Thursday, March 29, 2007

pretiahnut? radsej nie.

niekedy clovek stavi na zleho kona...

stretol som ju na firemnej akcii. akej firmy, to netusim, dostal som sa tam zvlastnou zhodou okolnosti.

nebola extra pekna, s chlapmi to vsak zjavne vedela. vlnila sa na parkete, zelenymi ocami sermovala okolo. par chceljebacov sa okolo nej hadzalo o zem, aby jej ukazali, ako skvele tancuju...

... cize ako skvele im to ide v posteli.

uzivala si to dokonale, kupala sa v ich priazni. nebranilo jej to vsak v tom, aby opatovala pohlad, ktorym som to vsetko sledoval. nechcel som sa zaradit do radu, preto som len prisiel k nej a poprosil ju, ci by mi nepozicala na chvilku mobil. podala mi ho, ja som tam natukal svoje cislo, ulozil a vratil jej ho.

zavolala o dva tyzdne, skocili sme cosi natlacit do gagora a zaliat to napojom. preberali sme zivotne mudrosti, zivotne uspechy a pady, klasicka zoznamovacka...

najprv podrobne porozpravala, ako stravila dva mesiace v zamori, ako tam zarobila niekde v restike vrece penazi, ako je tam fasa a ako sme tu vsetci za opicami a ze sa ide povracat kazde rano, ked sa prebudi.

napadlo mi, ci preto, ze ma v spalni zrkadlo, ale nechal som to tak...

zatial som to zvladal v pohode, zdvihol som len jedno obocie a nechal som, nech si mysli, ze ja nemam doma ani farebnu telku. ved nech sa dobre citi. sebavedomo. co by som pre jej pery neurobil...

to, ze zacala hovorit o poslednom frajerovi sa dalo cakat. nic zvlastne.
az do doby, ked sa rozhovorila o tom, ze jej nebol schopny kupit "poriadny" darcek na narodky, ze v lete boli na dovolenke "len" v chorvatsku a dokonca sa tam museli (citujem) jebat autom... no proste, chlapec bol vraj strasny "cheapak".

tusil som pruser, zacal pocitat kolko ma budu stat mojita, co vyslopala , zdvihol aj druhe obocie a pomaly som sa lucil so sexom.

samozrejme si nic nevsimla a pokracovala o tom, ako dostal kopacky a ze dobre urobila.

poziadal ju o ruku...

asi nie moc casty dovod na rozchod, ale clovek sa uci cely zivot... tak som pocuval dalej.

vraj maly kamen na prsteni. chlapec si teda ozaj koledoval o maler.
ako som sa nasledne dozvedel, neplati to len v americkych filmoch...
... zasnubny prsten MUSI byt v hodnote X-nasobku muzovho prijmu.

vraj to vie kazdy blbec.

jasne, bol to "cheapak", neradno sa s nim zahadzovat!

v zivote sa tak rychlo z mesta nedostala domov, ako v ten vecer.
domov ku sebe, nie ku mne.
trosku protestovala, ze este ma na stole mojito, tak som jej ho dal zabalit.

niekedy nevychadzam z udivu, co sa na tomto svete rodi.

a niekedy nevychadzam z udivu sam nad sebou...

... ze ma to vsetko este bavi.

Thursday, March 22, 2007

fokin (lajin) bicis

som v tazkej prdeli. dozvedel som sa nieco, co som sa dozvediet nemal. asi je dobre, ze to viem, ale v kutiku duse by som si asi zelal ostat v nevedomosti...

vo vseobecnosti som clovek, ktory nikomu neveri, mikserove heslo mi je viac ako blizke.

su vsak ludia, ktorych si potrebujete pustit k telu. ktorych si chcete pustit k telu. inak by charakter vasho vztahu ostal vo vseobecno-nezranitelnej rovine. tak ako vsetky ostatne vztahy. chcete, aby bol trosku iny.

v mojom zivote bolo takychto ludi iba niekolko.
osoba, ktorej sa to tyka medzi nich patrila.
teda patri.
vlastne teraz uz neviem...

