Friday, August 07, 2009

osem rokov

bludim nocou.

krokom, pomaly, tisko.

cakam na myslienky...

nech ich neodplasim,
nech im neuteciem,
mozno uz DNES prinesu rozhresenie.

v ruke hori to, co unasa,
co by mohlo priniest odpovede.

mohlo, ale neprinasa...
uz nie, stale nie.
neviem.

skoda, bolis o to viac.

osem rokov...

dost dlha doba na analyzu,
dost dlha doba na odpoved,
ustalenie nazoru,
ujasnenie pocitov,
citov,
cohokolvek...

osem rokov.
presne tolko sa neviem rozhodnut.

rozhodnut,

ci ta milujem,
alebo ta nenavidim.

ci milujem preto, ze ta nenavidim,
alebo nenavidim preto, ze ta milujem.

swarovski.
cudzie myslienky triedi na pockanie,
so svojimi si neporadi.
ironia...

uz osem rokov je tomu,
co si do mna zatala,
urobila vo mne ryhu. hlboku...
taku, ktora sa s urcitostou nikdy nezahoji.

pozeram sa na stopu ktora po nej vznikla,
paci sa mi, milujem ju, hladkam,
nedovolim aby zanikla.
ta stopa neboli,
zohrieva...

patri ku mne.
ziadny swar, ale JA.
ten skutocny.
ziadna iluzia,
ziadne klucky.
realita.

je to kusok zo mna a je to kusok z teba.
malicky...

vyplavujem ta.
znova.
uz ani neviem, kolky krat.

neviem, ako si to dokazala,
nechapem kedy si to dokazala,
neviem, kedy sa to stalo,
ale vrastla si do mna.

je zvlastne, ako si hlboko.
ved na povrchu skoro nic nevidiet.

vyrezavam ta zo seba.
po kuskoch.
rozbitym sklickom.
dalsia ironia...

kam az siahas?
kam?

ako je to mozne,
ze sa ta neviem dorezat?
kedy uz bude dost?
kolko bolesti je dost?
kedy ta zo seba dostanem?

telo krvaca.
cele roztrhane,
na zemi kusky teba,
ktore som uz vyrezal.

kolko este?

si ako koren stromu,
nie je ta vidiet, ale pod povrchom si daleko.

postupujem dalej,
dostavam sa az ku srdcu.
kto by to bol povedal?!
ty si az tam?

rezat dalej?
prezijes to swar?

alebo ti bude tvoja zachrana osudna?

skusis to pre spravnu vec?

a ktora je spravna?

ktora? vies?

nevies.
ani dnes nie.
uz skoro 2920-ty krat nevies...

********

bolis.
velmi.
napriek vsetkemu.
nepoviem ti to...

a nasa spolocna stopa?

dychaj jej do vlasov aj miesto mna.
prosim.

kym som daleko.

potrebujem vediet, ze je v poriadku.

potrebujem vediet, ze na mna nezabuda...

22 comments:

umbrella said...

ty si citovy samovrah

tak krehka dusa v tele co chce byt silne...
vies swar si ako roztrhany vankus, tvoje vnútro je vyvrátené von a vsetky tie city a tvoja zraniteľnosť ako páperie lieta okolo teba... len si kopnut aby
paperie lietalo kusok nad zemou a zase padalo dolu...
vsade je ticho a ked v svetle poulicnej lampy vidís na páperí kvapky krvi, utries si peru, vyplujes na zem krvavú slinu a odkráčas krívajúc do tiena
aby nikto tvoju bolest nevidel, aby ti nikto nemohol pomoct...

samovrah co si sam lize rany iba aby si mohol urobit nove...
si blazon... je to smutne, je to krasne, boli to... je to dojemne...
je to vsetko co mozem citit ked som girl a ty si swar... ked milujem to co si, kym si a kym by si byt mohol... nad realitou je to vsetko take cierno bielo ziarive...

ten post je sialeny... absolutne dokonale sialeny... samovrah...

dievčatko s dáždnikom said...

to som bola ja :)

swarovski said...

girl, si jedna z mala, co vie, o com to cele je...

