na oplatku

lezala sputana...

vlasy zlepene, tvar uplakana.
kvapky potu sa stretavali na lane zarezaneho do jej tela.
bolelo to... ako vzdy.

zneuzita, vyuzita, pouzita,

ponizena.

s t a s t n a.

ako uz tolko krat.

***

svojou inakostou ho zaujala,
svojou bolestou si ho priputala.

***

stala... znovu pripravena.
dnes vsak...

podal jej lano,
schulil sa jej pri nohach,
odkryl to, co mu bolo najvzacnejsie.

zviaz mi kridla, povedal. navzdy.

uz ich potrebovat nebudem...

vzdusne zamky

nikdy nemal tendenciu stavat vzdusne zamky.
neslo mu to, bol privelky realista.

vzdy sa mu lepsie kracalo po tych,
ktore vybudoval niekto iny...

pokusenie je ten najkrajsi pocit.

dokonca aj ked ho prekoname...

vratim sa...

... ked to bude znovu boliet.

vzdialena

fotim tvoje fotky...

... postaci to ako vy(u)znanie?

uplny debil

vzdy som chcel byt sam. nie osamely, ale sam. 

zda sa, ze taka je moja prirodzenost. 

ak som spoznal zenu, ktoru som obdivoval, rychlo som zdrhol este skor, ako by som ju poriadne spoznal. vedel som, ze by som pri nej chcel ostat navzdy a to ma desilo. 

ved dobre, kazdy mame nieco, ale ten paradox este len pride.

nakoniec som nikdy nebol sam. 

pretoze som nevedel odist od zien, ktore bolo treba zachranit.

a od tych, co vela plakali uz vobec nie...

plac nezvladam, 

zachranujem na pockanie, 

obdivujem z dialky. 

uplny debil.

dalsia

nemozes za to, nezmenis to...

si TAKY.

chut poslednej este doznieva, uz siahas po dalsej.

dokonca mas rad, ked sa stretnu, 

mas rad, ked ich mozes porovnat.

mozno cakaju odpoved na otazku, ktora bola lepsia.

lepsia? nebola. nebude.

bude len INA...

potrebujes ju. 

potrebujes znovu ten kolotoc, 

citit ten moment poznania, ktory ju oddeli od zvysku.

das na svoj instinkt...

milujes ten pocit ked si vyberas, vsak?

vies, ze si to mozes dovolit.

mozes si vybrat. 

KTORUKOLVEK.

nikdy nevies presne co rozhodlo, ale vyberies si dobre.

dychnes na nu, ocistis ju od minulosti.

uz ju mozes ochutnat, tak ako to mas rad.

bude jemne kysla, alebo NEVINNE sladka?

cim viac sa jej dotykas, tym viac ti dava...

odmenuje ta svojou stavou, svojim vnutrom.

MAS jej plne usta, nestihas prehlat, lepis sa... nevadi.

mas ju rad! 

(naozaj)

... kym ti ma co DAT.

jej chut doznieva... je ti za nou smutno? 

trosku. (mozno)

bolo to pekne... uz rozmyslas nad inou.

svoju ulohu splnila. SKONCILA.

nevies, ci este dnes, alebo az zajtra, 

ale ako vzdy, chces DALSIU.

a ona tam niekde na teba caka.

tvoja dalsia...

jemne kysla, alebo NEVINNE sladka ...nektarinka.

dam ti meno

pred rokom som sa utvrdil v tom,

ze nepoznam ani sam seba.

prisiel clovek a dal mi kluc.

k dveram, o ktorych som nevedel, ze existuju.

nove dvere, novy vesmir.

ten vnutorny. moj...

*****

nechcite ma poznat, v zivote som nepouzitelny.

... ani ja nechcem poznat vas,

vase meno, vasa vona, vase schopnosti.

v reale su dolezite, tu su zbytocne.

som fantom, myslienka, pocit,

nechcem ist s vami na kavu,

nechcem sa k vam nastahovat,

nechcem vasu realitu.

chcem vasu nenormalnost.

chcem vase tuzby,

(aby ste ich objavili),

chcem vase zabrany,

(aby ste ich zahodili),

chcem vas strach...

... aby ste ho prekonali.

som oslava nenormalnosti,

som tu, aby ste si to vyskusali.

vsetko...

budem sledovat tu zmenu,

vase zrenicky v momente,

ked najdete dalsi priestor,

ked najdete seba este raz,

velakrat...

v inej podobe.

*******

pozriem sa ti do oci,

precitam tvoje riadky,

najdem tvoju inakost...

nie som z tvojho sveta, vidim ta inak.

dovolim ti vidiet seba mojimi ocami.

dam ti kluc, najdi k nemu dvere.

... v sebe.

chcem ta INAK.

*****

som len myslienka, realna si mi nanic.

preto na zaciatok...

nehovor mi svoje meno, DAM TI HO SAM.

dotkni sa

niekto sa vyjadruje slovami, niekto inak...

