ako zbalit babu III

stare, ale funguje to. a mozno to este niekto z vas nevedel...

povodne som sa nechystal rozoberat tento sposob, ako si naklonit neznejsiu cast populacie, ale nedavny zazitok ma utvrdil v tom, aky je ucinny. takze, podme si ho osvojit.

bol som nakupovat, alebo len nakukovat po obchodoch, ze co nove. obchodne centrum, bratislava. z blizsie nespecifikovanych dovodov som vosiel do hrackarsva, hladal som nejaky mily darcek pre jednu osobku, co ma okolo jedneho metra. vysku.

pri pokladni a okolo regalov stala tlupa predavaciek rozneho veku, dal by sa medzi nimi najst aj priemerny kusok. hodil som po tych lepsich pohladom, ale odrazil sa bez efektu.

z ich pohladu sa dalo vycitat "s tymto by som nechcela mat ani macku".

teda vlastne, efekt to malo, len nie taky, aky by som si zelal. zacali po mne skaredo pozerat, asi si mysleli, ze chcem nieco ukradnut. banda mizerna. ja a kradnut!

ako sa tak prechadzam, obzeram, vyberam hracku, presiel uz treti krat okolo mna asi 4 rocny chlapec, plakal, sople mu tiekli az na bradu.

najprv som si myslel, ze robi cirkus, lebo mu mamicka nechce kupit nejaky novy kusok do hrackarskej zbierky, takze som si ho nevsimal.

pre uplnost, ja nejak deti velmi nemusim. ale ked som videl ten bezradny pohlad, pohlo sa moje lepsie ja. videl som, ze tie "najskvelejsie damy" po nom ani nehlesli, mali ho zjavne na haku.

zastavil som ho, cupol som som si k nemu a spytal sa co sa deje, preco place. na stvrty krat som mu porozumel, ze sa stratil, ze mal cakat pred hrackarstvom, ale ked mama dlhsie nechodila, vybral sa na parkovisko, pri aute tiez nikoho nenasiel, tak sa vratil spat. chuda, ozaj sa bal.

utrel som mu slzy a sopel, posadil na lavicku pred predajnou a povedal, nech tam caka na mamu, ze urcite pride. aj prisla za chvilku, podakovala sa s usmevom a odviedla synatora do bezpecia...

no a teraz pointa.

mali ste vidiet tie predavacky, ked som sa vratil do obchodu. tie, co by si ani topanky do mna neutreli, ked som prisiel. tie, co neznasaju chlapov, z ktorych srsi "dobrodruzstvo".

videli ste film horuce strely 2? tu scenu, ked agentka v minisukni prisla medzi shaolinskych mnichov? ako sa zacali predvadzat, jeden napinal svaly, dalsi mal cviceneho psa, iny stepoval... len aby ju zaujali.

tak nieco podobne sa dialo v obchode. predavacky napinali prsia, skakali na svihadle, zonglovali s loptickami, ukazovali, ako si jazykom dokazu oblizat az obocie, strcili si ruku do pusy az po laket, pisali si fixkou telefonne cislo na celo... no strach.

a to vsetko pre to, ze som sa zachoval ludsky k dietatu. miesto toho, aby som sa na neho nezucastnene pozeral ako trubka...

takze pani, zeny miluju citlivych muzov, pomahajucich muzov.

muzov, co pomahaju detom pokladaju za polobohov...

tak sa toho drzte.

slintajte, ked ide okolo nejake dieta v kociku.

najlepsie bude, ked vytlacite aj nejaku tu malu slzu (akoze potajomky).

ked v tescu pocujete zenu, vrieskat jeziiiiiiiis, ktora skace pol metra, drzi v ruke ciapku velkosti vlasskeho orecha, pridajte sa, skacte vrieskajte, budte dojati...

ked je nedostatok deti okolo, pomozu aj zvieracie mladata. dokonca, ked ich posielate casto mailom, vysledok je zaruceny...

zaberie to, na milion percent.


ja viem, ze prehanam, ale nejak si to odmocnite a pouzite. a samozrejme im tie deti potom nerobte. to uz je seriozna zalezitost, tam konci sranda a zacina zodpovednost. (vsak?)

