Friday, February 23, 2007

gurman

v poslednom case som akosi rozlietany, zaneprazdneny a pazravy...

k prvym dvom faktom nemam nejak vazne pripomienky, kedze som si uz davnejsie zakazal zit usporiadanym a nudnym zivotom, ten treti ma trosku serie, hlavne teraz pred sezonou, ale nejak si neviem pomoct...

aj ked rad varim, vacsinou veceriam vonku, nechce sa mi nakupovat suroviny a umyvat riad...
jest sam ma tiez nebavi.

takze veceru absolvujem okolo siedmej, potom este sport alebo flakacka a dost neskoro vecer dorazim domov. samozrejme zase hladny a pazravy.

tak som si pred casom zakupil zasobu prvej pomoci pre tieto prilezitosti, instantne polievky vifon. to je taka hruda rezancov, co posypete glutamanom, zalejete horucou vodou a za par minut mozte jest. ako amarouny z navstevnikov, skvele.

je mi jasne, ze ste sa prave prezehnali a vidite ma mrtveho, predavkovaneho Eckami, ale doba je taka. nefajcim, ani nejak moc nepijem alkohol, neberiem drogy (no dobre, trosku LSD), tak si musim nejako ten organizmus otravit, nie? ved keby nebolo tych Ecok, este by som nahodou zil 150 rokov a to by nebolo dobre, tolko penazi na osetrovatelku nenasetrim.

ale spat k polievocke. tych par minut, ktore treba cakat je u mna vzdy menej ako by bolo treba, preto si vzdy popalim usta a jazyk. co mam robit, ked som netrpezlivy. chcem vsetko a hned...
ja viem, moja chyba.

no a konecne by som sa rad dostal k tej myslienke, preco vznikol tento post.

tych polievok je 10 druhov.
kuracia, kacacia, krevetova, hovedzia, bravcova, zeleninova, kari, hubova, slepacia, special.

pekny vyber, casom som ich vyskusal vsetky.
chutili mi, nepopieram.

len sa mi to akosi nezda...

musia tam zamestnavat ozaj genialnych "kucharov". kazdy blbec navari z 10 roznych druhov potravin 10 roznych druhov polievok.

skuste vsak navarit z desat roznych ingrediencii (nemiesat samozrejme) polievky, ktore budu chutit navlas rovnako. to je ozaj umenie. stavim sa, ze to nedokazete...

tie polievky su ozaj vsetky rovnake.

mozno je to mojimi popalenymi chutovymi kanalikmi, mozno je to tym glutamanom, neviem.

ale, vykyval som s tym.

vzdy si pred seba pocas jedenia polozim ten pekny obal, nech viem ako to ma chutit.

funguje to, ved fantaziu mam bujnu...
...to ste si uz asi stihli vsimnut aj vy.

tak dobru (ironicku a vymyslenu) chut prajem.
idem dat zohriat trosku vody...

dnes to bude hovadzia.

myslim, ze za kravickou mi smutno byt nemusi...

Saturday, February 17, 2007

preco som sam I

uz dlhsie som mal nutkanie napisat post na tuto temu, ale nejak som sa nevedel k tomu odhodlat, neodvazil som sa komplexnost temy zhrnut do jedneho clanku...

zhodol som sa sam so sebou, ze sa to ani neda a ze nemusi byt vsetko perfektne... teda niekedy nie je dolezite sa ani o to snazit...

teraz vzniknu myslienky, ktore neviem, ci budu hodnotne, ci budu vobec niecim, co sa myslienkami da nazvat...

nebudem to po sebe citat, aby som to neopravoval a zachoval autenticitu, dusu a chut myslienok...

tu je prvy clanok, mozno budu nasledovat aj dalsie. ak mi to zachuti...


prednedavnom napisala michaela skvely kusok, velmi sa mi pacil, vystihoval veci tak ako su, ako sa v skutocnosti v zivote deju, nie ako by sme ich my chceli mat. aj som reagoval v komentaroch a napisal som v podstate to, co bude prvou myslienkou v teme, preco som sam...

v tom clanku je nacrtnuta, rozobrata zakladna schema vztahu medzi muzom a zenou (ja riesim tuto verziu, upravte si ju podla svojich preferencii) a jeho vyvoj v casovej postupnosti. ked vztah zacina, je vsetko skvele, chemia funguje naplno, sme stastni, svet gombicka, ved to poznate. vola sa to vraj faza z a m i l o v a n o s t i . vsetko ide hladko a spontanne...