klamala mi, zistil som to nahodou.

dufal som, ze je to len nedorozumenie. snazil som sa, aby sa z toho vysekala bez toho, aby citila, ze mam pochybnosti.

pytal som sa otazky, na ktore som vedel spravne odpovede. dufal som, ze presne tie odpovede zazneju aj z jej ust. zial, bolo to inak.

vykonstruovany pribeh, vymyslene zazitky. zazitky cloveka, co bol v tom case na uplne inom mieste, ako tvrdil. bola vtedy par metrov odo mna, ale nevedela o tom...

bol som na nespravnom mieste v nespravnom case.

teraz mam problem. uz to nikdy nebude ako predtym a ja som tak velmi chcel, aby sa nic nezmenilo...

uz jej nebudem doverovat, nebudem sa k nej spravat rovnako. nedokazem to. a neviem, ci dokazem mlcat a drzat to v sebe... nie som ten typ.

povedat jej to vsak nemozem, stratil by som ju preto, lebo by sa od hanby uz nikdy so mnou nebavila. nezniesla by pocit, ze mi klamala do oci.

okrem toho vie, ze davam vzdy len jednu sancu. iba by sa mlcky zdvihla a uz by som ju nikdy nevidel.

ak by som ju aj presvedcil, ze jej odpustam, myslela by si, ze si moze dovolit cokolvek. v buducnosti by sa mi to vratilo tak ci tak...

nechcem ju stratit, ale vyzera to tak, ze inej cesty niet. dalsia rana do zivota, co ma nezabije, ale co by ma mala posilnit.

co je horsie, neviem, co s tym...

jebnuta patova situacia.

Sunday, March 18, 2007

sklicka na vine

divam sa na slnecnice na svojom stole.

su polozene v kute.
zvykol som si na ne, vacsinou si ich ani nevsimam.
su styri, parny pocet, vraj sa to nepatri...
vraj parny pocet kvetov prinalezi mrtvym.
tieto vsak patria mne.
mal by som jednu pridat, alebo jednu ubrat, ale neurobim to...

pretoze nechcem,
pretoze nemusim.

zatial zijem, aspon myslim.
teda viem. citim chut slnka, takze zijem.
citim chut vina v ustach, na jazyku, na podnebi...
dobry rocnik. 1989.

citit z neho slnko.
slnko, uvaznene 18 rokov vo flasi.
nepamatam sa, ake to slnko bolo, vtedy davno,
myslim si, ze bolo teplejsie, bezstarostnejsie a cistejsie.

premyslam, ci nie je hriech drzat slnko 18 rokov vo flasi.
ci to nie je krute a sebecke.
pre par minut pozitku.

neviem...

zlutoval som sa nad nim a pustil som ho von.
zasluzi si slobodu,
zasluzi si vyrozpravat svoj pribeh.

vacsinu z neho vstrebavam ja,
ale zjavne maju radost aj moje slnecnice...
su sice umele, ale mam pocit, ako keby ozili.
tesia sa so mnou.

aj ked su styri...

Saturday, March 17, 2007

ako zbalit chlapa

v commentoch predchadzajuceho postu bola vyslovena poziadavka na tuto temu, tak to skusim strucne (akoze) jednou vetou objasnit...


podla mna by mohlo fungovat nieco podobne. prides k svojmu objektu a priatelskym tonom a vyrazom tvare (usmev sa pocita) povies...

ahoj, ja som Zena. pacis sa mi. myslis, ze by sme sa mohli blizsie zoznamit? mozno z toho bude len kratky rozhovor, ale mozno aj nieco viac. chcem to zistit, kym ta stratim z dohladu...

ak sa mu vyslovene neprotivis, malo by to zabrat...

ak nie je kreten, pochopi to tak, ako to chapat ma.

ak nie, vzdy mozes vycuvat.

jednoduche, vsak?

doplnene:

necham si poradit a raz a navzdy to tu necham velkymi pismenami:

VYZIVAM SA V IRONII, NADSADENI A PREHANANI...

