dusok bolavej zavislosti

ak mi raz odopries seba,

ak nedostanem davku,

ak...

najdu moje telo,

zive, ale bez zivota,

v byte oblepenom fotkami.

budu na stenach,
budu na strope,

budu visiet v priestore.

budem na nich lezat,

budem sa nimi prikryvat,
budem sa s nimi milovat...

fotky casti tvojho tela.

dochytane,

osuchane,

oplakane,

doskriabane...

budem na nich kreslit.

vsetko co som ti robil,

vsetko co som sa bal urobit,

vsetko, co mi uz nedovolis,

vsetko co som nestihol.

vyryjem do nich.

tvoje predstavy,

moju bolest,

tvoju radost,

moju krv,

tvoje modriny,

moje jazvy,

tvoj strach...

moje predstavy,

tvoju bolest,

moju radost,

tvoju krv,

moje modriny,

tvoje jazvy,

moj strach...

kazdu ranu, ktoru sme si sposobili,

kazdu, ktoru sme si zahojili...

vyryjem do nich seba.

do fotiek seba,

do seba teba...

na fotkach,

na mne,

vo mne.

vsade ty...

molko tvrdi, ze modriny dokazu byt dokonale.

to neviem...

viem len, ze niekedy su ruky horucejsie ako kvapkajuci vosk.

... a ze niektore znacky sa nikdy nezahoja.