neskor, ak si dvaja ludia rozumeju aj inak ako fyzicky, pomahaju si, potrebuju sa k zivotu, predstavuju jeden pre druheho vyssie hodnoty, oporu vznika vraj ta s k u t o c n a l a s k a. vraj tato ma najvacsiu cenu, az o tomto stave sa da hovorit ako o laske s velkym L.

nadhera, ale...

problem je v prirode, na ktoru sa nekonecne pre toto hnevam. ak sa vo vztahu prejde do fazy vyssich hodnot, prestane sa nam to kadeco chemicke a nekonecne krasne v mozgu vylucovat a prechadzame do fazy pokojnych vod, harmonie, opory, pokory a ....

... nudy. vasen stratena vo vire dni...

pre mna obrovske sklamanie...

ked vidim, ako sa mi zena,

s ktorou sme si doslova citali myslienky, nevedeli sa nabazit jeden druheho, nekonecne vela sa smiali, zabavali, diskutovali, dotahovali sa, milovali sa vzdy, ked to bolo len trosku mozne, ktora sa striasla pri kazdom mojom dotyku a nabehli jej zimomriavky,

meni pred ocami na usadenu kopu nestastia, ktora si mysli,

ze najvacsmi uputa chlapa tym, ze mu chce navarit 3 chody zradla na veceru a miesto sexi nocnej kosielky co nosila pol roka si natiahne pyzamo, ake nosil moj starky do nemocnice (a ktoreho nohavice si natiahne az pod krk, lebo je jej zrazu zima na krize),

tak vtedy mi je do placu a viem, ze toto je bud zaciatok nasho spolocneho konca, alebo zaciatok mojho celozivotneho trapenia.

kedze sa mam rad, radsej volim tu prvu moznost. samozrejme boli to obe strany, ved to malo na zaklade skveleho viacmesacneho vyvoja prejst do tej "skutocne hodnotnej" fazy. boli to, tazko sa odchadza, ale zivot mame len jeden...

som dietatom vasne,
som otrokom vasne.
neviem bez nej zit,

je mojou drogou,
je mojou zivou vodou,
liekom na vsetky moje rany,
odpovedou na vsetky moje otazky...

som asi abnormal, ale u mna sa neprestane po case vylucovat nic z toho, co sa zacne vylucovat na zaciatku vztahu... je to tam stale.

je to tam a vzdy som chcel na tom stavat.

stavat na tom znamena, ze to skvele a blaznive sa zachova a prida sa k tomu nieco seriozne, hodnotne a vazne. to co sa uz nevola zamilovanost, ale laska...

ale, priroda, prosiiim,

p r i d a sa,

nie

n a h r a d i to...

ja sa nechcem citit ako 30 rocny dochodca. nechcem byt s niekym preto, ze som si nim isty, ze mi na stare kolena bude vymienat plienky.

chcem byt s niekym preto, preco som, sa do neho zamiloval.
nechcem, aby sa pocas hry menili pravidla...

pocujes priroda?

smejes sa mi?

ja viem.

a preto som radsej sam.

nikdy nie sam, ale v konecnom dosledku vzdy sam...

necham, nech sa vyburis na vsetkych tych ostatnych ludoch, ktorym staci vasen na zaciatku vztahu. tym, ktory ziju zo spomienok a z nudnej spokojnosti...

ja sa vasne nevzdam a budem hladat...

hladat svoju tiez abnormalnu polovicku.

taku, ktora chce byt zamilovana po cely zivot...

do mna.


P.S.:
viem, toto cele sa da v commentoch rozniest jednou vetou, ze u vas to tak nie je, ze odkial mam taketo blbe teorie, ze nie som normalny. beriem, ale mne sa takto byt nenormalnym paci...
len pre uplnost, prezil som uz jeden 2 rocny a dva 5 rocne vztahy.
ze preco take dlhe? clovek si zvykne a tie odchody tak strasne bolia...

a este nieco: ze "jezis, ved ostanem na starobu sam?!"

v tretom dochodkovom pilieri si setrim na polonahu osetrovatelku...

pre istotu.

nabuduce o sexe.

bude to krasny priklad toho, ako s nami priroda vyj....

Tuesday, February 13, 2007

swarovski odporuca III

teraz z uplne ineho sudka...

na tejto stranke som nasiel skvely blog, autor GTI, kopec som sa nasmial, odporucam seriu "Jak kupovat auto".

tu je prvy clanok zo 17 dielnej serie. tak si to preklikajte, ked sa vam chce...

prajem prijemnu zabavu.