zdoraznil som to naposledy :)

Monday, March 12, 2007

ako zbalit babu III

stare, ale funguje to. a mozno to este niekto z vas nevedel...

povodne som sa nechystal rozoberat tento sposob, ako si naklonit neznejsiu cast populacie, ale nedavny zazitok ma utvrdil v tom, aky je ucinny. takze, podme si ho osvojit.

bol som nakupovat, alebo len nakukovat po obchodoch, ze co nove. obchodne centrum, bratislava. z blizsie nespecifikovanych dovodov som vosiel do hrackarsva, hladal som nejaky mily darcek pre jednu osobku, co ma okolo jedneho metra. vysku.

pri pokladni a okolo regalov stala tlupa predavaciek rozneho veku, dal by sa medzi nimi najst aj priemerny kusok. hodil som po tych lepsich pohladom, ale odrazil sa bez efektu.

z ich pohladu sa dalo vycitat "s tymto by som nechcela mat ani macku".

teda vlastne, efekt to malo, len nie taky, aky by som si zelal. zacali po mne skaredo pozerat, asi si mysleli, ze chcem nieco ukradnut. banda mizerna. ja a kradnut!

ako sa tak prechadzam, obzeram, vyberam hracku, presiel uz treti krat okolo mna asi 4 rocny chlapec, plakal, sople mu tiekli az na bradu.
najprv som si myslel, ze robi cirkus, lebo mu mamicka nechce kupit nejaky novy kusok do hrackarskej zbierky, takze som si ho nevsimal.

pre uplnost, ja nejak deti velmi nemusim. ale ked som videl ten bezradny pohlad, pohlo sa moje lepsie ja. videl som, ze tie "najskvelejsie damy" po nom ani nehlesli, mali ho zjavne na haku.

zastavil som ho, cupol som som si k nemu a spytal sa co sa deje, preco place. na stvrty krat som mu porozumel, ze sa stratil, ze mal cakat pred hrackarstvom, ale ked mama dlhsie nechodila, vybral sa na parkovisko, pri aute tiez nikoho nenasiel, tak sa vratil spat. chuda, ozaj sa bal.

utrel som mu slzy a sopel, posadil na lavicku pred predajnou a povedal, nech tam caka na mamu, ze urcite pride. aj prisla za chvilku, podakovala sa s usmevom a odviedla synatora do bezpecia...

no a teraz pointa.

mali ste vidiet tie predavacky, ked som sa vratil do obchodu. tie, co by si ani topanky do mna neutreli, ked som prisiel. tie, co neznasaju chlapov, z ktorych srsi "dobrodruzstvo".

videli ste film horuce strely 2? tu scenu, ked agentka v minisukni prisla medzi shaolinskych mnichov? ako sa zacali predvadzat, jeden napinal svaly, dalsi mal cviceneho psa, iny stepoval... len aby ju zaujali.

tak nieco podobne sa dialo v obchode. predavacky napinali prsia, skakali na svihadle, zonglovali s loptickami, ukazovali, ako si jazykom dokazu oblizat az obocie, strcili si ruku do pusy az po laket, pisali si fixkou telefonne cislo na celo... no strach.

a to vsetko pre to, ze som sa zachoval ludsky k dietatu. miesto toho, aby som sa na neho nezucastnene pozeral ako trubka...

takze pani, zeny miluju citlivych muzov, pomahajucich muzov.
muzov, co pomahaju detom pokladaju za polobohov...

tak sa toho drzte.

slintajte, ked ide okolo nejake dieta v kociku.

najlepsie bude, ked vytlacite aj nejaku tu malu slzu (akoze potajomky).

ked v tescu pocujete zenu, vrieskat jeziiiiiiiis, ktora skace pol metra, drzi v ruke ciapku velkosti vlasskeho orecha, pridajte sa, skacte vrieskajte, budte dojati...

ked je nedostatok deti okolo, pomozu aj zvieracie mladata. dokonca, ked ich posielate casto mailom, vysledok je zaruceny...

zaberie to, na milion percent.


ja viem, ze prehanam, ale nejak si to odmocnite a pouzite. a samozrejme im tie deti potom nerobte. to uz je seriozna zalezitost, tam konci sranda a zacina zodpovednost. (vsak?)

verte mi, ak deti nenavidite, cely zivot to zakryvat nedokazete.

pani (aj damy), citujem klasika:

"...na brucho. vzdy na brucho."


a neklamte samozrejme, to sa nepatri...