Anonymous said...

krásne..
nádherné..
slzy do očí tisli sa v električke..

absolútne súhlasím s girl.. istým spôsobom si citový sadista, ktorý miluje svoju bolesť.. ale cez to všetko je tento post nádherný.. jeden z najlepších
konečne odhalený..stop ilúzii

chcela som napísať opäť básničku, ale k tomuto sa neodvážim

prajem ti, aby si našiel svoju odpoveď :*

DBM

Anonymous said...

chcem aby si sa uz rozhodol,aby si si neublizoval,aby si neublizoval!chcem aby si bol taky stastny ako som ta videla!
chcem aby si vela nestratil!!!
´´´

u.

Anicka said...

vsetci sme sadisti...obcas vsetci trpime a sposobujeme utrpenie ! Budme tymi najlepsimi akymi dokazeme...nebudme sebecki a pre stastie inych obetujme svoje, aj po nas ostali obete..

Anonymous said...

Už som raz reagovala ale.. Anička nemozem s tebou súhlasiť. Keby sme vsetci vedeli čo vlastne chceme a sli by sme si za tým,ubližovali by sme si menej ako zvyčajne.. Nevieme kto sme,čo chceme,bojíme sa robit rozhodnutia,očakávame že ten druhy sa prispôsobí,nútime ho meniť sa,oberáme sa navzájom o slobodu,zväzujeme sa,vlastníme,lámeme si krídla ktoré sú na nás najkrajšie.. a este to aj nazývame láska... Buďme egoisti,robme si čo chceme,nájdime si človeka ktorý myslí a cíti ako my, a buďme šťastní!
Je to len moj názor. Nie som dokonalá a o vsetko čo som napísala sa denno denne snažím.
Dievča bez mena

LoveOriginaL said...

Dievca bez mena: istym sposobom mas pravdu, ale stale je tu otazka, myslis, ze takeho najdes?, ze ak budes sam sebou, ak sa nebudes prisposobovat, pojdes si za vlastnym, toho druheho nestratis? srdce a spolu s nim laska je zaujmava vec. Pre mna vec, bez ktorej by som nevedel spavat. Mat strach a kludne sediet ako by sa nic nedialo. Zabudnut na to zle a so sirokym usmevom si pomalicky vykracovat cez plne ulice ludi, ktory robia presne to iste. Nikto nieje taky silny aby to dokazal, nikto sa nemoze navzdy povzniest a pozerat sa na to zle, na to co ho tak silno trapy, ale pri tom ma tak silno palivy pocit vo vnutri tela. Snazil som sa kedysi, uz nie, nemalo to vyznam. Pravda, som bezhlavo zamilovany a nieje sekundy kedy by som si naozaj na chvilu oddychol, zrelaxoval, alebo len tak sedel bez toho aby som nieco nepokazil alebo na nic nemyslel, nepovedal, alebo nespravil zo seba hlupaka. S pozdravom

Anonymous said...

LoveOriginal:
je velmi tazke odpovedat na tvoje otazky... jednak si ich napisal velmi vela, jednak su vytrhnute z kontextu, napisane v hadankach; a kedze nerada zovseobecnujem a hladam univerzalne vzorce, tazko je mi ti na ne odpovedat...
vsetko co som napisala v predoslom, bolo viac- menej o mne, o mojich skusenostiach a z nich vyplyvajucich ponauceniach...
nemusi byt vsetko dobre pre kazdeho, co je dobe pre mna..

co sa mna tyka, dokazem sa zamilovat uplne bezhlavo )aj na pat minut:)znovu a znovu :) a vonkoncom som to nemyslela tak ze clovek potrebuje nadhlad a nonstop usmev na tvari...
ja si cenim to ked clovek preziva kazdy okamih akoby bol pre neho ten posledny na tejto planete..
slzy, plac, smiech, krik, pokoj, radost, smutok, bolest-to vsetko patri k zivotu...a bez toho si ten svoj neviem predstavit. ked trpim, nie je mi to naskodu, vsetko co ma dokaze posunut niekam je pozitivne. dolezite pre mna je nieco sa naucit aj z toho negativneho a neopakovat rovnake chyby. aspon teda o to sa snazim...

