Thursday, January 24, 2008

nie novorocny zavazok

rozhodli sme sa s leninom, ako sa na uspesnych muzov patri, opriet tazko zarobene dukaty na zahranicnych nakupoch. rano som sa pre neho vybral, chlapec byva v slavicom udoli, partizan zo slavina mu mieri do okna, ma proste stastie, prisiel k tomu byvaniu ako slepe kura k zrnu... jasne, ze podnajom, zase az taky frajer nie je.

na palisadach zapcha, dovod som nezistoval a kedze nenavidim cakat, tak som to sekol doprava do kopca, hladajuc nejaku skratku na mudronovu. ani neviem kadial som sa motal, sama vila, male palace. teraz vsak nemyslim tie nove zo skla a betonu, ktore sa mi mimochodom tiez pacia, ale tie stare osarpane 100(?) rocne domy. take tie skorostrasidelne. urcite viete o com hovorim...

vzdy ked idem po takychto starych ulickach a vidim tie stare domy, prepadne ma zvlastny pocit pokory a bazne. tie domy maju to, comu ja hovorim Pribeh.

na spinavych oknach su stare zozltnute zaclony, nikdy sa neviem dohodnut sam so sebou, ci si mysliet, ze tam este niekto byva, alebo ten dom uz zije len sam pre seba.

predstavujem si, kto ho mohol postavit, kto ho vlastnil, do akej triedy ten clovek patril. biedu netrel urcite, to mi je jasne. vynara sa mi stara vazena presporska rodina, v dome je urcite klavir, na policiach kopec knih... a samozrejme hojdacie kreslo a prvy bratislavsky gramofon.

tieto domy uz nemaju naokolo anglicky travnik, nelesknu sa im okna, ani v nich nehra hudba. napriek tomu, alebo mozno prave preto maju obrovske caro. sala z nich energia, dostojnost, respekt.

a mozno...

ja neviem, mozno v tom starom osarpanom dome so spinavymi zaclonami niekto byva. niekto, kto nema komu tie pribehy porozpravat. niekto, kto zije mimo terajsieho sveta, niekto kto uz len spomina...

chcel by som spoznat cloveka, ktory vie, ake to tam bolo v dobe, ked tie domy boli nove, ked tam bolo rusno. niekoho, kto aspon poznal ludi, ktori si ten dom dali postavit. aby porozpraval to, co nam ten dom sam povedat nedokaze. niekoho, koho uz vsetci prestali pocuvat...

vratim sa vsak do reality. tie stare ulicky a stare domy ma ozaj upokojuju a dobijaju energiou.

davam si zavazok- tie ja vzdy plnim!- na jar, akonahle bude teplejsie si zoberiem v praci volno a nepojdem obzerat a fotit monumenty v parizi, ani mrakodrapy na manhattane. pojdem si pozriet stare ulicky bratislavy. nie tie rusne, ale tie opustene. pekne od rana, ked sa prebudzaju, az do vecera, ked sa tych starych domov budem bat.

budem tam len ja a domy so svojimi Pribehmi,
budem sa pozerat a budem pocuvat.

budem turistom vo "vlastnom" meste...

9 comments:

anicka said...

No a dostal si sa aj k Leninovi alebo na neho si uchvateny starou krasou bratislavkych palacov uplne zabudol? Asi to nebola podstata, ze?:) Ale ma to celkom zaujima...ci budes raz bohaty, uf.

swarovski said...

dostal, jasne. kupili sme v rakusku praci prasok. by si neverila, aky je skvely. lenin na neho neda dopustit :)))

ci budem raz bohaty? ako to myslis a preco sa pytas?

podla mna som vzdy bol bohaty, vzdy som mal co jest, vzdy som mal kde byvat, vzdy som si mal co obliect a vzdy ma mal niekto rad...
takze sa nemam na co stazovat.

anicka said...

Tak to ste rozbehli iny biznis, chlapci...som si ista, ze tato investicia sa aspon raz vrati.
Bohaty z toho biznisu som myslela, ale z tvojich i..no na i sa to povie to slovo/ked v sutazi niekto ziskava nejake i..a postupne sa dostane podla i.. az k cielu ak nie je dement/ tak podla toho viem, ze nejde o biznis..A stazuj sa, to mi vzdy hovoril otec..nepytaj sa cim je, kde je..

umbrella said...

kedysi som pracovala naproti takému starému domu v tých uličkách, o ktorých hovoríš, vymyslela som mu dokonca aj príbeh...

bol to sirotinec (cca pred 100 rokmi)a po chodbách sa naháňali deti v starých dobových šatách, ktoré podedili po iných odrastených deťoch...

hrala tam klavírna hudba a v spoločenskej miestnosti sa mladé dámy učili tancovať, okrem toho sa všetky deti učili slušnému správaniu, chlapci galantnosti a dievčatá tým vznešeným gestám a tak...

keď som mala smutnú náladu, chodila som na cigu a pri pohľade na ten dom som si vymýšľala nové a nové príbehy... vždy sa mi nálada zlepšila...

tie domy majú úžasné čaro, toto je dobrý záväzok, a nemusí byť ani novoročný, ani ho nemusíš realizovať tento rok, tie domy si tam ešte pár rôčkov určite počkajú :o)

Anonymous said...

ja vam poviem,co ma pribeh..biela Milka cokolada s velkymi lieskovymi orechmi..;)

(Lenin)

LoveOriginaL said...

No je zaujmave prechadzat sa po bratislavskych ulickach. Kazdy zije v rusnom zivote a nema cas si to vsetko caro okolo nich pozriet. Je to pravda a musi to byt perfektne, si mi vnukol napad, ak bude cas pojdem pokukat, lebo v tychto novoSidlisk najdes tak plno vyskovych modernych domov...

S. said...

v tych starych vilach, ktore su na palisadoch tak hojne, sa zije tak ako vsade inde.
v jednej z nich obcas travim nejaky cas. bola postavena zaciatkom 20. rokov a byvalo v nej dievca- najlepsia kamaratka mojej mamy, obe mali vtedy okolo 20. stravila som s tou zenou dost casu, mala som pocit, ze spoznavam svoju mamu...

Lev bez hrivy said...

Hovadsky dobry zavazok. Taky dobry, ze by som ho zozral ako hoviadko :-)

pollux said...

Starký môj.To ja už mám zo tri krát nafotené.V rôznych ročných obdobiach.Začínam od nového mostu,vyleziem k hradu vždy inou cestou.Rôznymi cestami sa prepletiem až na sedlársku,alebo Búdkovú cestu.Cez horský park späť,vo funuse si dám pivo a zleziem ku hlavnej stanici.Pekne dôkladne si to prelez,dobre tam je.Chodím tam,ked som melancholický,ale aj s fešandami v užšom kole.(: