Thursday, January 24, 2008

nie novorocny zavazok

rozhodli sme sa s leninom, ako sa na uspesnych muzov patri, opriet tazko zarobene dukaty na zahranicnych nakupoch. rano som sa pre neho vybral, chlapec byva v slavicom udoli, partizan zo slavina mu mieri do okna, ma proste stastie, prisiel k tomu byvaniu ako slepe kura k zrnu... jasne, ze podnajom, zase az taky frajer nie je.

na palisadach zapcha, dovod som nezistoval a kedze nenavidim cakat, tak som to sekol doprava do kopca, hladajuc nejaku skratku na mudronovu. ani neviem kadial som sa motal, sama vila, male palace. teraz vsak nemyslim tie nove zo skla a betonu, ktore sa mi mimochodom tiez pacia, ale tie stare osarpane 100(?) rocne domy. take tie skorostrasidelne. urcite viete o com hovorim...

vzdy ked idem po takychto starych ulickach a vidim tie stare domy, prepadne ma zvlastny pocit pokory a bazne. tie domy maju to, comu ja hovorim Pribeh.

na spinavych oknach su stare zozltnute zaclony, nikdy sa neviem dohodnut sam so sebou, ci si mysliet, ze tam este niekto byva, alebo ten dom uz zije len sam pre seba.

predstavujem si, kto ho mohol postavit, kto ho vlastnil, do akej triedy ten clovek patril. biedu netrel urcite, to mi je jasne. vynara sa mi stara vazena presporska rodina, v dome je urcite klavir, na policiach kopec knih... a samozrejme hojdacie kreslo a prvy bratislavsky gramofon.

tieto domy uz nemaju naokolo anglicky travnik, nelesknu sa im okna, ani v nich nehra hudba. napriek tomu, alebo mozno prave preto maju obrovske caro. sala z nich energia, dostojnost, respekt.

a mozno...

ja neviem, mozno v tom starom osarpanom dome so spinavymi zaclonami niekto byva. niekto, kto nema komu tie pribehy porozpravat. niekto, kto zije mimo terajsieho sveta, niekto kto uz len spomina...

chcel by som spoznat cloveka, ktory vie, ake to tam bolo v dobe, ked tie domy boli nove, ked tam bolo rusno. niekoho, kto aspon poznal ludi, ktori si ten dom dali postavit. aby porozpraval to, co nam ten dom sam povedat nedokaze. niekoho, koho uz vsetci prestali pocuvat...

vratim sa vsak do reality. tie stare ulicky a stare domy ma ozaj upokojuju a dobijaju energiou.

davam si zavazok- tie ja vzdy plnim!- na jar, akonahle bude teplejsie si zoberiem v praci volno a nepojdem obzerat a fotit monumenty v parizi, ani mrakodrapy na manhattane. pojdem si pozriet stare ulicky bratislavy. nie tie rusne, ale tie opustene. pekne od rana, ked sa prebudzaju, az do vecera, ked sa tych starych domov budem bat.

budem tam len ja a domy so svojimi Pribehmi,
budem sa pozerat a budem pocuvat.

budem turistom vo "vlastnom" meste...

Monday, January 14, 2008

swarovski odporuca V

ako to uz vacsinou byva, viac menej nahodou som natrafil na skvely web.

neviem, ci ho mam nazvat blogom, alebo projektom, sam sa charakterizuje ako "sprievodca alternativnou modou, streetwearovou scenou a elektronickou hudbou".

podstatne je ale to, ze ak mate radi pekne veci, netradicne veci, alebo tradicne veci z ineho pohladu, odporucam tuto stranku navstivit.

mozno si utvorite obraz o tom, ze aj bezne, konzumne zalezitosti mozu byt malym umenim, alebo naopak, male "uletene" umenie moze byt uspesne a pouzitelne v kazdodennom zivote...

moda a styl nezacina a nekonci v auparku, svet je niekde uplne inde. nechajte sa unasat a mozno inspirovat...

www.hejty.sk

ako sa jej (ne)zbavit

zeny su rozne, rozne su pribehy ktore s nimi zazivame.

mozno mam stastie, mozno si to viem zariadit, ale vacsina pribehov je u mna zapisana v kolonke "pozitivne". mozno preto, ze tie pribehy ukoncim skor, ako by sa dokazali pokazit.

jedno z tajomstiev pokru je vediet, kedy z hry odstupit, vediet ako sa nenechat nalakat do zbytocneho rizika a naslednej prehry. poker nehram, ale uz som to videl dva krat v telke (!), takze "mudrosti" rozdavam na pockanie...

je dolezite vediet, kedy vypadnut z hry aj zo vztahu... ano, aj z mileneckeho. byva to niekedy tazsie, druha strana moze mat na vec odlisny nazor, preto je dolezite utekat skor, ako nam na nazore druhej strany zacne zalezat...

su vsak pripady, ked to ide celkom lahko. o takych budem pisat teraz. opakujem, dolezite je, aby vam privelmi nezalezalo, co si ta druha strana bude o vas mysliet...

