Thursday, December 06, 2007

prvy krat

dnes som urobil nieco, co bolo prvy krat v zivote.

znovu je na vine nahodne objavene cdcko, ktore vo mne vyvolalo velmi silne spomienky na minulost. konkretne na obdobie, ked som mal 16. EAST17. ano, vtedy ste mali mozno 10, alebo si viem predstavit aj to, ze 2 roky.


vtedy som poznal vsetky ich texty naspamat. samozrejme foneticky, pretoze po anglicky nevedel nikto.

dokonca sme si tie texty s yolausom pisali na papier. tiez foneticky. teraz lutujem, ze si neodkladam vsetky hluposti na pamiatku, bolo by to zaujimave citanie.

nejak podobne to bolo...

dont ju vori koz ic o rajt,
dont ju vori caj o even naj.
kz inne monin kam,
vit de moni san,
lavi neve las in lajn...

mojich 16 je nenavratne v prdeli, ani yolaus neviem ako sa ma.


ostal som len ja a moje spomienky.
spomienky nahodou vytiahnute z krabice...

(prepacte mi za vyraz, ale musim)


kurevsky mi svitlo!

puzzle sa zlozilo do celku a ja som dospel k poznaniu, ze "stastny som uz bol".

vtedy som nemal nic, ale zaroven som mal nieco, co uz mat nikdy nebudem.

viete, vtedy 16 znamenalo trosku menej ako teraz.


pamatam si, ako som dostal posledne materske zaucho v zivote. povedala mi, aby som sa zohol, lebo na mna nedociahla. bola to facka, po ktorej som uz neplakal, smiali sme sa. obaja. nad absurdnostou situacie...

odvtedy preslo vela rokov, vela sa za ten cas zmenilo.

teraz mam pocit, ze som vtedy skocil na zjazdovku.
ficim dolu kopcom, uspesne sa vyhybam brankam, dokonca ani nemam zly medzicas, ale ten pocit, ked som sa len pripravoval na preteky sa uz nevrati nikdy. pocit, ked som sa na vsetko dival zhora, zo startovej ciary na vrchu kopca...

dnes som urobil nieco, co bolo prvy krat v zivote.

vzal som do ruky telefon, a napisal smsku. napisal som podakovanie za roky stastia, ktore viem ocenit az teraz.

napisal som smsku svojej mame.

prvu v zivote.


a viete, co je smutne?


ja vlastne neviem, ci si ju vie precitat...

11 comments:

Anonymous said...

...ďakujem za tú človečinu, ktorú si sem dal...

...taký vietor v spomienkach nám pripomenie, že vždy je niečo pod tým pancierom povrchnosti, niečo mäkké, dobré, citlivé a niekedy to aj bolí či naháňa strach...ale vždy je to "skutočné"...

" Vpred ísť sa musí, cesta späť nemožná! " :)))

Blueska said...

Mne sa zdá, že si sa polepšil, asi to bude tým novým životným štýlom ;o)
Inokedy boli pre mňa Tvoje texty drsné, tieto sú láskavé a voňavé.
Spomienkové obzvlášť.
East 17 boli a sú mojou srdcovkou hlavne Stay Another Day, Let it Rain ...
Asi starnem, alebo čo, ale polovica súčasných hudobných noviniek, mi nič nehovorí.

swarovski said...

ach tie komancske hesla...

polepsil som sa, az mi je z toho zle :) som asi mantinelovy typ, bud som velmi dobry, alebo velmi zly. priemer mi nejak nesedi...

Anonymous said...

pacil si sa mi kedysi, lebo si bol vtipny a miestami to bolo aj duchaplne, ale povacsinou sama plytcina...
ale tak toto.. surpraajs.

poklona.

elka said...

vies co? ja si myslim, ze vobec nie je smutne, ak si to mama nevie precitat. ono to len akosi nezne podciarkuje uplne vsetko, co si napisal.
a napisal si to moc dobre

Anonymous said...

swarcek, tak toto bol tvoj najlepsi post. bezkonkurencne. vsade citit ze sa zvianocnieva :)

Pustovníčka said...

Tak toto je vazne velmi dobre a pekne spomienkovo napisane...

dievčatko s dáždnikom said...

the best :o) cmuk

felisia said...

sa mi paci ako sa ludia vedia rozcitliviet nad svojou starou pani matkou, co si nevie precitat smsku, namiesto aby ju to naucili, ked jej uz ten mobil daju do ruky.

M.Č. said...

áno, post je to skutočne krásne a citlivo napísaný..napriek tomu vo mne nevyvoláva pocit dojemnosti.. prepáč mi to, swarovski..
nepoznám okolnosti,preto sa môžem mýliť.. podľa jednoduchej matematiky a ,,pravdivosti" tvojich spotov máš zrejme okolo 30 rokov + - niečo...(mohla by som ti byť matkou :)
je mi veľmi zvláštne, že doteraz, pri technických vymoženostiach súčasnej doby a svojho materiálneho blahobytu, si si až teraz našiel čas na mamu, ktorej ďakuješ prvou sms za roky šťastia, ktoré ti dala..a trápi ťa, či si ju bude vedieť prečítať... to snáď nie..to vari ani nevieš, či tvojej mame ešte slúži zrak, alebo či vie narábať s mobilom... ale potom prečo za ňou nezájdeš a mlčky ju neobjímeš .. a ona pochopí, že jej ďakuješ...
sú totiž veci v živote, ktoré ak raz premeškáš a nebudeš môcť nikdy urobiť..

Anonymous said...

Ja som tie slova pochopila uplne inac...tiez som stastnu slobodu stratila v bezstarostnej mladosti. Neverim, ze ide v tejto uvahe o to, ci to bola prva sms ka v zivote/doslova/ a ci si ju matka vie precitat/doslova/. Mohol to byt kludne i list a matka to uz v zivote nedostane....