verte mi, ak deti nenavidite, cely zivot to zakryvat nedokazete.

pani (aj damy), citujem klasika:

"...na brucho. vzdy na brucho."

a neklamte samozrejme, to sa nepatri...

uroven, sarm, noblesa

nedavno som dostal mailom vtip...

ako zistis, ze si maximalne zly spolocnik? ked aj jehovisti od teba odidu dobrovolne za 5 minut...

pobavil som sa, mam rad taketo suchoty...

niekto zvoni. zdriemol som si trosku, pochopitelne nemam velmi naladu na navstevu, tak sa ani nenamaham nejak utlmit erekciu. skoda, ze si nepamatam, co sa mi snivalo...

kedze moji kamarati a kamaratky vedia, ze nemam rad neohlasene navstevy a volaju dopredu, vedel som, ze je to niekto cudzi. predpokladal som, ze zase stara <> odpisuje vodomer, plynomer, elektromer, teplomer, alebo nieco podobne smrtelne dolezite, ale mylil som sa.

pred dverami stal mulder so sculley-ovou.

teda nie doslova, ale fbi agentovo vyzerajuca zmiesana dvojka. dobre vyzerajuci muz v strednych rokoch, zena kocka. ked to uz ja poviem, verte mi, ze bola. v zlomku sekundy som si premietol vsetky svoje hriechy, premyslal, ktora z "obeti" vyzerala na 25 a nemala este 15, ci nemam nacierno kablovku, ci som nekupil nieco pred tescom od cigana a kolko basy asi dostanem za napalene cedecka co mam vo vezi...

nastastie, krizovy scenar sa nenaplnil. dama sa snazila nevsimat si ustupujucu hrcu na mojich teplakoch a spytala sa ma, ako sa mam v tejto tazkej dobe, ci si aj ja myslim, ze svet je stale horsi, ci si nemyslim, ze by sa s tym malo nieco robit a ci casto uvazujem o bohu...

vydychol som si. ziadny agenti. jehovisti...

prve co mi napadlo, hned ako mi padol kamen zo srdca, bola veta "bolo by lepsie, keby ste si miesto vyzvanania isli radsej niekde spolu zchuti zapichat...", ale zdrzal som sa, poprial pekny den a zatvoril dvere este kym stihli povedat, ze skoncim v pekle.

preco toto vsetko vlastne pisem?

na celej zalezitosti mi nieco nehralo. ta dvojica ma zaujala, prekvapila.
svojim zovnajskom...

vyzerali ozaj dobre, chlapik mal oblek, co urcite sil vo svojom volnom case sam armani, ziadna papierova kravata za pat patdesiat, ale cisty hodvab, talianske topanky, jemna kozka... zienka tiez sexi, na urovni, uces, jemna manikura. obaja zuby ako z americkej reklamy na zuvacky, profesionalny usmev.

(dobre, dobre... mozno som psychopat, ale toto som si stihol vsimnut za desat sekund.)

viete, co som mal doteraz skusenosti s takymito ludmi, tak vyzerali zovnajskom ako zo sekaca, alebo horsie- ako z cinskeho vypredaja. proste stratene existencie, bez vkusu a vlastneho nazoru, co sa uz nikde neuplatnia, nechcu ich uz ani u poistovakov, tak to skusaju aspon v sektarskej sfere...

normalne som citil istym sposobom voci nim respekt. kvoli tomu zovnajsku. aj ked len trosku, ale predsa...

z toho mi napadlo,

ked uz sa snazite o cokolvek, nech je to aj najvacsia stupidita na svete,

robte to na urovni, so sarmom a s noblesou.

budem sa o to snazit aj ja...

ked uz som idiot, tak nech aspon dobre vyzeram.

gurman

v poslednom case som akosi rozlietany, zaneprazdneny a pazravy...

k prvym dvom faktom nemam nejak vazne pripomienky, kedze som si uz davnejsie zakazal zit usporiadanym a nudnym zivotom, ten treti ma trosku serie, hlavne teraz pred sezonou, ale nejak si neviem pomoct...

aj ked rad varim, vacsinou veceriam vonku, nechce sa mi nakupovat suroviny a umyvat riad...

jest sam ma tiez nebavi.