(dakujem)

*******

a ty?

chces sa hrat?

pridas sa?

*******

... na ziadost v commentoch stlacam play :)

samotar, co nie je sam

prepacte, dnes nie...

dnes neodpovedam na mail,

okna na facebooku zatvaram,

sluchatka z usi odkladam,

hudbu vypinam.

(aj vam kazda pesnicka niekoho pripomina?)

*******

dnes som len ja. sam pre seba.

davno som tu nebol...

citam svoje stare posty,

niektore po rokoch davaju iny zmysel.

pisete, ze vam chybaju, ze vam chyba swar.

pravdu povediac, chyba aj mne.

*******

vlastne ani neviem, ci som este swar.

lucky boy, are you still in me?

*******

vela sa zmenilo...

viac, ako by som si bol kedy myslel, ze sa da.

prislo "stena" a otocilo mi zivot hore nohami.

mam to presne tak, ako som si vzdy prial,

takze nemam narok ani pipnut.

spim kazdy den s tou istou zenou a predsa vzdy s inou.

mnoho zien v jednom tele,

mnoho roznych pohladov,

mnoho splnenych zelani...

aj takych, co som ani nevedel, ze mam.

clovek nepozna ani sam seba,

potvrdzujem, podpisem, cokolvek...

tu dokonca ani swar nema preco frflat.

mozno preto je ticho,

mozno by sa mu to zdalo nefer,

mozno to nechce odplasit...

takze odpoved je, ze sa mam dobre.

nie som naivny. zijem teraz. kolko sa da....

*******

ak by bol swar este pouzitelny, mozno by napisal...

• ako mu napriek vsetkemu chyba samota,
• preco ma rad hysterky,
• vysvetli vam, ze ziarlite na nespravne baby,
• odhali suvislost medzi vztahmi a pocitacovymi hrami,
• ako by par ludi z medii poslal na nemcinu k staremu gertlerovi,
• a mozno aj okomentuje prispevok od pec o tom, preco sa chlapi nechcu viazat a zeny nielen ze chcu, ale aj "musia" ...

ale... mozno by to bola len slohova paca.

neviem.

tolko na dnes.

*******

predsa si pustim pesnicku.

pripomina mi swara.

samotara, co (uz) nie je sam...

kvapky seba

chcem vediet KOLKO!!!

kolko slz? kvapky? potoky?

kolko kvapiek krvi?

kolko je dost?

kolko ludi musi trpiet pre jedno stastie?

kolko zivotov sa musi zmenit?

kedy zacina a konci PRAVO?

pravo tie slzy a krv prelievat..?

kedy zacina a konci pravo na stastie?

kolkym smieme ublizit?

aky velky moze byt clovek ktoremu ublizis?

kolko mozes ublizit sebe?

co boli viac?

aka je cena?

kolko z cloveka je prijatelna cena?

kolko smieme?

neviete?

... ani ja nie...

... kvap. kvap.

kvapkam dalej...

kym nebude dost.

dusevny samovrah

zivot.

plynie stale dokola...

mozno sa mierne posuva po spirale,

ale predsa dokola.

veci co nas zabijaju nam hned na to davaju silu zit,

to co nas zabija nas zaroven naplna.

ako clovek, co zabludil v lese.

znovu sa vracia na miesto odkial vyrazil,

zijeme tie iste pribehy znova a znova.

osoby a obsadenie, len tie sa menia...

***

vraj som dusevny samovrah.

mozno.

mozno som dusevny masochista.

mozno som dusevny sadista.

a mozno som vampir.

vampir, ktoreho jedinou obetou som ja sam...

hryziem si do masa,

krv steha po ruke,

odchadza s nou zivot,

ostava tma.

pijem.

z rany.

vlastnu krv,

zivu vodu,

preberam sa.

dalsi zivot.

vzal som si ho, aj si ho hned vraciam.

pozeram sa okolo seba,

novy svet,

novy ludia,

novy pribeh.

pribeh, na ktoreho konci bude moja krv.

aj tentokrat.

pripravi ma o nu jediny vampir,

ktoreho si pustim k telu.

ja sam.

bojis sa?

neboj sa o mna,

prezijem.

len jedno neviem...

neviem, ci si ta budem este pamatat.

***

ak chces byt so mnou,

existuje jediny recept...

zamestnaj ma.

moju fantaziu, moje pery...

nedovol im hryzt,

miesto toho ich nauc,

miesto toho im rozkaz...

nech sepkaju tvoje meno.

stale dokola.

nech sa z kolobehu stane priamka.

ta je taka ako si chcela.

bez konca...

osem rokov

bludim nocou.

krokom, pomaly, tisko.

cakam na myslienky...

nech ich neodplasim,

nech im neuteciem,

mozno uz DNES prinesu rozhresenie.

v ruke hori to, co unasa,

co by mohlo priniest odpovede.

mohlo, ale neprinasa...

uz nie, stale nie.

neviem.

skoda, bolis o to viac.

osem rokov...