a teraz k veci- ci najdem toho "praveho"? ozaj netusim.. dokonca ani neverim ze existuje len jeden ten pravy, ale asi sa neuspokojim s tym "nepravym"..
verim tomu ze dvaja ludia dokazu byt spolu dovtedy, kym si maju co navzajom dat- potom sa to zacina kazit.. Francuzi ma to maju vyraz "objet petit a" , znamena to ze clovek potrebuje svojho partnera pre nieco obdivovat, a pre neho je ten druhy vzorom...
cely moj predosly koment bol o tom ako si hladame niekoho koho chceme formovat na co najblizsiu podobu k svojej iluzii o ktorej snivame..namiesto toho aby sme hladali svoju iluziu v realite a verili ze ju raz najdeme. nevravim ze clovek nema nic obetovat pre lasku, ze nerobi kompromisy, ze je uplnym egoistom, ale ked sa clovek zalubi dal by vsetko (ason u mna to tak je) no potom sa dostane do druhej fazy- prvotne caro opadne a clovek bud citi ze to co obetuje chce aj nadalej, alebo citi zataz a jeho stastie sa dostava do konfliktu s jeho citmi... neviem ci sa ti uz niekedy nieco take stalo, ale ja som prisla na to ze cloveka mozem milovat aj ked s nim nedokazem byt stastna- ze laska pekona vsetko, ale pre stastie treba bojovat...ze iluzie su sice pekne, ale dospeli sa lisia od deti tym ze maju moc menit svoje sny na skutocnost..
ak sa ti to zda sebecke tak to chapem, lebo kedysi som tomu neverila a zmyslala som uplne inak, az pokial som si niecim podobnym nepresla..

posledna moja otazka: keby si si mal ty vybrat s akym clovekom chces travit svoj cas, stravit hoc aj cely zivot, s akym by to bolo? so stastnym alebo nestastnym? a keby niekto nedokaze byt stastny pri tebe, lebo by sa musel stale obetovat, mat strach ze nieco pokazi alebo povie hlupost, nevedel by spavat, oddychnut si... bol by si s nim stastny ty?
a nie si ty stastny vtedy, ked sa citis pri tom druhom slobodne, ked citis ze mozes bez strachu a obav urobit cokolvek, ze tym nevyznies hlupo a trapne pred tym duhym...? nie je ti vtedy lepsie?

ludia sa boja opustat inych, lebo ich spaja puto minulosti na ktoru sa upnu, ale nie vsetko sa da napravit, veci sa niekedy pokazia bez toho aby sme tomu rozumeli, mozno len preto aby sme sli dalej.. no zije sa v pritomnosti..
smutok je vraj strach z toho ze nezazijeme nic krajsie...
ale ako vravim... kazdy si vie najlepsie sam vybrat co je pre neho to dobre a vacsinou je to to, comu sa najviac vyhyba, co je pre neho najtazsie urobit..
S pozdravom, Dievca bez mena , bruuu noc :o)

Anonymous said...

uuups :))) dufam ze mi swarko odpusti, že je to trosku dlhšie :)))))))

DBM

LoveOriginaL said...

Dievca bez mena:
Ale ano, samozrejme. Po case sa to zacne stracat, len tu vsetko zavysi od oboch ludi, ci chcu. Ci chcu aby znova zazili to pekne, ci chcu byt znova stastny, znova si davat to co na zaciatku, tesit malickostami alebo len tak vedla seba sediet a vediet ze ten druhy je najstastnejsia osoba na svete. A da sa to. Len ako hovoris clovek sa dostane do faze ked chce len brat silnejsie a silnejsie a ked nedostava tak pozera na malickosti a za kazdu cenu by to najradsej vykrical do sveta, no nemoze.

Pre stastie treba bojovat. To ano, ten boj je niekedy neskutocne dlhy ale stoji za to. Ale moja vlastnost je taka, ze ked uz je to stastie a trva trva dlho nechcene ho pokazim. Ci tou malickostou alebo svojou hlupostou a potom mat uz len zovrety zaludok so seba...

a k tej otazke ci by som bol stastny. Ked vidim toho druheho ako je smutny, ked vidim, ze sa nemoze pri mne uvolnit, zrelaxovat, samozrejme, ze mi to nieje jedno. A hlavne ak je to vplivom mna. Pokusil by som sa to spravit inak, nahliadnut do svojich chyb, zmenit ich, nespravit ich uz nikdy viac. A dokazovat jej ze mi na nikom inom nezalezi tolko ako na nej, len musi mi to dovolit. Cim dalej tym viac sa za seba hanbim, hanbim sa, pretoze som uz tolko krat sklamal. Cloveka to mrzi, hrozne moc a niekedy ani nevie co by za to vsetko dal aby to mohol vratit spat, aby sa to nikdy nestalo. Viem len jedno, toho cloveka milujem, ani len netusi ako a v dobrom ci zlom by som s nim zostal do konca zivota. Uz len na ten okamih ked ho mozem znova a znova vidiet, ked ho citim, pocujem, vidim cez oci do srdca.