takze veceru absolvujem okolo siedmej, potom este sport alebo flakacka a dost neskoro vecer dorazim domov. samozrejme zase hladny a pazravy.

tak som si pred casom zakupil zasobu prvej pomoci pre tieto prilezitosti, instantne polievky vifon. to je taka hruda rezancov, co posypete glutamanom, zalejete horucou vodou a za par minut mozte jest. ako amarouny z navstevnikov, skvele.

je mi jasne, ze ste sa prave prezehnali a vidite ma mrtveho, predavkovaneho Eckami, ale doba je taka. nefajcim, ani nejak moc nepijem alkohol, neberiem drogy (no dobre, trosku LSD), tak si musim nejako ten organizmus otravit, nie? ved keby nebolo tych Ecok, este by som nahodou zil 150 rokov a to by nebolo dobre, tolko penazi na osetrovatelku nenasetrim.

ale spat k polievocke. tych par minut, ktore treba cakat je u mna vzdy menej ako by bolo treba, preto si vzdy popalim usta a jazyk. co mam robit, ked som netrpezlivy. chcem vsetko a hned...

ja viem, moja chyba.

no a konecne by som sa rad dostal k tej myslienke, preco vznikol tento post.

tych polievok je 10 druhov.
kuracia, kacacia, krevetova, hovedzia, bravcova, zeleninova, kari, hubova, slepacia, special.

pekny vyber, casom som ich vyskusal vsetky.
chutili mi, nepopieram.

len sa mi to akosi nezda...

musia tam zamestnavat ozaj genialnych "kucharov". kazdy blbec navari z 10 roznych druhov potravin 10 roznych druhov polievok.

skuste vsak navarit z desat roznych ingrediencii (nemiesat samozrejme) polievky, ktore budu chutit navlas rovnako. to je ozaj umenie. stavim sa, ze to nedokazete...

tie polievky su ozaj vsetky rovnake.

mozno je to mojimi popalenymi chutovymi kanalikmi, mozno je to tym glutamanom, neviem.

ale, vykyval som s tym.

vzdy si pred seba pocas jedenia polozim ten pekny obal, nech viem ako to ma chutit.

funguje to, ved fantaziu mam bujnu...
...to ste si uz asi stihli vsimnut aj vy.

tak dobru (ironicku a vymyslenu) chut prajem.
idem dat zohriat trosku vody...

dnes to bude hovadzia.

myslim, ze za kravickou mi smutno byt nemusi...

preco som sam I

uz dlhsie som mal nutkanie napisat post na tuto temu, ale nejak som sa nevedel k tomu odhodlat, neodvazil som sa komplexnost temy zhrnut do jedneho clanku...

zhodol som sa sam so sebou, ze sa to ani neda a ze nemusi byt vsetko perfektne... teda niekedy nie je dolezite sa ani o to snazit...

teraz vzniknu myslienky, ktore neviem, ci budu hodnotne, ci budu vobec niecim, co sa myslienkami da nazvat...

nebudem to po sebe citat, aby som to neopravoval a zachoval autenticitu, dusu a chut myslienok...

tu je prvy clanok, mozno budu nasledovat aj dalsie. ak mi to zachuti...

prednedavnom napisala michaela skvely kusok, velmi sa mi pacil, vystihoval veci tak ako su, ako sa v skutocnosti v zivote deju, nie ako by sme ich my chceli mat. aj som reagoval v komentaroch a napisal som v podstate to, co bude prvou myslienkou v teme, preco som sam...

v tom clanku je nacrtnuta, rozobrata zakladna schema vztahu medzi muzom a zenou (ja riesim tuto verziu, upravte si ju podla svojich preferencii) a jeho vyvoj v casovej postupnosti. ked vztah zacina, je vsetko skvele, chemia funguje naplno, sme stastni, svet gombicka, ved to poznate. vola sa to vraj faza z a m i l o v a n o s t i . vsetko ide hladko a spontanne...

neskor, ak si dvaja ludia rozumeju aj inak ako fyzicky, pomahaju si, potrebuju sa k zivotu, predstavuju jeden pre druheho vyssie hodnoty, oporu vznika vraj ta s k u t o c n a l a s k a. vraj tato ma najvacsiu cenu, az o tomto stave sa da hovorit ako o laske s velkym L.

nadhera, ale...

problem je v prirode, na ktoru sa nekonecne pre toto hnevam. ak sa vo vztahu prejde do fazy vyssich hodnot, prestane sa nam to kadeco chemicke a nekonecne krasne v mozgu vylucovat a prechadzame do fazy pokojnych vod, harmonie, opory, pokory a ....

