Saturday, January 06, 2007

som unaveny

rozhodnite sa sami, ci chcete, aby bol tento pribeh pravdivy, alebo nie...
pred skoro rokom som sa rozhodol zmenit zivot...

rozhodol som sa vela sportovat. sporty, na ktore som nemal predtym cas, alebo dostatocnu hotovost na ucte,
rozhodol som sa dobre vyzerat, nech som teda narcis nie len zo zabavy, ale aj "pravom",
rozhodol som sa rozmaznavat sa darcekmi,
rozhodol som sa uzivat si zenskej priazne,

rozhodol som sa, ze sa budem mat dobre...

a... mam sa dobre, fakt by bolo hriechom sa stazovat. mozno skor uz neviem co od dobroty.

vzdy som miloval kopec ludi okolo seba, vela novych mien, zazitkov.
vela novych zenskych mien, zenskych pier a zenskych tiel. rozhodol som sa, ze ked som teda single, tak by som sa tak kvalitne mal aj spravat, robit to poriadne, robit poriadne to, po com vela zadanych muzov tuzi a co aj robia, alebo si to len nechavaju pre svoje sny.
nikdy nesplnene sny...

kazdemu v zivote uz bolo a bude ublizene, kazdy clovek uz ublizil a ublizi samozrejme. mna nevynimajuc. je to stara osuchana veta, stara osuchana pravda...

kedze som si uz co to odsral, rozhodol som sa rezignovat na ludi a netvrdim sice, ze navzdy, ale nacas ich budem brat s rezervou. aby som nebol zasiahnuty ich rozmarmi, zlobou, aby mi nemohli ani trosku ublizit...

rozhodol som sa brat to tak easy. vela ludi, vela osudov, ale nacriem do nich iba tak okrajovo, nech sa v nich znovu neutopim. rozhodol som sa brat od kazdeho len to pozitivne...

vsetko super naplanovane, osetrene...
vsetko viac menej aj plnim.
vela beriem a malo davam. nikto to ani odo mna nechce...

malo by to byt bezchybne plnenie si snov, hedonizmus najhrubsieho zrna, zazitky na kazdom kroku... mamon a vsetky hriechy sveta. takto fungujem.
dokonca ani nikomu neublizujem. snazim sa riesit vzdy vsetko na rovinu.
no proste dokonalost...

a teraz pride to ale...

ale...

som unaveny.
nie je to tym, ze by som spal malo. spim tolko kolko sa ma, tak ako som to robieval vzdy... rozdiel je v tom, ze ked sa rano zobudim, mam pocit, ako keby som nic nespal... ani minutu. ledva sa zdvihnem z postele...
hm, az taky stary nie som, takze v umierani by nemal byt problem...
snazil som sa to hodit na pocasie a rocne obdobie. ja som celkovo "dieta slnka". mam rad slnko, potrebujem slnko, inak ma tazka depka kope do zadku...
pocasim to vsak tiez nie je, "taka" unava sa prejavuje inak...
teraz som celkovo ako keby vyhoreny, nic ma nejak extra nebavi, nic neprinasa dlhsietrvajucu radost.

vsetko zvladam bravurne, odmenujem sa na kazdom kroku...
pre ludi, s ktorymi sa stretavam som dobra spolocnost.
radi ma vidia, radi sa so mnou smeju, zabavaju...

vela ludi, vela osudov ale ziadny taky, na ktorom by mi nejak extra zalezalo...
zistil som, ze to uz nie som ja. som lahostajny a povrchny. voci vsetkym. namyslene rozmaznane hovado...

ludia to nevidia. nepoznali ma predtym. milenky to necitia, pre ten isty dovod.
ja vsak viem, ze davam len torzo zo stareho swarovskeho. aby si nahodou zo mna niekto nevzal tolko, kolko by mi mohlo ublizit...

ta povrchnost unavuje. robim milion veci, ale ziadnu poriadne. nie je kam polozit hlavu a citit sa v teple a bezpeci... nie je kde si oddychnut, dobit baterky.

keby mi to niekto ponukol, ja to odmietnem. nechcem, aby mi s niekym bolo privelmi dobre, ak sa tak deje, zdrham. nechcem byt na nikom zavisly, nechcem byt zranitelny...

proste schyza najhrubsieho zrna... a nejak to ani zmenit nechcem.
nestazujem sa preto, len sa zamyslam...

touto cestou sa ospravedlnujem vsetkym vam, s ktorymi som mal za posledny rok do cinenia. ale hlavne tym, ktorych kvoli mojmu zivotnemu stylu zanedbavam a zasluzili by si odo mna viac...

napriek tomu dodam...

bola zabava, nie?

36 comments:

umbrella said...

toto znie ako rozlúčka...

