Saturday, November 26, 2011

na oplatku

lezala sputana...

vlasy zlepene, tvar uplakana.
kvapky potu sa stretavali na lane zarezaneho do jej tela.
bolelo to... ako vzdy.

zneuzita, vyuzita, pouzita,

ponizena.

s t a s t n a.

ako uz tolko krat.

***

svojou inakostou ho zaujala,
svojou bolestou si ho priputala.

***

stala... znovu pripravena.
dnes vsak...

podal jej lano,
schulil sa jej pri nohach,
odkryl to, co mu bolo najvzacnejsie.

zviaz mi kridla, povedal. navzdy.

uz ich potrebovat nebudem...

8 comments:

Anonymous said...

žeby konečne? :)))
posielam bozk na líčko, DBM

swarovski said...

aaale, ved vies, ze ja toho nakecam :)

Anonymous said...

no vlastne, toho sa bojim, ze zas kecy kecy kecy :)))
DBM

swarovski said...

vsetko je tak, ako ma byt...

Nesneží said...

Chtěl bych jenom říct, že se mi to líbí ale s diakritikou by se mi to líbilo ještě víc.

▲Tyna said...

to je krásný..:)

Sezka said...

na konci vlastne velmi pozitivne

Ametystalia said...

krásne. neviem čo viac dodať. niečo presne takéto som práve v tejto chvíli potrebovala prečítať. ďakujem :)