... nudy. vasen stratena vo vire dni...

pre mna obrovske sklamanie...

ked vidim, ako sa mi zena,

s ktorou sme si doslova citali myslienky, nevedeli sa nabazit jeden druheho, nekonecne vela sa smiali, zabavali, diskutovali, dotahovali sa, milovali sa vzdy, ked to bolo len trosku mozne, ktora sa striasla pri kazdom mojom dotyku a nabehli jej zimomriavky,

meni pred ocami na usadenu kopu nestastia, ktora si mysli,

ze najvacsmi uputa chlapa tym, ze mu chce navarit 3 chody zradla na veceru a miesto sexi nocnej kosielky co nosila pol roka si natiahne pyzamo, ake nosil moj starky do nemocnice (a ktoreho nohavice si natiahne az pod krk, lebo je jej zrazu zima na krize),

tak vtedy mi je do placu a viem, ze toto je bud zaciatok nasho spolocneho konca, alebo zaciatok mojho celozivotneho trapenia.

kedze sa mam rad, radsej volim tu prvu moznost. samozrejme boli to obe strany, ved to malo na zaklade skveleho viacmesacneho vyvoja prejst do tej "skutocne hodnotnej" fazy. boli to, tazko sa odchadza, ale zivot mame len jeden...

som dietatom vasne,
som otrokom vasne.
neviem bez nej zit,

je mojou drogou,
je mojou zivou vodou,
liekom na vsetky moje rany,
odpovedou na vsetky moje otazky...

som asi abnormal, ale u mna sa neprestane po case vylucovat nic z toho, co sa zacne vylucovat na zaciatku vztahu... je to tam stale.

je to tam a vzdy som chcel na tom stavat.

stavat na tom znamena, ze to skvele a blaznive sa zachova a prida sa k tomu nieco seriozne, hodnotne a vazne. to co sa uz nevola zamilovanost, ale laska...

ale, priroda, prosiiim,

p r i d a sa,

nie

n a h r a d i to...

ja sa nechcem citit ako 30 rocny dochodca. nechcem byt s niekym preto, ze som si nim isty, ze mi na stare kolena bude vymienat plienky.

chcem byt s niekym preto, preco som, sa do neho zamiloval.
nechcem, aby sa pocas hry menili pravidla...

pocujes priroda?

smejes sa mi?

ja viem.

a preto som radsej sam.

nikdy nie sam, ale v konecnom dosledku vzdy sam...

necham, nech sa vyburis na vsetkych tych ostatnych ludoch, ktorym staci vasen na zaciatku vztahu. tym, ktory ziju zo spomienok a z nudnej spokojnosti...

ja sa vasne nevzdam a budem hladat...

hladat svoju tiez abnormalnu polovicku.

taku, ktora chce byt zamilovana po cely zivot...

do mna.


P.S.:

viem, toto cele sa da v commentoch rozniest jednou vetou, ze u vas to tak nie je, ze odkial mam taketo blbe teorie, ze nie som normalny. beriem, ale mne sa takto byt nenormalnym paci...

len pre uplnost, prezil som uz jeden 2 rocny a dva 5 rocne vztahy.

ze preco take dlhe? clovek si zvykne a tie odchody tak strasne bolia...

a este nieco: ze "jezis, ved ostanem na starobu sam?!"

v tretom dochodkovom pilieri si setrim na polonahu osetrovatelku...

pre istotu.

nabuduce o sexe.

bude to krasny priklad toho, ako s nami priroda vyj....

swarovski odporuca III

teraz z uplne ineho sudka...

na tejto stranke som nasiel skvely blog, autor GTI, kopec som sa nasmial, odporucam seriu "Jak kupovat auto".

tu je prvy clanok zo 17 dielnej serie. tak si to preklikajte, ked sa vam chce...

