asi som musel zostarnut, aby som sa dozvedel, kde som cely zivot robil chybu.
keby som sa to dozvedel skor, mohlo portfolio mojich znamosti nabrat uplne ine rozmery. nuz, lepsie neskor, ako nikdy...
sedim s
kvetinkou na polievke, snazim sa nadviazat mimopracovny kontakt s obsluhou. aj sa mi paci, aj chcem trosku hnevat moju dnesnu kamaratsku spolocnost.
po casnicke hodim par pohladov, par usmevov...
... asi to nefunguje, blonda odbehla za pult a pripisala ma na Dnesny zoznam idiotov.
kvetinka sa samozrejme skodoradostne vyskiera, ved ked moze, rada pomoze.
tvarim sa, ze sa ma to dotklo a akoze nechapajuc sa pytam...
preco ludia placu, ze svet nie je bezprostredny, ked potom ani neopatuju pohlad? ved som sa na nu tak krasne pozrel a este krajsie usmial!
kvetinka sa na mna pozrela a vyslovila myslienku, kvoli ktorej sa (pravdepodobne) narodila.
ty si sa usmial? videl si sa niekedy usmievat? ani brvou si nepohol.
necudujem sa, ze ta maju vsetci za curaka, aj ked ty si myslis, aky si mily svetak,
co sa chce so vsetkymi kamaratit. posobis vseliakym, len nie usmievavym dojmom.
prisahal by som, ze som sa usmieval na celu hlavu.
... alebo som si to len myslel?
tu je pes zakopany.
nic ine mi neostava, musim sa naucit usmievat.
teraz poctivo trenujem pred zrkadlom,
ci sa zlepsujem skusam kade chodim.
vysledky?
zatial len ciastkove.
dnes sa ma jeden clovek opytal, ci som zhuleny,
boli ma sanka a
pribudlo par vrasok okolo ust...
neviem, ci som sa vybral spravnou cestou,
byt usmievavym cavom je tazsie,
ako som si myslel...
:)ved povedzte, ide mi to?