byvala obyvatelka mojej spalne (vtedy este nebola moja, cize nepoznam) mala zjavne romanticku dusicku (presne ako ja!) a cely strop polepila fosforovymi hviezdickami. je ich tam pozehnane, svietia preukrutne, pomaly sa da pri zhasnutom svetle aj citat. skusal som ich aj spocitat, ale vzdy som zaspal. vyjadrime preto ich pocet slovkom vela.

ked som sa nastahoval, tie hviezdicky som na strope nechal. az neskor som zistil, ake to ma vyhody. zacal som ich vyuzivat pre svoje nekale ucely...

kazdej zene sa tie hviezdicky pacia, po case som prestal vysvetlovat ze som ich zdedil a nechal som, nech si myslia co chcu. mal som pocit, ze vyznievam v ich ociach citlivejsie, ked ich na tom strope vidia.

po case som si vymyslel pribeh a vysvitlo, ze je sakra uzitocny... tymto sa dostavam k pointe.

len tak medzi recou vzdy utrusim, ze kazda ta hviezdicka ma svoj vyznam. potom svedomito zatlkam, ze aky vyznam...

ked pride den D a cas C, tak sa spytam, ci este vzdy chce vediet, co tie hviezdicky znamenaju... samozrejme pride nadsena odpoved, ze ano.

vies, poviem, vzdy ked sa mi s to nejakou skutocne paci, dovolim jej na znak toho nalepit jednu hviezdicku. ked chces, mam tu jednu aj pre teba...

najprv zhrozeny pohlad hore na tu galaxiu, potom... by ste neverili, ako sa niektore zeny dokazu rychlo obliect! a ako rychlo zmazu vase cislo z mobilu.

metoda velakrat uspesna, overena. ale ako kazda ina, aj tato ma svoje nedostatky.

problem nastal, ked sa jedna zacala smiat na plne hrdlo. nezozrala mi to, neurazila sa. vedel som, ze je zle, mam totiz slabost na zeny s nadhladom a zmyslom pre humor...

presne take, ktore ani nenapadlo brat tento post vazne. presne take, ktore sa na nom zasmiali...

pocitala ich nahlas a so skodoradostnym vyrazom asi hodinu. aby mi s tym liezla na nervy a aby mi ukazala, ze vyhrala. skaredo ma prekukla, uz nebolo kam utiect. vedela, ze uz nechcem, aby odisla....

v zivote je to ako v tych kartach. vzdy sa najde super, ktory je silnejsi ako vy.


P.S. mozno si niekedy vymyslam, ale tie hviezdicky tam ozaj su. prisaham! :)

Tuesday, January 01, 2008

ked prvi budu poslednymi

dnes som si spomenul na svoj starsi post o starych fotkach, kde som pisal o tom, ze je niekedy dobre urobit osobnu inventuru, aby sme zistili, ci sa nas zivot ubera zelanym smerom, ci napredujeme a rastieme.

stretol som znameho z obdobia mojej puberty, je to o par rokov starsi chalanisko.

v tom obdobi bol pre nas vsetkych ikonou (hlavne pre tych, ktorych rodicia drzali nakratko), vsetci sme mu zavideli, chceli byt ako on. bol proste frajer a daval nam to patricne najavo.

mal dlhe vlasy,
pil (uz) pivo,
dokonca fajcil,
na riflovej bunde mal nasivku metallica,
mal frajerku, (vraj ju uz aj vyprstoval, ja som ani nevedel, co to je!)
vozil sa na otcovej skode 120 (vtedy velka pecka)

a hlavne...

mal nausnicu nike. taku malu zlatu fajocku v lavom uchu.

proste neskutocne a nedosiahnutelne... ja som bol nula. aj to bezvyznamna. plakaval som do vankusa, ze nikdy nebudem ako on.

tohtorocne sviatky som travil Doma, postretaval som kopec ludi z mladi, prijemne stretnutia, to dnesne obzvlast poucne...

skocil som cosi zahryznut do "bufetorestiky" nedaleko, prezuvam rozvarene cestoviny (tu si myslia, ze al dente je nieco o zubaroch), az prisiel ON...

ludia, v zivote je ozaj (zapamatajte si to dobre) vsetko relativne. doslova a dopismena!

nevidel ma, sadol za barovy pult,

zhodil riflovu budu s nasivkou metallica,
objednal si pivo,
zapalil spartu,
prehrabol sa vo svojich dlhych (teraz uz sakrariedkych) vlasoch,
uvidel ma, prisadol si, pokecali sme,
v lavom uchu nausnica nike,
dopil desinu,
sadol do otcovej skodovky 120 a odfrcal...

zmurkam jak idiot, premyslam o stroji casu, uistujem sa u obsluhy, ci je rok 2008, ked potvrdi, ze ano, vstanem, zahlasim na cele osadenstvo:

pamatajte! vzdy pride cas, ked budu prvi poslednymi a posledni prvymi!!

pozerali na mna ako na idiota, ale nevadi, mojmu EGU to bolo jedno.

vysiel som na vzduch, sadol do auta, (ktore nepatri mojmu otcovi) a odfrcal som na manikuru...

... robila mi ju JEHO dcera, zaplatil som jej dvojnasobok.
zivot je obcas krasny.


venovane vsetkym loserom a bezvyznamnym nulam, ktore placu doma do vankusa. vsetko je relativne, tak sa snazte...