Wednesday, April 23, 2008

menim zasadu

som clovek, ktory ma svoje zasady. dokonca sa ich snazim dodrzivat. to ale neznamena, ze som dobrak. zasady mozu byt prospesne pre mna, moje okolie si o nich moze mysliet nieco uplne ine.

niektore zasady sa u cloveka vytvoria skusenostou, z toho isteho dovodu sa po case mozu prehodnotit...

jednou z mojich zasad je nepoziciavat kamaratom peniaze. nemyslim teraz 100ku na kavu, ani "liter do vyplaty". hovorim o vacsich sumach. zial, nepocuval som mudrejsich a o par kamaratov som takto prisiel. nie preto, ze by som peniaze nedostal spat, ale slovo "mesiac" myslim v tomto vyzname doslova. nerad sa dozvedam, ze je to nakoniec "rokapol".

netvrdim, ze ludia, ktori su vasimi kamaratmi vam to urobia naschval, jednoducho sa situacia zvrtne a vy sa len divate, ako sa snazi niekto, koho ste mali radi vyhovarat, vykrucat a zvalovat vinu na kadekoho, len nie na seba. a ak si medzitym odskoci na dovolenku, vytoci vas to az ku hviezdam. hlavne, ked vy nemate ist za co...

o kamaratov sa prichadza ovela lahsie, ako sa ziskavaju. niekedy za to dotycny ozaj nemoze, nic to vsak nemeni na tom, ze to vase vztahy nastrbi natrvalo...

raz som si povedal, nepoziciam, nikdy, nikomu. hlavne nie niekomu, o koho by som nerad prisiel. doteraz som to dodrzal...

ako som uz 100 krat povedal, clovek sa meni a s nim aj jeho nazory a zasady. minule som sa bavil s niekym, na kom mi zalezi, nepytal odo mna prachy, ani nic nenaznacoval, napriek tomu sme sa bavili o tom, ze potrebuje preklenut tazke financne obdobie...

prva myslienka bola, ze aj keby pytal, ma smolu, ale potom sa nieco vo mne pohlo a prisiel som na jednu myslienku, na zaklade ktorej menim svoju zasadu.

ponukol som mu pomoc sam, citil som to tak. ponukol som mu tolko, ze by mu to urcite pomohlo. ponuku neprijal... a preco som to urobil?

tu je ta myslienka a zmenena zasada v jednom...

kamaratovi pozicaj vzdy len tolko penazi, kolko ta nebude mrziet, ked ti ich nevrati. chod do toho s tym, ze mu ich darujes. ze mu darujes tolko, kolko tebe neublizi, darujes mu tolko, za kolko ti "stoji". rozluc sa s tymi peniazmi navzdy, s pokojnym srdcom. jemu samozrejme n e p o v e d z, ze ich nemusi vracat. ak ti ich raz vrati, bude dobre, ked nie, nevadi, isiel si do toho s tym, ze ich uz neuvidis... takto medzi vase kamaratstvo peniaze nevstupia.

opakujem, vzdy len tolko, kolko by si mu s kludnym svedomim daroval, tolko, kolko nebudes vycitat jemu, ani sebe...

p.s. mozno je to hnusne, ale ved ide o moznost pomoct niekomu darom, ak to bude potrebovat- skuste si prebehnut v mysli svojich kamaratov a predstavte si, kolko by ste ktoremu "darovali".

vase vnutro vam o kazdom napovie, aky ma u vas "rejting"...


Thursday, April 10, 2008

zvyk

keby nebolo zvyku, clovek sa v evolucnom rebricku daleko nedostane.

prave prisposobivost je to, co nas chrani pred vrtochmi osudu, umoznuje nam zabudnut na to, co boli, je to nieco, co nam umozni nezahynut, pretvorit sameho seba. prezije vzdy len najsilnejsi, najprisposobivejsi. clovek.

ked sa na to pozeram z horepopisaneho hladiska, uznavam, bez zvyku by to neslo. ak by sa hrany casom neotupili, kempovali by sme vsetci v pezinku. skor, alebo neskor...

momentalne ma zamestnava presne opacny pohlad na vec. nejak sa neviem zmierit s tym, ze clovek si zvykne na cokolvek. zial aj na to dobre.

robi mi to v zivote nepohodlie. nedovoli mi to oddychnut si na dlhsie, moju snahu ocenuje vzdy len nakratko...

mas podobne skusenosti?

uz v detstve?
nova hracka? nadhera. novy bicykel? uzasne!
az kym si na ne nezvyknes. steklivy pocit v bruchu zmizne a nevrati sa.

nova praca? vzdy si po nej tuzil? studoval si milion rokov? mas ju? fantasticke, si na seba hrdy!
az kym si na nu nezvyknes, potom to uz bude "len praca". pre peniaze.

hm, peniaze... prva, druha, tretia vyplata? kvanta penazi. nevies, co s nimi. ved to sa ani neda minut! dokedy? nuz dovtedy, kym si na tie kvanta nezvyknes. kvanta ostanu, ale ty mas pocit, ze si tam, kde predtym. od vyplaty po vyplatu. minut sa da kolkokolvek. staci si zvyknut...

pekna baba? uz dlho sa ti paci? fakt je najkrajsia, aku si kedy videl? zase prehanas? ako? zbalil si ju!? je skvela v posteli!? neuveritelne, sny sa plnia. nejaky problem? coze? zvykol si si na nu? chces inu? krajsiu, lepsiu v posteli? nie? tak co chces?
aha, chapem... nemusi byt lepsia, ani krajsia, staci ked bude INA, nezvyknuta...

nove auto? sniva sa ti o nom od puberty? kupil si si ho? a? dobre? spaval si v nom prve dva mesiace? potom? co sa stalo? uz nie je pekne? ide pomalsie? menej ti ho zavidia? tak potom? aha, chapem... zvykol si si.

vzdy si tuzil mat. teraz mas. cokolvek. hm, tesi ta to "vsetko" a "cokolvek"? kym je to nove? vlastne, vzdy len to najnovsie? chapem, na vsetky tie veci sa da zvyknut. ano, velmi rychlo...

bol si chory? bolelo? bal si sa o seba? vstupil si si do svedomia a zacal dodrzovat zivotospravu? spravne, ved nechces otrcit kopyta v tridsiatke, take veci nie su sranda... ci ako? vykaslal si sa na to? preco? uz sa o seba nebojis? aha, uz neboli a spomienky vybledli? myslel som si...

si mily? kazdy den? na vsetkych? pomahas? hm, mas moj respekt... preco ten ironicky uskrn? nemaju ta za nic? to uz preco!? len nepovedz, ze si zvykli...

mam pokracovat? netreba? aj teba to serie? poznas to?

co zas? aha, kupil si si novy parfum. ten, ktory si chodil ovoniavat pol roka do parfumerky? co si sa s nim vzdy z toho testera navonal? co vonal tak uzasne? a kde je problem? uz nevonia rovnako? nevies? ako to? ze po tyzdni ho citia vsetci okolo, ale ty nie? pravdaze. tvoj nos si nan zvykol, tak to byva...

toto vsetko ta vazne serie?

clovek je prose taky... taky prisposobivy. nemoze za to, to vsetko priroda.

ozaj ta to hneva?

ine to nebude, kazdy zazrak trva 3 dni.

ved vies, sme len ludia, tak si zacni ZVYKAT!!!