Saturday, March 03, 2007

uroven, sarm, noblesa

nedavno som dostal mailom vtip...

ako zistis, ze si maximalne zly spolocnik? ked aj jehovisti od teba odidu dobrovolne za 5 minut...

pobavil som sa, mam rad taketo suchoty...

niekto zvoni. zdriemol som si trosku, pochopitelne nemam velmi naladu na navstevu, tak sa ani nenamaham nejak utlmit erekciu. skoda, ze si nepamatam, co sa mi snivalo...

kedze moji kamarati a kamaratky vedia, ze nemam rad neohlasene navstevy a volaju dopredu, vedel som, ze je to niekto cudzi. predpokladal som, ze zase stara <> odpisuje vodomer, plynomer, elektromer, teplomer, alebo nieco podobne smrtelne dolezite, ale mylil som sa.

pred dverami stal mulder so sculley-ovou.

teda nie doslova, ale fbi agentovo vyzerajuca zmiesana dvojka. dobre vyzerajuci muz v strednych rokoch, zena kocka. ked to uz ja poviem, verte mi, ze bola. v zlomku sekundy som si premietol vsetky svoje hriechy, premyslal, ktora z "obeti" vyzerala na 25 a nemala este 15, ci nemam nacierno kablovku, ci som nekupil nieco pred tescom od cigana a kolko basy asi dostanem za napalene cedecka co mam vo vezi...

nastastie, krizovy scenar sa nenaplnil. dama sa snazila nevsimat si ustupujucu hrcu na mojich teplakoch a spytala sa ma, ako sa mam v tejto tazkej dobe, ci si aj ja myslim, ze svet je stale horsi, ci si nemyslim, ze by sa s tym malo nieco robit a ci casto uvazujem o bohu...

vydychol som si. ziadny agenti. jehovisti...

prve co mi napadlo, hned ako mi padol kamen zo srdca, bola veta "bolo by lepsie, keby ste si miesto vyzvanania isli radsej niekde spolu zchuti zapichat...", ale zdrzal som sa, poprial pekny den a zatvoril dvere este kym stihli povedat, ze skoncim v pekle.

preco toto vsetko vlastne pisem?

na celej zalezitosti mi nieco nehralo. ta dvojica ma zaujala, prekvapila.
svojim zovnajskom...

vyzerali ozaj dobre, chlapik mal oblek, co urcite sil vo svojom volnom case sam armani, ziadna papierova kravata za pat patdesiat, ale cisty hodvab, talianske topanky, jemna kozka... zienka tiez sexi, na urovni, uces, jemna manikura. obaja zuby ako z americkej reklamy na zuvacky, profesionalny usmev.

(dobre, dobre... mozno som psychopat, ale toto som si stihol vsimnut za desat sekund.)

viete, co som mal doteraz skusenosti s takymito ludmi, tak vyzerali zovnajskom ako zo sekaca, alebo horsie- ako z cinskeho vypredaja. proste stratene existencie, bez vkusu a vlastneho nazoru, co sa uz nikde neuplatnia, nechcu ich uz ani u poistovakov, tak to skusaju aspon v sektarskej sfere...

normalne som citil istym sposobom voci nim respekt. kvoli tomu zovnajsku. aj ked len trosku, ale predsa...

z toho mi napadlo,

ked uz sa snazite o cokolvek, nech je to aj najvacsia stupidita na svete,

robte to na urovni, so sarmom a s noblesou.

budem sa o to snazit aj ja...

ked uz som idiot, tak nech aspon dobre vyzeram.