Thursday, March 22, 2007

fokin (lajin) bicis

som v tazkej prdeli. dozvedel som sa nieco, co som sa dozvediet nemal. asi je dobre, ze to viem, ale v kutiku duse by som si asi zelal ostat v nevedomosti...

vo vseobecnosti som clovek, ktory nikomu neveri, mikserove heslo mi je viac ako blizke.

su vsak ludia, ktorych si potrebujete pustit k telu. ktorych si chcete pustit k telu. inak by charakter vasho vztahu ostal vo vseobecno-nezranitelnej rovine. tak ako vsetky ostatne vztahy. chcete, aby bol trosku iny.

v mojom zivote bolo takychto ludi iba niekolko.
osoba, ktorej sa to tyka medzi nich patrila.
teda patri.
vlastne teraz uz neviem...

klamala mi, zistil som to nahodou.

dufal som, ze je to len nedorozumenie. snazil som sa, aby sa z toho vysekala bez toho, aby citila, ze mam pochybnosti.

pytal som sa otazky, na ktore som vedel spravne odpovede. dufal som, ze presne tie odpovede zazneju aj z jej ust. zial, bolo to inak.

vykonstruovany pribeh, vymyslene zazitky. zazitky cloveka, co bol v tom case na uplne inom mieste, ako tvrdil. bola vtedy par metrov odo mna, ale nevedela o tom...

bol som na nespravnom mieste v nespravnom case.

teraz mam problem. uz to nikdy nebude ako predtym a ja som tak velmi chcel, aby sa nic nezmenilo...

uz jej nebudem doverovat, nebudem sa k nej spravat rovnako. nedokazem to. a neviem, ci dokazem mlcat a drzat to v sebe... nie som ten typ.

povedat jej to vsak nemozem, stratil by som ju preto, lebo by sa od hanby uz nikdy so mnou nebavila. nezniesla by pocit, ze mi klamala do oci.

okrem toho vie, ze davam vzdy len jednu sancu. iba by sa mlcky zdvihla a uz by som ju nikdy nevidel.

ak by som ju aj presvedcil, ze jej odpustam, myslela by si, ze si moze dovolit cokolvek. v buducnosti by sa mi to vratilo tak ci tak...

nechcem ju stratit, ale vyzera to tak, ze inej cesty niet. dalsia rana do zivota, co ma nezabije, ale co by ma mala posilnit.

co je horsie, neviem, co s tym...

jebnuta patova situacia.

18 comments:

-- kamikatze -- said...
This comment has been removed by the author.
-- kamikatze -- said...

pardon za vyraz, ale myslim ze aj jebnuto patovou ostane...
lebo tak hadankovo zakamuflovany post som este necitala...
takze ty mas teraz dobry pocit ze si zo seba dostal akesi napatie a ja mam v tom bordel :) juchuuu :))
ja davam ludom dve sance... kazdy ma pravo raz zakopnut.

(v tom prvom bolo az hanebne vela preklepov:)

girl with umbrella said...

súhlas s kami, tiež som za dve šance, aj keď nie striktne :o)

zlatko, možno si bol v správnom čase na správnom mieste...

Polepetko said...

suhlasim s druhou vetou GWU. Mozno si si do buducna usetril vacsie sklamanie.

Druhe sance su osemetna vec. Vacsinou to prve zakopnutie ostava medzi ludmi a v krizovych situaciach si na to obaja (aj ked mlcky) spomenu.

-- kamikatze -- said...

ci to bolo spravne miesto a spravny cas, ci naopak, sa ukaze neskor... a aj na tom zlom sa da najst vela pozitivneho :)

polepetko, stratit niekoho doveru strasne boli, raz som urobila velku chybu a pykam za nu kazdym dnom... nikdy to nechcem zazit znova (nejde o partnersky vztah)

Aventerra said...

Poznám to, poznám to až príliš dôverne, keď človek vie niečo, čo by normálne vedieť nemal. Dve veci sú ťažké, čo sa toho týka: vysporiadať sa s tým vzhľadom k sebe a/alebo ovplyvňovanie bežných udalostí/ľudí/rozhovorov vzhľadom na ,,nechcené" vedomie o danej veci.

Tú osobu poznáš ty, nikto iný to teda posúdiť, čo je vhodné, lepšie nevie.

Ja dávam šancu každému, kto o ňu požiada. Viem zabudnúť, vygumovať z pamäte viac - menej čokoľvek. No vždy ostane určitý odstup. Toho sa nezbavím a ani nechcem. Čím väčší počet šánc človek dostal, tým väčší odstup navždy ostane.