prajem prijemnu zabavu.

pali mi to

uz viem, preco su tu vsetci nestastni...

teda ti, co su nestastni.

do tych stastnych sa nechcem starat.

nech im to stastie neodplasim.


ked som mal okolo 11 rokov, teda uz sakra davno, sme mali taku detsku poveru.

ked vidis zeleny trabant, budes mat stastie.

pri nasej skole jeden parkoval, tak som vzdy isiel do skoly kludnejsi. asi to aj zaberalo, kedze som tu zakladku nejako dokoncil.

podobne to bolo aj s volgami.

ked ste videli bielu, znamenalo to to iste, ako zeleny trabant.
malo to vsak hacik, museli ste si pri pohlade na nu tlesknut.
stacilo uplne malicko, ale podmienka musela byt splnena.
takze tlesknut!
ved inak by to nefungovalo, to da rozum, vsak.

vratim sa vsak k vysvetleniu tej prvej vety.

odpoviem otazkou...

porozmyslajte, kedy ste naposledy videli zeleny trabant?

...a bielu volgu?



za toto bude nobelovka.

minimalne.

nebezpecne odhalena

vo virtualite pre mna existujes uz dlhsie.
ci aj ja pre teba, to netusim...

vzdy si na mna posobila kvetinkovodrzym dojmom.
rad som sa k tebe vracal, ked som potreboval citit pramienok sviezosti,
mlady dych, nesputanost...

a mozno prave tu drzost.

vzdy som si predstavoval, ako drzo rozpravas,
ako hryzies,

skriabes,

ako sa tulis,
ako prosis o kusok pozornosti,
ako prosis pohladom o dotyk...

ako sa tvaris, ked sa hnevas,
ako sa tvaris, ked sa vracias z druheho brehu rozkose...

bola si pre mna nieco, ako scarface v zenskom tele,
v este nevyprofilovanej zenskodetskej hriesnenevinnej dusi...

dlho som odolaval, aby som vyuzil moznosti Siete a skusil zistit o tebe viac.
nechcel som si kazit iluzie a uzival som si sladku nevedomost...
dnes som to vsak urobil mimovolne, instinktivne, nahle...

teraz uz viem, ake mas oci, ruky, aj pery.
aky mas tvar prstov,
kde mas znamienka,
ako sa usmievas,
aj aky pouzivas lak na nechty...

pravda,

neviem, ako vonias,
neviem, ako chutis.
neviem, ako sa pozeras,
ked milujes...

... a ked sa milujes.

viem vsak jedno.

ty si sa nenarodila,
teba musel niekto vymysliet...

vymyslel ta preto,
aby si kradla muzom duse,
privadzala ich do bolavosladkeho sialenstva...

vlastne, kradla nie je spravne slovo...

si ako zmluva s diablom,
muzi ti daju dusu dobrovolne,
o tom som presvedceny...
sam by som ju nachvilu pozical.

vymenou za tvoj dych na mojom krku...
vymenou za tvoj pohlad, ked si skrotena.,
vymenou za tvoju spodnu peru,

ktorou mi osetris rany,

ktore si mi predtym sama sposobila.

mojim jedinym stastim je,
ze virtualna dusa je nevycerpatelna,
neukradnutelna, neupisatelna.

aspon dufam.

pre svoje dobro...

***

niekedy tu Siet nenavidim...

... ale mal by som skor nenavidiet svoju zvedavost.

alebo ju milovat?

smutne drobnezlate

swar: zdas sa mi smutna v poslednom case. deje sa nieco?

drobnezlate: chcela by som byt veselsia, ale nejde mi to. lebo zijem niecim inym...

swar: cim zijes?

drobnezlate: sklamanim a tuzbou.

swar: tuzbou po ... ?

drobnezlate: tuzbou, aby sa minulost vratila. ale to nie je mozne...

swar: minulost je len jedna moznost. buducnost nekonecne vela moznosti...


myslite na to, ked sa budete zubami nechtami drzat minulosti.
zivot ide dalej...

ano, niekedy rychlejsie, ako by sme chceli...

ja si vsak myslim, ze by sme s nim mali drzat krok.
vo vlastnom zaujme...

