menim zasadu
som clovek, ktory ma svoje zasady. dokonca sa ich snazim dodrzivat. to ale neznamena, ze som dobrak. zasady mozu byt prospesne pre mna, moje okolie si o nich moze mysliet nieco uplne ine.
niektore zasady sa u cloveka vytvoria skusenostou, z toho isteho dovodu sa po case mozu prehodnotit...
jednou z mojich zasad je nepoziciavat kamaratom peniaze. nemyslim teraz 100ku na kavu, ani "liter do vyplaty". hovorim o vacsich sumach. zial, nepocuval som mudrejsich a o par kamaratov som takto prisiel. nie preto, ze by som peniaze nedostal spat, ale slovo "mesiac" myslim v tomto vyzname doslova. nerad sa dozvedam, ze je to nakoniec "rokapol".
netvrdim, ze ludia, ktori su vasimi kamaratmi vam to urobia naschval, jednoducho sa situacia zvrtne a vy sa len divate, ako sa snazi niekto, koho ste mali radi vyhovarat, vykrucat a zvalovat vinu na kadekoho, len nie na seba. a ak si medzitym odskoci na dovolenku, vytoci vas to az ku hviezdam. hlavne, ked vy nemate ist za co...
o kamaratov sa prichadza ovela lahsie, ako sa ziskavaju. niekedy za to dotycny ozaj nemoze, nic to vsak nemeni na tom, ze to vase vztahy nastrbi natrvalo...
raz som si povedal, nepoziciam, nikdy, nikomu. hlavne nie niekomu, o koho by som nerad prisiel. doteraz som to dodrzal...
ako som uz 100 krat povedal, clovek sa meni a s nim aj jeho nazory a zasady. minule som sa bavil s niekym, na kom mi zalezi, nepytal odo mna prachy, ani nic nenaznacoval, napriek tomu sme sa bavili o tom, ze potrebuje preklenut tazke financne obdobie...
prva myslienka bola, ze aj keby pytal, ma smolu, ale potom sa nieco vo mne pohlo a prisiel som na jednu myslienku, na zaklade ktorej menim svoju zasadu.
ponukol som mu pomoc sam, citil som to tak. ponukol som mu tolko, ze by mu to urcite pomohlo. ponuku neprijal... a preco som to urobil?
tu je ta myslienka a zmenena zasada v jednom...
kamaratovi pozicaj vzdy len tolko penazi, kolko ta nebude mrziet, ked ti ich nevrati. chod do toho s tym, ze mu ich darujes. ze mu darujes tolko, kolko tebe neublizi, darujes mu tolko, za kolko ti "stoji". rozluc sa s tymi peniazmi navzdy, s pokojnym srdcom. jemu samozrejme n e p o v e d z, ze ich nemusi vracat. ak ti ich raz vrati, bude dobre, ked nie, nevadi, isiel si do toho s tym, ze ich uz neuvidis... takto medzi vase kamaratstvo peniaze nevstupia.
opakujem, vzdy len tolko, kolko by si mu s kludnym svedomim daroval, tolko, kolko nebudes vycitat jemu, ani sebe...
p.s. mozno je to hnusne, ale ved ide o moznost pomoct niekomu darom, ak to bude potrebovat- skuste si prebehnut v mysli svojich kamaratov a predstavte si, kolko by ste ktoremu "darovali".
vase vnutro vam o kazdom napovie, aky ma u vas "rejting"...
niektore zasady sa u cloveka vytvoria skusenostou, z toho isteho dovodu sa po case mozu prehodnotit...
jednou z mojich zasad je nepoziciavat kamaratom peniaze. nemyslim teraz 100ku na kavu, ani "liter do vyplaty". hovorim o vacsich sumach. zial, nepocuval som mudrejsich a o par kamaratov som takto prisiel. nie preto, ze by som peniaze nedostal spat, ale slovo "mesiac" myslim v tomto vyzname doslova. nerad sa dozvedam, ze je to nakoniec "rokapol".
netvrdim, ze ludia, ktori su vasimi kamaratmi vam to urobia naschval, jednoducho sa situacia zvrtne a vy sa len divate, ako sa snazi niekto, koho ste mali radi vyhovarat, vykrucat a zvalovat vinu na kadekoho, len nie na seba. a ak si medzitym odskoci na dovolenku, vytoci vas to az ku hviezdam. hlavne, ked vy nemate ist za co...
o kamaratov sa prichadza ovela lahsie, ako sa ziskavaju. niekedy za to dotycny ozaj nemoze, nic to vsak nemeni na tom, ze to vase vztahy nastrbi natrvalo...
raz som si povedal, nepoziciam, nikdy, nikomu. hlavne nie niekomu, o koho by som nerad prisiel. doteraz som to dodrzal...
ako som uz 100 krat povedal, clovek sa meni a s nim aj jeho nazory a zasady. minule som sa bavil s niekym, na kom mi zalezi, nepytal odo mna prachy, ani nic nenaznacoval, napriek tomu sme sa bavili o tom, ze potrebuje preklenut tazke financne obdobie...
prva myslienka bola, ze aj keby pytal, ma smolu, ale potom sa nieco vo mne pohlo a prisiel som na jednu myslienku, na zaklade ktorej menim svoju zasadu.
ponukol som mu pomoc sam, citil som to tak. ponukol som mu tolko, ze by mu to urcite pomohlo. ponuku neprijal... a preco som to urobil?
tu je ta myslienka a zmenena zasada v jednom...
kamaratovi pozicaj vzdy len tolko penazi, kolko ta nebude mrziet, ked ti ich nevrati. chod do toho s tym, ze mu ich darujes. ze mu darujes tolko, kolko tebe neublizi, darujes mu tolko, za kolko ti "stoji". rozluc sa s tymi peniazmi navzdy, s pokojnym srdcom. jemu samozrejme n e p o v e d z, ze ich nemusi vracat. ak ti ich raz vrati, bude dobre, ked nie, nevadi, isiel si do toho s tym, ze ich uz neuvidis... takto medzi vase kamaratstvo peniaze nevstupia.
opakujem, vzdy len tolko, kolko by si mu s kludnym svedomim daroval, tolko, kolko nebudes vycitat jemu, ani sebe...
p.s. mozno je to hnusne, ale ved ide o moznost pomoct niekomu darom, ak to bude potrebovat- skuste si prebehnut v mysli svojich kamaratov a predstavte si, kolko by ste ktoremu "darovali".
vase vnutro vam o kazdom napovie, aky ma u vas "rejting"...