Kazdy ma svoje sny, ale co tak ich plnit vo dvojici, pojde to lahsie, bude to zaujmavejsie. A verim v to, ze ak budem sediet s nevladnymi nohami na kresle a stale sa pozerat na toho druheho, citit ho, pocut ho, pozerat sa mu cez oci do srdca, bude tam stale ako pred 20-30rokmi. Bude ten isty, s tym istym srdcom. Az vtedy clovek pochopi kolko nadhernych spomienok s nim vlastne nazbieral. Neskutocne mnozstvo a urcite to stalo za to vsetko, co musel prekonat, co museli prekonat.

Ano stalo sa mi to, ze viem milovat bez stastia, ale to stastie sa da vratit, a vzdy sa o neho pokusim...

goldenbaby said...

aj mne je do placu..z toho,ako som ta milovala,ako som tomu verila,ako som si to vlastne cele len "vysnivala"..chvalabohu,ze len 2roky a nie 8 :D

dievča bez mena said...

LoveOriginal:

Ťažko sa mi naozaj odpovedá na tvoj comment, nepoznám ťa, ani tvoju situáciu, ale veľmi mi pripomínaš mňa kedysi.. mám pocit že sa trápiš kvôli láske, trápiš nie málo, ale nechceš to zabaliť...
V takej situácii som bola kedysi ja, ale to by bolo na príliš dlhé vysvetľovanie...
Vtedy som pochopila to o šťastí a láske, ale rovnako ako som predtým povedala: čo je dobré pre mňa, nemusí byť pre každého...

Ak ti to pomôže, skús si prečítať môj post s názvom "utieram slzičku".. naozaj neviem ako inak ti vysvetliť moje súčasné postoje...

zatiaľ papa :)

LoveOriginaL said...

Dievca bez mena:

Precitane. Zaujmave citanie, miestami som sa videl, ale nedokazem sa do toho vzit, nestalo sa mi to este. Dufam, ze nestane, o to sa budem snazit. Moj pripad je zlozity, ale viac menej si za to mozem sam, pretoze sa este vela toho musim ucit a ked si uz poviem, ze nic horsie byt nemoze, tak sa zrodi dalsich milion veci, prezijem.

Ale nie kazdy vztah je taky, ako su tvoje sucastne postoje. Nemozes sudit len podla jedneho, ak sudis len podla jedneho. Niekedy je aj vzrusujuce sa zmenit, skusit nieco nove, byt pre tu osobu niecim zaujmavy. Byt jemu pritahovany, obcas to nezaskodi.

Idem dalej citat :)

Anonymous said...

Nečítaj :) su tam uchyláčtiny všetkého možného typu :):) aj ked tam toho nie je veľa..este budem ľutovať svoje zverejnenie :)
Čo sa týka tých vzťahov,samozrejme prekvapovať toho druhého,hľadať čo ho poteší,robit gestá premeny,robit hlúposti aby sa dvaja nenudili to sa dá a je to dokonca povinné :) ale do akej miery sa clovek moze zmeniť. Prisla som na to ze svoju podstatu zmeniť nedokážem,nedokážem sa obetovať natoľko aby ten druhy mal svoju vysnívanú muzu.. Nedokážem tak zabíjať samu seba a viem že ked to robím,skor ci neskor som z toho smutná,nahnevaná,hašterivá a viem že ani ten druhy by pri mne vtedy nebol spokojný.
Vieš moje postoje sa neutvárali za 5 minut ale vzťah niečo trval,resp. dva, a ver tomu že som v ňom zotrvala az pokiaľ som vyčerpala vsetky iné možnosti, ako je sa rozísť. Ako si napisal sám- stávajú sa ti zlé veci ale potrebujes sa este veľa učiť.. Rovnako je to so mnou,a pokiaľ nepride niečo nové čo ma posunie zase niekam inam,tak zotrvám v tom čo ma naučili moje skúsenosti :)

DBM

LoveOriginaL said...