Thursday, February 08, 2007

pali mi to

uz viem, preco su tu vsetci nestastni...

teda ti, co su nestastni.

do tych stastnych sa nechcem starat.

nech im to stastie neodplasim.


ked som mal okolo 11 rokov, teda uz sakra davno, sme mali taku detsku poveru.

ked vidis zeleny trabant, budes mat stastie.

pri nasej skole jeden parkoval, tak som vzdy isiel do skoly kludnejsi. asi to aj zaberalo, kedze som tu zakladku nejako dokoncil.

podobne to bolo aj s volgami.

ked ste videli bielu, znamenalo to to iste, ako zeleny trabant.
malo to vsak hacik, museli ste si pri pohlade na nu tlesknut.
stacilo uplne malicko, ale podmienka musela byt splnena.
takze tlesknut!
ved inak by to nefungovalo, to da rozum, vsak.

vratim sa vsak k vysvetleniu tej prvej vety.

odpoviem otazkou...

porozmyslajte, kedy ste naposledy videli zeleny trabant?

...a bielu volgu?



za toto bude nobelovka.

minimalne.

Wednesday, February 07, 2007

nebezpecne odhalena

vo virtualite pre mna existujes uz dlhsie.
ci aj ja pre teba, to netusim...

vzdy si na mna posobila kvetinkovodrzym dojmom.
rad som sa k tebe vracal, ked som potreboval citit pramienok sviezosti,
mlady dych, nesputanost...

a mozno prave tu drzost.

vzdy som si predstavoval, ako drzo rozpravas,
ako hryzies,
skriabes,

ako sa tulis,
ako prosis o kusok pozornosti,
ako prosis pohladom o dotyk...

ako sa tvaris, ked sa hnevas,
ako sa tvaris, ked sa vracias z druheho brehu rozkose...

bola si pre mna nieco, ako scarface v zenskom tele,
v este nevyprofilovanej zenskodetskej hriesnenevinnej dusi...

dlho som odolaval, aby som vyuzil moznosti Siete a skusil zistit o tebe viac.
nechcel som si kazit iluzie a uzival som si sladku nevedomost...
dnes som to vsak urobil mimovolne, instinktivne, nahle...

teraz uz viem, ake mas oci, ruky, aj pery.
aky mas tvar prstov,
kde mas znamienka,
ako sa usmievas,
aj aky pouzivas lak na nechty...

pravda,

neviem, ako vonias,
neviem, ako chutis.
neviem, ako sa pozeras,
ked milujes...
... a ked sa milujes.

viem vsak jedno.

ty si sa nenarodila,
teba musel niekto vymysliet...

vymyslel ta preto,
aby si kradla muzom duse,
privadzala ich do bolavosladkeho sialenstva...

vlastne, kradla nie je spravne slovo...

si ako zmluva s diablom,
muzi ti daju dusu dobrovolne,
o tom som presvedceny...
sam by som ju nachvilu pozical.

vymenou za tvoj dych na mojom krku...
vymenou za tvoj pohlad, ked si skrotena.,
vymenou za tvoju spodnu peru,

ktorou mi osetris rany,

ktore si mi predtym sama sposobila.

mojim jedinym stastim je,
ze virtualna dusa je nevycerpatelna,
neukradnutelna, neupisatelna.

aspon dufam.

pre svoje dobro...

***

niekedy tu Siet nenavidim...

... ale mal by som skor nenavidiet svoju zvedavost.

alebo ju milovat?

Monday, February 05, 2007

smutne drobnezlate

swar: zdas sa mi smutna v poslednom case. deje sa nieco?

drobnezlate: chcela by som byt veselsia, ale nejde mi to. lebo zijem niecim inym...

swar: cim zijes?

drobnezlate: sklamanim a tuzbou.

swar: tuzbou po ... ?

drobnezlate: tuzbou, aby sa minulost vratila. ale to nie je mozne...

swar: minulost je len jedna moznost. buducnost nekonecne vela moznosti...


myslite na to, ked sa budete zubami nechtami drzat minulosti.
zivot ide dalej...

ano, niekedy rychlejsie, ako by sme chceli...

ja si vsak myslim, ze by sme s nim mali drzat krok.
vo vlastnom zaujme...

a najsamlepsie je byt vzdy krok pred nim.

ved on nas dobehne,
nebojte sa...

urcite dobehne...