je mi na vracanie

pamatate sa na cicusku pipinku?

ti, ktori sa pohybujete vo sfere blog.sme.sk o tom uz iste viete...
pre tych ostatnych je tu tato linka.


uz vas chapem.
vsetkych tych, ktori ste sa rozhodli prestat pisat pod vlastnym menom...



nie preto, ze by ste sa za svoje nazory hanbili, ale preto,
ze medzi nami ziju ludia bez mozgu.


zial.


je mi na vracanie a do placu.


mozno skusim, ci sa daju tieto dve veci robit naraz...

ako zbalit chlapa II

niekedy neverite vlastnym ociam,

web nie je az taky velky, ako by sa zdalo...

najkrajsi a najoriginalnejsi darcek, aky som kedy dostal.

dakujem ti MMM.

ze si mala odvahu,

ze si si ma nasla...

kabel

nabijacka na telefon, presnejsie jej kabel...

su ludia, ktori ho po kazdom pouziti pekne stocia a odlozia na svoje miesto.
maju vsetko usporiadane, kabel sa im nezamotava, vsetko je priame, jasne, a ciste.

u mna je to inak, ale vzdy rovnako.
dam si zavazok, ze ten kabel budem odkladat tak, ako sa ma, nech dlho vydrzi, nech je jednoduchsie ho znovu pouzit...

toto predsavzatie samozrejme nema dlhu zivotnost a tak ho vacsinou len zhrniem na hromadu, hodim nabijacku do auta, do tasky...

kabel sa zamotava, po case z neho ostane len klbko, ktore nedociahne po zasuvku, ani keby som telefon zavesil na stenu...

nic ine mi neostava, len si sadnut a pracne vsetky tie uzly rozmotat. vtedy mi je luto, ze som si na tom nedal stale zalezat, ze zabijam cas a skusam svoju trpezlivost...

zase si slubim, ze nabuduce to bude inak, ale...
... pisal som vyssie.

zivot je ako kabel od nabijacky.

bud si davate pozor, zijete priamo, jednoducho, usporiadane, alebo to beriete trosku lezernejsie a menej zodpovedne.

zivot je ako kabel od nabijacky,

raz za cas sa zamota, stava sa z neho malo pouzitelne klbko. vtedy nic ine neostava, len si sadnut, zhlboka sa nadychnut a rozmotavat vsetky uzly, ktore sa casom podarilo vyrobit.

niektore uzly su jednoduchsie, na niektore potrebujete pomocky. niekedy je to alkohol, cigareta, plna chladnicka, niekedy len staci pocitat hviezdy na oblohe a niekedy potrebujeme priatela na telefone.

slabsie povahy siahaju po priamociarejsich pomockach, ale niektore sa daju pouzit len raz a naposledy.

ja som si zatial vzdy vystacil s rozmotavanim, zatial som nemusel ziadny uzol rezat a dufam, ze ani nebudem musiet.

znovu si poviem, ze by som mohol zit priamociarejsie, ale poznate to,

stareho psa novym kuskom nenaucis.

preto je moj zivot ako kabel od nabjacky,
aj ked ho usporiadam, casom sa zamota...

stare fotky

na co su dobre 3 roky stare fotky?

niekedy nad sebou premyslam, ci idem spravnym smerom, ci sa vyvijam, rastiem...

v mojom veku uz moze byt fyzicky rast skor na skodu.

vacsinou rastie len brucho (nedovolim!), vtak uz asi vacsi nebude.

cize myslim vyvoj spolocensky, osobnostny. podla vlastnych priorit...

hodnotit tieto veci nie je jednoduche, potrebujete k tomu etalon.

k comu, alebo komu sa prirovnat, aby to porovnanie bolo adekvatne?

aby nas neukazalo v privelmi dobrom svetle,

alebo naopak neprivodilo depresiu z vlastnej neschopnosti?

je predsa rozdiel, ci sa porovnate s "pocernym Pukim, z podtatranskej osady, ktoreho zbili toty kulkaci", alebo so zralokmi z J&T, vsak? (to v uvodzovkach som citoval aranu z reportaze na TA3)

minule niekto v praci vytiahol 3 roky stare fotky.
fotene v kancli, skusali sme vtedy nejaky novy digital...

pozeral som sa na seba na tych fotkach a ovladli ma zmiesane pocity.
lepsie povedane, rehotal som sa ako kon a hanbil ako pes.
na sebe. za seba. sam pred sebou...

vlastne to nakoniec nebolo zle.

3 roky nie su vela, ale podla tych fotiek velmi vela...

vtedy som si myslel, ze som uspesny, trendy, sexi...
myslim, ze na tu dobu to bolo v pohode.

dnes, ked sa divam na tie fotky si myslim, ze som uspesnejsi, viac trendy a viac sexi.
ci som stastnejsi, to neviem. povedzme, ze rovnako.

som spokojny. vidim, ze som "narastol". dalo by sa povedat, ze velmi.

dufam, ze o dalsie tri roky si budem pozerat dnesne fotky, citat dnesne posty a budem sa na nich smiat.

smiat sa na tom, ako som si dnes myslel, ze som "hore".

niekedy su aj 3 roky velmi vela...

zoberte stare fotky, spomente si na svoj zivot vtedy a porovnajte sa.
sami so sebou, tak je to najobjektivnejsie.

mozno vam dojde, ze treba pridat, alebo naopak ubrat.

pridat, kym sa este da, alebo ubrat kym nie je neskoro...

cierna a biela

vzdy som obdivoval ludi, ktori vedia robit veci naplno.

takych, ktori to, co v danej chvili robia, robia na sto percent.
takych, ktori vedia oddelit pracu od volneho casu.
takych, ktori oddeluju hrubou, nekompromisnou ciarou.
takych, ktori vytazia maximum z kazdej cinnosti.
takych, ktori sa v praci nebavia o sukromi a doma o praci.
takych, ktori nehovoria v lete, nech uz je zima a v zime, ze nech uz je teplo.

takych, ktori netuzia vzdy po bielej, ked je prave cierna...
takych, ktori si uzivaju bielu a tesia sa na ciernu, ktora pride...

... lebo vedia, ze pride a vedia, ze si ju uziju.

chcel by som zit dva zivoty, kazdy naplno...

v praci uznavany profesional.
oblek armani.
hodinky za kilo.
uhladenost.
respekt.

zarobit balik, len to by ma zaujimalo.

po praci hedonista najhrubsieho zrna.
naostro natiahnut roztrhane rifle,
biele tielko na potetovane telo,
do pery navliect piercing,
sadnut na najtucnejsi chopper, aky kedy vyrobili.

vietor vo vlasoch a zapad slnka, len to by ma zaujimalo...


chcel by som vediet oddelit ciernu od bielej.

aby sa nemiesali.

aby moj svet nebol nikdy sivy.