Pecosita said...

bola a bude. mozno inak, mozno s niekym inym :)

Anonymous said...

2 swar: takze rozlucka? hmm.. dal si nam dovod zamysliet sa tiez.. kazdopadne, myslim, ze by si mohol vediet presny dovod, preco si unaveny aj ako by sa to mohlo zmenit, hoci teraz menit nic nechces.. nie jednoduchost je v zlozitosti ale zlozitost je v jednoduchosti.

swarovski said...

rozlucka? to ozaj tak vyznelo? ja som sa zamyslel nad sebou, poslednym rokom a svojim sposobom zivota, to je vsetko... s blogom ani ludmi tu zucastnenymi to nemma nic spolocne tentokrat...
to len depka trosku. asi depka, ani neviem ako to nazvat vlastne :)

Aurelia Bloom said...

dakujeme, ze si nas vyviedol z omylu (naozaj to tak vyznelo) :)

umbrella said...

naozaj...
naozaj...
naozaj...

sorry, iba ozvena, prišlo mi to vtipnééé :o)

verco said...

swarovski najskor som chcela napisat nieco akoze "ked si nepomozes sam nepomoze ti nikto iny a ak sa nechces menit sam nikto ta nezmeni..." ale to asi ty vies...len ktovie ci chces vobec nieco menit...a ktovie ci si spokojny alebo nie...pretoze mne sa zda ze nieco chyba k tomu stastiu, vsakze?

Pustovníčka said...

Ale Swar, to je len deficit snehovej prikryvky :-))))

swarovski said...

len mi prislo samemu zo seba zle... ale len na 10 minut, uz som znovu "imidzovka"... ale unaveny som nejak stale, naozaj...

elbo deficit mozgovych buniek :) nie u teba, u mna :)

swarovski said...

alebo som myslel. to tie bunky

nespravna zena said...

swar to nie je unava. je to bilancovanie ktore robi kazdy z nas (kto si to pripusti) raz za cas, v jednotlivych etapach svojho zivota. vacsia ci mensia kriza alebo len uvedomenie si nenaplnenosti zivota aby si sa mohol zamysliet ci si stastny, a ak nie (spravidla nie), ako by si to mohol dosiahnut. o tom je ludsky zivot v milionoch svojich podob - hladani zmyslu, naplnenia, 'stastia'. ty si ho doteraz hladal v tom 'mat sa dobre' ale to malokomu staci, alebo malokto si pripusti ze je to vlastne malo a vsugeruje si ze tak to ma byt a lepsie nebude. takze pokracujes do dalsieho levelu, ak to nestaci co dalej? moj subjektivny nazor je ze cesta ktoru si si sam odblokoval (mat blizkeho cloveka pre ktoreho by si mohol zit a ktoremu by si ale bol vydany na milost) bude ta ku ktorej nakoniec dospejes. ale nic nie je zadarmo a hodnotne veci v zivote ani nie su na uver a na splatky s tym ze ich mozes mat okamzite a zaplatis neskor. hladas jednoduche riesenia, bezbolestne rychle, bez rizika. lenze take nie su ...
all our joys in this life are outlined by pain ... (Lamb)

swarovski said...

ooo, ze aky comment napisala si ty mi?!

Pecosita said...

nesravna zena? skor mudra, mam ten pocit.

Anonymous said...

ten comment, kt. napisala je pravdivy - "nespravna" zena plna empatie :)

Anonymous said...

btw swar, sry ze to tu pisem, nic v zlom, ale citas ty vobec tie maily, co ti pisem? :-))

illusion said...
This comment has been removed by the author.
illusion said...

ani nevies, ako velmi ti rozumiem, swarovski...

But I won't cry for yesterday
there's an ordinary world
Somehow I have to find
and as I try to make my way
to the ordinary world
I will learn to survive

April said...

Neviem preco, neviem ako, ale uvedomujem si, ze som na tom podobne. Sice nie som "imidzovka", ale tiez ma z casu na cas chyti depka na tuto temu, a to len preto, ze nechcem byt na nikom zavisla. A mam strach.

Pecosita said...

strach je strasna vec. uplne strasne strasna najstrasnejsia. chcela by som vediet, ake to je zit uplne bez strachu, tak na par dni. len skusit...

Anonymous said...

zit bez strachu je super, naozaj super. ale to ti nezabezpecuje dostatocne "brnenie proti depke".

Pecosita said...

emily: to netvrdim :) ale strach nam casto brani robit a prezivat veci naplno. a to je skoda, a niekedy aj dovod tej depky.