a najsamlepsie je byt vzdy krok pred nim.

ved on nas dobehne,
nebojte sa...

urcite dobehne...

ako zbalit babu II.

pravdu povediac, vobec to nebude o tom, ako babu zbalit, ale hodi sa mi ten nadpis do serie, kedze tu uz bola "jednotka".

bude to skor o tom, ako babu, ani chlapa urcite nezbalite...

citajte, co mi lezi na srdci.

nerad to robim, vobec sa necitim na tuto ulohu vhodny, ale uz ma to dozralo. a... mozno sa spolu nieco naucime, ved sila commentov je nepopieratelna.

odkedy blogujem, dostavam dost mailov a vo svojom "realnom" zivote uz par rokov kopec smsiek. ved viete, som komunikativny chlapec.

v mojom pripade, kedze som ten chlapec, hlavne od zien a dievcat...

...zda sa mi, ze mladsim vekovym kategoriam robi problem pravopis.

nemyslim slangovy smskovomailovy slovnik, ten mi je jasny.

x miesto ch, w miesto v... akekolvek inovacie tymto smerom su prijatelne.

hovorim za seba, cize ako pre koho.

toto vsetko su zmeny robene zamerne.

jasne, stane sa, aj mne. urcite...
aj v mojom blogu najdete kopec chyb...

...a zaradite ma hned niekde na "koniec radu".
no vidite. o to presne ide.

takze pre vsetkych, pre zeny aj muzov, pre dievcata aj chlapcov.

pisanie i a y je ozaj picovina, suhlasim.

ale ked uz raz bolo toto pravidlo vymyslene, snazme sa ho dodrzat.

hlavne preto, ze ludia sudia prirychlo...

jednoducho, ak po niekom "idete", nepiste mu/jej smsky plne hrubok...

z muzskeho pohladu to mozem posudit...

zena s opakujucimi sa hrubkami v smske= lahka korist.

cize pretiahnut a zahodit. prepacte, ale casto to byva prave takto.

a v opacnom garde?

nedojde ani k tej sulozi, nakolko zeny hladaju "dokonaleho"...

a fakt nebazirujem na hlupostiach, ale ked niekto napise gde, vjac, alebo lize (lyze, nie liiize)...

no, co je vela, to je cezprilis, ako vravieva moj kamarat doktor.

teraz uz vidim pec a april, ako pisu comment, ze take smsky dostavam preto, ze nahanam len same hlupe <> a ze co to o autorovi hovori...

klud dievcata, len som si rypol trosku... zo srandy.

a teraz este to hlavne, preco tento post vznikol...

toto je skor o nevedomosti, nie o pravopise.

teda myslim si.

prosim vas na kolienkach, zlutujte sa. ak mi este raz niekto napise debka namiesto depka, tak ma vystrie. skutocne.

depka je od slova depresia, nie od slovneho spojenia debilna nalada!

alebo sa mylim? ak ano, tak mam pruser...

***

ak sa niekto v tomto poste nasiel, prosim, nech sa neuraza, nemyslel som to v zlom.

ja som sa tiez priznal, ze som omylny a mozno aj castejsie, ako by to bolo zdrave.

je to moja chyba a moja skoda. myslim to mylenie sa, nie to, ze som sa priznal.

rad sa necham od vas poucit, bude to len pre moje dobro...

ale... nech nemame v commentoch jazykove okienko, tak s mierou.

nechcem to tu obsypat moralkou.

co sa tych vedomosti tyka, lepsie je vyzerat chvilku ako debil, ako cely zivot...

(aj ked ja som na to asi predurceny)

preto sa nebojte priznat, ze nieco neviete a pytajte sa. len nie to iste stale dokola.

tak,
kludne podte do mna, nech idem "hore".

a vzdy davajte pozor- komu, co a ako pisete...

oplati sa.

parfum

ked som bol minule na "almodovarovi" a pozeral som sa 15 minutovym zaberom ako spanielska zena cisti zemiaky, myslel som si, ze v mojom zivote mozem vidiet uz len lepsie filmy...

niekedy robim unahlene zavery...

prave som sa vratil z kina. film parfum... ci sa mi pacil, je asi jasne z toho uvodu.