dost dlha doba na analyzu,

dost dlha doba na odpoved,

ustalenie nazoru,

ujasnenie pocitov,

citov,

cohokolvek...

osem rokov.

presne tolko sa neviem rozhodnut.

rozhodnut,

ci ta milujem,

alebo ta nenavidim.

ci milujem preto, ze ta nenavidim,

alebo nenavidim preto, ze ta milujem.

swarovski.

cudzie myslienky triedi na pockanie,

so svojimi si neporadi.

ironia...

uz osem rokov je tomu,

co si do mna zatala,

urobila vo mne ryhu. hlboku...

taku, ktora sa s urcitostou nikdy nezahoji.

pozeram sa na stopu ktora po nej vznikla,

paci sa mi, milujem ju, hladkam,

nedovolim aby zanikla.

ta stopa neboli,

zohrieva...

patri ku mne.

ziadny swar, ale JA.

ten skutocny.

ziadna iluzia,

ziadne klucky.

realita.

je to kusok zo mna a je to kusok z teba.

malicky...

vyplavujem ta.

znova.

uz ani neviem, kolky krat.

neviem, ako si to dokazala,

nechapem kedy si to dokazala,

neviem, kedy sa to stalo,

ale vrastla si do mna.

je zvlastne, ako si hlboko.

ved na povrchu skoro nic nevidiet.

vyrezavam ta zo seba.

po kuskoch.

rozbitym sklickom.

dalsia ironia...

kam az siahas?

kam?

ako je to mozne,

ze sa ta neviem dorezat?

kedy uz bude dost?

kolko bolesti je dost?

kedy ta zo seba dostanem?

telo krvaca.

cele roztrhane,

na zemi kusky teba,

ktore som uz vyrezal.

kolko este?

si ako koren stromu,

nie je ta vidiet, ale pod povrchom si daleko.

postupujem dalej,

dostavam sa az ku srdcu.

kto by to bol povedal?!

ty si az tam?

rezat dalej?

prezijes to swar?

alebo ti bude tvoja zachrana osudna?

skusis to pre spravnu vec?

a ktora je spravna?

ktora? vies?

nevies.

ani dnes nie.

uz skoro 2920-ty krat nevies...

********

bolis.

velmi.

napriek vsetkemu.

nepoviem ti to...

a nasa spolocna stopa?

dychaj jej do vlasov aj miesto mna.

prosim.

kym som daleko.

potrebujem vediet, ze je v poriadku.

potrebujem vediet, ze na mna nezabuda...

for that moment

mala zenska ruka,

velky ovladac...

for that moment.

play. repeat one.

bez moznosti uniku,

stale dokola...

mlcis.

spojis sa so mnou bez slov,

sepkas len...

tisko, nebude to boliet.

viem, ze nie.

nikdy nebolelo.

bude to spolocny trip.

dalsi v poradi?

mozno...

nastrelime sa navzajom.

predavkujeme sa..

Sebou.

zlata davka,

ta sa uz nevyplavi...

prilozis moju ruku na svoj krk,

najdes zname miesto,

bod G, ktory nik nevidi.

pritlacis...

pohladom povies,

zabi ma,

chcem,

neboli to...

ja to urobim.

aj tentokrat to urobim.

uz po tolky krat...

... aby som ta mohol znovu stvorit.

do noveho bytia.

tisic tvarov,

tisic tvari,

tisic voni,

... stale vsak ty.

stvorena zo mna,

stvorena mnou,

stvorena pre mna.

repeat one,

stale dokola.

just for that moment...

moment,

ktory bude trvat okamih,

alebo vecnost...

stopy bolavej zavislosti

photo by swarovski

dusok bolavej zavislosti

ak mi raz odopries seba,

ak nedostanem davku,

ak...

najdu moje telo,

zive, ale bez zivota,

v byte oblepenom fotkami.

budu na stenach,
budu na strope,

budu visiet v priestore.

budem na nich lezat,

budem sa nimi prikryvat,
budem sa s nimi milovat...

fotky casti tvojho tela.

dochytane,

osuchane,

oplakane,

doskriabane...

budem na nich kreslit.

vsetko co som ti robil,

vsetko co som sa bal urobit,

vsetko, co mi uz nedovolis,

vsetko co som nestihol.

vyryjem do nich.

tvoje predstavy,

moju bolest,

tvoju radost,

moju krv,

tvoje modriny,

moje jazvy,

tvoj strach...

moje predstavy,

tvoju bolest,

moju radost,

tvoju krv,

moje modriny,

tvoje jazvy,

moj strach...

kazdu ranu, ktoru sme si sposobili,

kazdu, ktoru sme si zahojili...

vyryjem do nich seba.

do fotiek seba,

do seba teba...

na fotkach,

na mne,

vo mne.

vsade ty...

molko tvrdi, ze modriny dokazu byt dokonale.

to neviem...

viem len, ze niekedy su ruky horucejsie ako kvapkajuci vosk.

... a ze niektore znacky sa nikdy nezahoja.