jasne a strucne (ako je to jej vlastne) vystihla a aplikovala na nasu oblubenu temu:

"swar, nie je tych zien na teba troska privela???"

odpovedal som s humorom... presne tak dievcatko, privela. a ked ich nechcem len pretiahnut, ale sa s nimi potom aj kamaratit, tak nestiham. potom nic nerobim poriadne, ani tie kamaratstva... odteraz beriem len "kvalitne telefonne cisla" :)

velmi pekny a vystizny post cukrik napisala moja (zasnivana) vila. ak ste necitali, oplati sa, urcite...

a nakoniec mail od cloveka, ktory ma ako jediny z vas (uz) pozna osobne. dostal som ho od papulky a dovolila mi ho po miernych upravach zverejnit.

kedze tento post by s nim nemal konca, dam ho ako uplne novy, nech si mozte zbehnut pre chipsy a po vreckovku...

dakujem vam este raz vsetkym a nabuduce, dufam, uz v nejakom veselsom "swarovskejsom" duchu...

ved, co nas nezabije...

som unaveny

rozhodnite sa sami, ci chcete, aby bol tento pribeh pravdivy, alebo nie...

pred skoro rokom som sa rozhodol zmenit zivot...

rozhodol som sa vela sportovat. sporty, na ktore som nemal predtym cas, alebo dostatocnu hotovost na ucte,
rozhodol som sa dobre vyzerat, nech som teda narcis nie len zo zabavy, ale aj "pravom",
rozhodol som sa rozmaznavat sa darcekmi,
rozhodol som sa uzivat si zenskej priazne,

rozhodol som sa, ze sa budem mat dobre...

a... mam sa dobre, fakt by bolo hriechom sa stazovat. mozno skor uz neviem co od dobroty.

vzdy som miloval kopec ludi okolo seba, vela novych mien, zazitkov.
vela novych zenskych mien, zenskych pier a zenskych tiel. rozhodol som sa, ze ked som teda single, tak by som sa tak kvalitne mal aj spravat, robit to poriadne, robit poriadne to, po com vela zadanych muzov tuzi a co aj robia, alebo si to len nechavaju pre svoje sny.
nikdy nesplnene sny...

kazdemu v zivote uz bolo a bude ublizene, kazdy clovek uz ublizil a ublizi samozrejme. mna nevynimajuc. je to stara osuchana veta, stara osuchana pravda...

kedze som si uz co to odsral, rozhodol som sa rezignovat na ludi a netvrdim sice, ze navzdy, ale nacas ich budem brat s rezervou. aby som nebol zasiahnuty ich rozmarmi, zlobou, aby mi nemohli ani trosku ublizit...

rozhodol som sa brat to tak easy. vela ludi, vela osudov, ale nacriem do nich iba tak okrajovo, nech sa v nich znovu neutopim. rozhodol som sa brat od kazdeho len to pozitivne...

vsetko super naplanovane, osetrene...
vsetko viac menej aj plnim.
vela beriem a malo davam. nikto to ani odo mna nechce...

malo by to byt bezchybne plnenie si snov, hedonizmus najhrubsieho zrna, zazitky na kazdom kroku... mamon a vsetky hriechy sveta. takto fungujem.
dokonca ani nikomu neublizujem. snazim sa riesit vzdy vsetko na rovinu.
no proste dokonalost...

a teraz pride to ale...

ale...

som unaveny.

nie je to tym, ze by som spal malo. spim tolko kolko sa ma, tak ako som to robieval vzdy... rozdiel je v tom, ze ked sa rano zobudim, mam pocit, ako keby som nic nespal... ani minutu. ledva sa zdvihnem z postele...

hm, az taky stary nie som, takze v umierani by nemal byt problem...

snazil som sa to hodit na pocasie a rocne obdobie. ja som celkovo "dieta slnka". mam rad slnko, potrebujem slnko, inak ma tazka depka kope do zadku...

pocasim to vsak tiez nie je, "taka" unava sa prejavuje inak...

teraz som celkovo ako keby vyhoreny, nic ma nejak extra nebavi, nic neprinasa dlhsietrvajucu radost.

vsetko zvladam bravurne, odmenujem sa na kazdom kroku...

pre ludi, s ktorymi sa stretavam som dobra spolocnost.

radi ma vidia, radi sa so mnou smeju, zabavaju...

vela ludi, vela osudov ale ziadny taky, na ktorom by mi nejak extra zalezalo...
zistil som, ze to uz nie som ja. som lahostajny a povrchny. voci vsetkym. namyslene rozmaznane hovado...

ludia to nevidia. nepoznali ma predtym. milenky to necitia, pre ten isty dovod.
ja vsak viem, ze davam len torzo zo stareho swarovskeho. aby si nahodou zo mna niekto nevzal tolko, kolko by mi mohlo ublizit...

ta povrchnost unavuje. robim milion veci, ale ziadnu poriadne. nie je kam polozit hlavu a citit sa v teple a bezpeci... nie je kde si oddychnut, dobit baterky.

keby mi to niekto ponukol, ja to odmietnem. nechcem, aby mi s niekym bolo privelmi dobre, ak sa tak deje, zdrham. nechcem byt na nikom zavisly, nechcem byt zranitelny...

proste schyza najhrubsieho zrna... a nejak to ani zmenit nechcem.
nestazujem sa preto, len sa zamyslam...

touto cestou sa ospravedlnujem vsetkym vam, s ktorymi som mal za posledny rok do cinenia. ale hlavne tym, ktorych kvoli mojmu zivotnemu stylu zanedbavam a zasluzili by si odo mna viac...

napriek tomu dodam...

bola zabava, nie?

spal som s nim

vcera som neodolal, rezignoval.

uz davno som po nom tuzil,
ale vzdy sa mi myslienky,
hriesne myslienky,
podarilo upriamit inym smerom...

nech mi je tento hriech odpusteny,
mojej design milujucej dusi...
tolko svietil na tvojom blogu,
tak velmi som po nom tuzil,
musel som ho mat...

malicky krasny sperk.

mozno nakoniec zacnem chodit peso,
aby som stale mohol citit jeho telo...
aby som mohol pocuvat hudbu,
aby som mohol citit hudbu.
z jeho tela,
s nim.

jeden z mojich malickych snov,
jeden z mojich hriesnych snov.
snov mojej materialistickej duse,
teraz uz splneny...


moj novy, leskly, cierny sperk...
moj novy ipod nano.