Anonymous said...

pecosita: co tvrdis, je pravda, preto ja zijem bez strachu a v pripade, ze sa ma chce zmocnit, nedam mu sancu ist so mnou vo dvojici. pokial clovek nestraca rozum v kritickych situaciach (myslene, ze zacne mat myslienku - vsetko mi je jedno/niet sance/nezvladnem) a neda strachu priestor, citi sa volnejsi a v urcitych peknych zivotnych okamzikoch viac naplneny - tak to vnima jeho psychika. tym kritickym bodom je to, ze strach nie je jediny "jav", kt. brani cloveku k dusevnemu - emocionalnemu, fyzickemu ci inemu naplneniu v kazdom okamihu jeho zivota.

Pecosita said...

na toto, podobne ako na vela inych tem tu nacrtnutych by sa dali napisat traktaty :)
podla mna sa zit bez strachu neda. kazda negativna skusenost nas pouci, a tym ale vytvori aj novy blok, novy strach. otazne je len, ako sa s nim vysporiadame. niekto zmeni zivot smerom k uzivaniu si, niekto sa uzatvori do seba aj ocividne.
verim ale, ze aj to ako prekonavame napriklad v detstve strach zo strasidiel, prekonavame postupne aj tieto bloky a strachy (aspon vacsinu z nich) a pride den, kedy sa kazdeho postupne zbavime.

Anonymous said...

swarovski = germa? To snáď nei, ale tak to presne je.

Anonymous said...

pecosita: vravis neda sa? ja zijem filozofiou, ze clovek nema stavat hranice svojich moznosti, je vela dovod, najma musi vynalozit mnoho usilia na ich buranie, ked uz chce ist dalej. ludska psychika ja taka zaujimava "vecicka". kvoli nej sa da zit aj napr. bez strachu. presvedcit sama seba, ze ho nechces mat, ani nebudes, nedas mu moznost.. ja ziadnu skusenost nepovazujem za negativnu - v tom sa ocividne lisime. ked cloveka chyti za ruku naozajstny neuspech, tak to tiez nevadi. citujem z dakych starych zvitkov neviem odkial: kazdy neuspech je krokom k uspechu.

Pecosita said...

germik: to snad nie!!! ;)

Pecosita said...

emily: nelisime sa v tom. ja to tiez tak vnimam, ale tiez beriem bolest ako stavebny kamen strachu a opatrnosti. aj ked o burani vies asi viac ako ja. tak ak mas navod, ako na to, velmi rada by som ho poznala. pretoze sa v poslednom case stale castejsie nacapam pri tom, ze sa bojim a potom sa obmedzujem. a neuzivam si niektore pekne veci naplno, a to sa mi nepaci. nebyvalo to tak.

Anonymous said...

pecosita: ja som strach prekonala tak, ze som zmenila seba - svoje zmyslanie. pred dvoma rokmi mi jeden kamarat dokladne vysvetloval, aky je rozdiel medzi strachom a obavami. potom som pochopila, ze clovek obavy moze mat casto, menej casto, ale ide o to, nepodlahnut strachu. v uzsej podstate je vsetko podmienene v prvom rade tym, co clovek chce. ked chces nemat strach, tak ho mozes nemat. presvec sama seba - da sa to, skutocne, hoci to byva niekedy mimoriadne tazke. nemozem povedat, ze clovek sa dokaze natrvalo zbavit strachu niecim jednorazovym. len na urcity cas. na aky dlhy, to zavisi od toho, ako dlho vydrzi spravne, rozumne zmyslat v kritickych situaciach. to nie je mozne, pokial clovek neprekona sam seba a neriesi vsetko pokojne, nech ide o cokolvek. jednoduche, ze? len obcas tazko uskutocnitelne.

Pecosita said...

hm, ja nie som velmi pokojny typ ;)) ale mozno na tom nieco bude. dakujem. vyskusam :)

3/4 said...

Swar, nie si stastny? Vdaka tvojmu postu a X komentarom sa Pecosita ide zmenit.
Mas dar, chlape.

Reed said...

prve, co mi napadlo, bolo: "ivan, co to mas na lici, tusim kusok medvedej srsti" :))

Anonymous said...

dar je skor naskodu, ked ho clovek dost nevyuziva

Anonymous said...

dar je skor naskodu, ked ho clovek dost nevyuziva

Pecosita said...

3/4: ano, zasadne sa menim kvoli inym ludom. naposeledy som sa zmenila kvoli tebe. dufam, ze si stastny, mas dar.

reed: heh, sa mi paci, ako vzdy posledny dobry film, ktory vidis ovlplyvnuje tvoje vnimanie reality ;) videla som,ze cucite na mrazika :D hlboke myslienky tam boli.

swarovski said...

dakujem vam vsetkym za commenty, posty aj maily... ozvem sa, skoro.

Unknown said...

uz je asi neskoro odpisovat, ale akoby si vymietol polovicu mojho zivota za posledny rok. z kazdeho rozku trosku,ale nic dokonale, som unavena...