ale inak som chcel...

v kinosale si sadla vedla mna (jasne, ze preto, lebo tam mala kupeny listok, nie preto, ze som fesak, to mi nemusite vysvetlovat) taka celkom "pouzitelna" slecna. v tomto pripade pouzitelna znamena, ze ju chytite aj za ruku na ulici...

no dobre, az taka dobra nebola. povedzme, ze ju chytite za ruku na ulici v meste, kde vas nikto nepozna. takto je to presnejsie. (este som vam nehovoril o tych kategoriach? aha. tak mozno sa aj k tomu raz dostaneme.)

sadla si na svoju malu ritku, ja som uz kul plany, ako co najduchaplnejsie zaposobim, aby som po filme odisiel s jej telefonnym cislom. (ja viem, ze som sa zmenil, ale na horsie casy. clovek nikdy nevie...)

moj zaujem este narastol potom, ako som zacitil, ze krasne vonia.

vonou, ktoru som uz raz na niekom citil.

velmi sa mi pacila, ale bolo to v dave, takze som nevedel identifikovat majitelku.

aby som sa jej mohol opytat, co to vlastne citim.

potesil som sa, ze tentokrat zabijem dve muchy jednou ranou.

konecne zistim, co to je za vonu a mozno zbalim slecnu na jej vlastny parfem...

chcel som sa jej to opytat hned po filme...

nuz, ale plany v prdelke...

ze preco?

ja som totiz zabudol na to, o com je ten film...

o psychopatovi, co zabija mlade zeny, natrie ich jelenim lojom, aby do neho prestupila vona ich pokozky, potom tu mast z nich stahuje spachtlou a nasledne z toho uvari parfem...

poviem vam pravdu, nejak som nemal odvahu sa po skonceni filmu opytat:

"ocuvaj ma cicca, dobre vonis, nezajdeme na kaficu?"

asi by som nemal uspech...

meno parfemu som sa nedozvedel, novu kamosku nemam...

ale nesiel so do auparku zbytocne...
aspon som si kupil bielu kosielku pod moju zelenu pickovu vesticku...
budem "cica".

a to sa rata, nie? :)

posledny list pre teba

podla mna sa v zivote nic nedeje nahodou...
ked si vsak nieco logicky vysvetlit nedokazeme,

zvalime to na vyssiu moc, alebo nahodu...

ahoj,

toto je posledny list pre teba.

tie predtym si nikdy necitala...

... tento tiez nebudes.

dnes som (tou) nahodou dostal do ruk cd s mp3-kami, len som listoval, co sa na nom nachadza, preklikaval, pocuval pesnicky...

medzi inymi som nasiel na cd aj "novy" album od teamu. gold.

vyberovka naj hitov...

skladby neboli pomenovane, pocuval som jednu za druhou...

stare pesnicky, vsetky zname, davno nepocute.

vyvolavajuce spomienky na zabudnute casy...

asi som uz ozaj stary, su to dost stare pesnicky.

pustil som si piesen s cislom 11, "Co s tym" a v okamihu som sa celou bytostou vratil vela rokov dozadu...

vtedy, davno, som ju pocul hadam "milion" krat, pustal som si ju na starom kazetaku, potichu pred spanim. ved vies, sluchatka vtedy neexistovali...

ked tak premyslam, to "milionkrat" bolo mozno za vecer...

mal som tu piesen dokola nahratu na kazete, rano som sa budil s mriezkou repraku a napisom Tesla otlacenym na lici. vzdy som si ho musel suchat, nech tak nejdem do skoly, nech to zmizne...

vecer som si vsak na magic lahol znovu...

v tej pesnicke si bola ty, predstavoval som si, ze lezis pri mne a drzis ma za ruku...

ano, vtedy by to stacilo, mal som 16, bol som nevinny a zamilovany.

do teba.

bola si moja prva laska...
nie najvacsia (teraz to uz viem), ale prva urcite...

vtedy som nevedel "co s tym".
vtedy som este nebol swarovski,
vtedy som este netusil, ako to so zenami chodi...
vtedy uz tiez platilo, ze laska nestaci...

vedela si to. vedela si to cele dva roky...

nikdy si to nezneuzivala, dokonca sme sa aj kamaratili.

