martini rovno z flase.
davaju tam specialny uzaver, tecie pomaly.
mozno, aby mal clovek cas uvedomit si absurdnost svojho konania.
mozno by na kazdej flasi malo byt napisane "nepomozem ti".
pismena budu obratene, citatelne len v prevratenej polohe...
***
cesta od teba bola vzdy nekonecna, ani dnes tomu nebolo inak. doma ma cakala tvoja vona, ktoru si tam pred chvilou nechala, tvoj nedopity pohar a flaky na poduskach (aj tak si myslim, ze su to vankuse) z tvojej americkej "nezmyvatelnej" mascary.
nuz, mozno ju rozpusta ta sol v tvojich slzach, neviem.
tie flaky su z lasky, hovorievas.
...preto ich tam nechavam.
***
posielam ti sms. prazdnu. slova su zbytocne.
aj tak vies, co chcem povedat.
odpisujes. tiez prazdnu. staci...
***
hovori sa, ze clovek nikdy nevie...
ze by mal vsetky pekne veci prezivat a robit tak, ako keby to bolo naposledy.
myslim, ze nam to celkom ide...
***
co myslis, kolko krat?
kolko krat moze byt este naposledy?
kolko dni za sebou sa da povedat, ze uz nikdy?
aku vahu maju slova nevolaj, nepis, nesmies?
nikdy...
len na narodeniny. vtedy sa patri zavolat.
ja ich mam zajtra, "klamem ta" vzdy.
... a ty vzdy zavolas. si moj darcek ku kazdodennym narodeninam.
podla tejto rovnice mam aspon 300 rokov, ale radsej ako 300 narodenin by som si prial este jeden zivot. taky normalny, ludskodlhy. pre teba...
aby som nemusel premyslat, kolkokrat povedane naposledy je jedno ozajstne naposledy.
pretoze raz mi uz nezavolas ani na "narodeniny".
a potom uz nikdy...