Ale co, su tam zaujmave clanky :) take na pobavenie, zaujmave sledovat aj zivoty druhych a vediet, ze nie som taky sam. Ano ano menit sa do istej miery to hej, alebo aspon obmedzovat zlozvyky ci robit hluposti, ale do doby ked to uz presahuje nase sily. Nikto predsa nemoze chciet aby som zmenil svoje zmyslanie alebo osobitne povahove prvky. Viem ake to je, ja ich menim, nie ze by som musel ale chcem, chcem, pretoze sam seba vidim v tom najhorsiom svetle. Vidim, ze optimista zo mna nebude, snazim sa. Ale robim to nechcene, nechcene sam ale aj tomu druhemu ublizujem. Nie stale, nie vzdy, nie hocicim, ale proste ja som niekedy taky. Potrebujem par laskavych slov na povzbudenie, potrebujem pocut milujem ta, potrebujem pohladenie po tvary, zahriabnutie rukou do vlasou ci len tak sa tesim jeden z druheho ze ho mame. Nie vzdy sa to da, ale aspon nieco z toho raz za cas. A tu nastava moja chyba, chyba z(ako od matkina)"citovy hacker" ked uz si na to zvyknem chcem to co raz viac, kazdy den a ked tu miernu davku neodstanem, nie som sam sebou, mam pochybnosti. Utlacam to, ide mi to celkom fajn, uz nemam potrebu stale, ale predsa len ma to niekedy trapy.

Ale som si tu rozvinul srdce 0:-) ...Je mi jasne ze to nemas z fleku, ale predsa len dvaja ludia neutvaraju svet ;-), svet je krasny, len treba chciet a nie len ty ale aj ten druhy. Co raz castejsie mi vztah pripomina nejaky zlozity algoritmus, ktory treba lustit a lustit cely zivot.

anicka said...

Pekne ste sa rozkokosoli..ja len tak skromne, nepisem basne, ani nie som nejake crevo basnicke, teda ho nemam, ale tak skromne sa podelim...
...budujeme,relaxujeme, smejeme sa, placeme, milujeme sa,kricime, robime veci, ktore sa nam nepacia...Ale kazdy potrebuje timeout...vtedy sa uzavrieme na kolko potrebujeme, vychutname si cas len pre seba a ked sa zas otvorime, budujeme, relaxujeme, kricime, robime veci, ktore sa nam nepacia...je to stereotyp? Omyl...kazdy zivot ma vela stran a kazda strana ma vela slov...vzdy sa da nieco napravit, vzdy sa da nieco pokazit, vzdy sa da nieco skusit, vzdy sa da nieco odpustit, vzdy sa da niecoho zrieknut, vzdy si mozeme vybrat..ja som si vybrala a preto s manzelom budujeme, relaxujeme, kricime, milujeme sa, robim veci, ktore sa mi napacia..ked potrebujeme, vypneme..a ked potrebujeme, zapneme. Len to chce vsetko vela casu aby to slo v zivote tak lahko ako to ide napisat na papier...fiktivny v tomto pripade. ..vzdy mame moznost, nasledky vsak pridu bez opytania...Prajem vam pekny zivot

dievča bez mena said...

To Anicka:
napisane krasne , moc, moc krasne Anicka. Dakujeme a drzim palce aby vam to takto kasne fungovalo este dlhooo :)
Po niecom podobnom tuzim.. budovat, milovat, plakat, tesit sa, starat sa, bat sa, riskovat... zit s tym druhym a zdielat spolocne stastie :) dobru noc

anicka said...

senk ju :)

Barunka said...

swar k tomuto nemam co dodat, odzbrojil si ma od slov, tento prispevok vyvolal vo vne vzacny pocit pokoja .... paradox

hm, a podla mna toto nie je o SADIZME citovom, ci akomkolvek inom, ale MARTYRSTVE a kolisani, absencii a striedani "LSD" s C8H11N, az nakoniec si uvedomime, ze vieme a vlastne nevieme definovat co to cele je .. toto je LASKA?

Pecosita said...

zabezpecit, ze na teba nezabuda mozes len ty sam. ale to vies...


a tiez vies, co chces citit (teda hlavne, ze chces neustale nieco silne citit- a vieme, ze bolest v nas zostava dlhsie a intenzivnejsie ako pocit stastia)


nevies ale, ci chces veci a ludi citit takych, aki v skutocnosti su, alebo akych by si ich citit chcel.


a to, ze to nevies, to ty vies velmi dobre tiez, ze?


P.

Dee said...

nenapisem ti pochvalu;)
...vsetko by totiz vyznelo moc uboho pri clanku a ostatnych komentoch, takze promin:)

Osem rokov je proste vela, treba to utriedit v hlave a... neviem, lahko sa vravi "kasli na to" viem, ze to nejde...