Nebudem ti kybicovať do tvojich jednorazových šánc. Predpokladám, že k takýmto ťahom si došiel zo skúseností, ktoré sú pre mňa veľkou neznámou množinou. A tak už tíchnem..

girl with umbrella said...

ja som si nemohla pomôcť, a ospravedlňujem sa dopredu, keby to bolo zlepochopené, ale nehovorí sa šánc, ale šancí :o)

prepáčte, ak som niekomu pokazila zážitok z čítania

Pecosita said...

od isteho casu druhe sance nedavam. nikdy sa mi to nevyplatilo. a na klamstva a podvody a namotavky som alergicka. ked raz niekto doveru strati, sice sa s nim mozem rozpravat, aj sa na neho usmievat, neviem nenavidiet, ale uz si doveru nikdy neziska spat celu. a ani mna.

kto mi to raz povedal nieco o tom, ze to je ako so snehom, ked ho raz poslapes, mozes ho potom pohrabkat a ofukat, ale uz nikdy nebude taky, ako ked cerstvo napadol ;)?

ale ty nie si ja. a asi vies co robit(dufam). aj ked (ako dobre vies) myslim, ze vztahy a "kamaratstva" "len preto, aby som nahodou nebola sama" pre mna nemaju vyznam a vycerpavaju ma. preto ich vacsinou nejakym sposobom ukoncim. mam rada cisty stol.

a este nieco, podla mna je vzdy lepsie zistit neprijemne veci skor, ako neskor. sice to zruti iluziu, ale o to menej to boli. zit v bubline je pekne len kratkodobo a potom realita o to viac boli.

tak sa drz.

Upiiirka said...

takze sa stane toto:
1/ak si ten typ, co chce sam seba chranit pred otvorenym konfliktom a nechce vediet na kolko je ta druha osoba uboha, nechces riskovat, ze ti bude klamat do tvare a vymyslat si- tak jej nepovies, co si zistil. Sice ak sa to da vysvetlit aj inak- to sa tiez nedozvies. nedas jej sancu ovplyvnit tvoje rozhodnutie.

2/konfrontacia- otvorene jej povies co vies a ako to pre teba vypada.

Co bude potom: bud u teba skoncila a vies to hned, alebo u teba skonci coskoro a prave zacala. Alebo sa rozhodnes, ze si dost silny, aby si jej dal druhu sancu. Ak to zasa pokasle- budes to moct vycitat iba sam sebe, pretoze si sa toho mohol usetrit. Mohol si to vediet. Ak das druhu sancu, ide to vsetko na tvoje triko. Ak budes zasa sklamany, mozes si za to v podstate sam.

Kazdopadne to patove nie je. Len sa ti to zda, lebo asi dotycnu osobu nechces stratit. Ked si tak malo dovercivy ako posobis a pustis si k telu niekoho raz za milion rokov, tak chapem, ze sa potom takych ludi velmi nerad vzdavas- resp. ze to je tazke. No jo... sory ze tolko mudrujem. Uz nebudem

natalie said...

Stracanie byva tazke. Mam pocit, ze u teba uz nastalo. Aj ked si nic nepovedal.

cica.mica said...

Ja mam iny nazor. Kto vie, preco klamala. Kazdy obcas klame. Mozno preto, lebo vie, ze ak povie druhemu pravdu, nepochopi ju, resp. pochopi ju po svojom.

Napriklad nehovorim vzdy despotovi, ze idem s kamosom von, lebo si hned predstavi, ako s nim sulozim, alebo ako sa po mne cape. A pritom som verny svätusik, kamarat je vzdy len kamos a nedovoli si nic.
Vtedy je loz typu "idem s kamaratkami" vychodisko z moznej hadky, skratka klucka.

Ale je to risk. Uvidi? Neuvidi? Stava sa, ze uvidi...

Ja by som jej to povedala a cakala na reakciu a na vysvetlenie. Nic nie je take, ako to vyzera...

girl with umbrella said...

mica, sú veci a sú ľudia, kde to na takýchto lžiach fungovať nemôže, pretože podstatou vzťahov je nie vždy "žiarlivý despota".

stratiť Človeka je veľmi boľavé, bolí to viac ako stratiť lásku, nájsť totiž Človeka, je to najťažšie, o to ťažšie je prijať, že nebol Človekom (alebo tak nejak, sa v tom vysomár ako chceš, ale takto to je) :o)

pekný deň

illusion said...

toto bude maximalne necitlive a prozaicke, co vam tu napisem. tak sa na to pripravte. uz? dobre....

kamarat raz povedal jednu strasne pravdivu vec:
"Ludia su ako autobusy - prichadzaju a odchadzaju."

Nevravim, ze to neboli, ked niekto odidde, ale to patri k zivotu a vesat sa kvoli tomu nebudem...

alix borman said...

neviem preco, ale tak nejak ta chapem...

Pecosita said...

nejako si myslim,ze tu islo o velke lzi. nie take tie biele. a ludia sice prichadzaju a odchadzaju, ale niektore odchody velmi zabolia a najma ak odide niekto, koho si pripustime k srdiecku aj ked to zvycajne nerobime.

napriek tomu, ze z toho postu citit smutok, sa mi paci. lebo je to cele skutocne. ziadna poza.

girl with umbrella said...

ľudia síce prichádzajú a odchádzajú, ale niekto si na to skrátka nikdy nezvykne...

zvlášť ak veríme, vtedy to bolí asi troška viac ako keď odchádza niekto "menejdôležitý"...

a vôbec, k tomuto postu mi niektoré reakcie prudko nepasujú. iba názor

Pecosita said...

mne tiez niektore nepasuju, pretoze z nich citit mierne zlahcovanie. na mna to zaposobilo silno, chapem ale, ze kazdy moze vidiet veci len cez seba, nie cez oci toho druheho, takze to asi aj chapem.

Lilith said...

Uprimnost a dovera su dolezite stavebne kamene vztahu, a navzajom sa podopieraju. Hadankovy post, ale mam pocit ze chapem ... nech to dopadne pre oboch najlepsie.
Just keep swimming . . .