hovorila si mi veci, co inym nie...

prechadzali sme sa po veceroch, dokonca si ma raz aj chytila za ruku...

alebo sa mi to len zdalo? neviem. ved na tom uz nezalezi...

raz si mi povedala, ze som ti ako brat.

vtedy som pochopil, ze je to najhorsia vec, ktoru moze zena muzovi povedat.

hlavne zalubenemu muzovi.

vtedy, davno som prvykrat tymto sposobom vzal do ruky pero a pisal som...

nieco ako dennik a vyznanie v jednom.

musel som sa z toho vypisat. nakoniec z toho vzniklo par zositov...

pisal som ich pre teba, ale nikdy som nenasiel odvahu ti ich dat.

o lutost som nestal a laska sa neda chciet.

neskor som ich znicil, co dnes lutujem, zhorel s nimi aj kusok mojej duse...

nevinnej duse, nevinnej lasky...

uz nikdy som nebol schopny lubit tak naivne, cisto, platonicky.

v konecnom dosledku to bolo pekne, velmi.
teda s odstupom casu, vtedy som si to nemyslel...


nevidel som ta 13 rokov...

urcite by som vedel na teba ziskat kontakt, keby som chcel, ale nechcem...

nechcem ta vidiet, pocut, nechcem vediet ako si sa zmenila a ci si sa vobec zmenila...

nie, neboj, nehnevam sa, to nie preto.

chcem len , aby si pre mna ostala taka, ako si ta pamatam...

musim sa ti aj s niecim priznat.

uz davno som na teba nemyslel, to len ta nahoda s cdckom...

teraz sa to vsak vynorilo o to viac...

pocuvam tu pesnicku znovu dokola a spominam...

na teba, na prvu lasku...
na roky nevinnosti, ktore su davno prec...
boli pekne, teraz to uz viem.

vratim sa este k tej nahode...

dnes som (tou) nahodou pozrel do kalendara.

nezvyknem to robit casto, pouzivam ten v mobile, nie tradicny papierovy s menami...

je to zvlastne "nahodne".

zajtra mas meniny...

aj ked sa k tomuto asi nadostanes, prajem ti vsetko najlepsie.

mozno sa ti bude o tomto liste snivat...
asi nie, ale co ked...
nahodou.

pesnicku teraz z prehravaca vymazem, nech sa neosucha...
mozno sa znovu niekde objavi...
mozno o dalsich 13 rokov...

po sexe

mam rad zeny, co v kazdej situacii myslia na vyzor. aj take, ktore sa obcas spravaju detinsky. skutocne...

rozhovor, uryvok...

ON: toto pocasie sa mi celkom paci, prijal by som takuto zimu stale... od banskej dalej nech snezi a mrzne kolko chce, ale tu na zapade, nech je sucho a "teplo"...

ONA: ale pre prirodu to takto nie je dobre, trapia sa rastliny aj zvierata...

ON: to ano, mas pravdu. pocul som niekde, ze ani medvede nezalahli na zimny spanok. chudatka, asi budu tuto sezonu trosku malatne...

ONA: kokso, nechcela by som byt na jar medvedom...

ON: preco?

ONA: ...vies si predstavit v marci tie kruhy pod ocami?

ON: ...

pobozkal ju na privrete viecko. mlcky, s usmevom na perach...

od vas pre vas (II)

"rozhodol si sa" by papulka.

toto je slubene pokracovanie a slubeny mail od papulky. zasluzi si byt v novom poste...

Rozhodol si sa, že sa budeš mať dobre a máš sa dobre, lebo sa nemôžeš sťažovať. Lenže to, že sa nemáme práve najhoršie ešte neznamená, že sa máme najlepšie, ako sa dá. Robíš to, o čom si niektorí nechávajú len snívať. Na tom nie je nič zlé, len bohužiaľ, my, ľudia sme už raz takí a väčšinou nám splnenie snov nezaručí dlhodobú spokojnosť. Pretože buď prídu ďalšie sny, a tým pádom meníme naše správanie smerom, aby sme so ich mohli nejakým spôsobom splniť, snažíme sa, zlepšujeme sa. Niekedy si musíme niečo odoprieť, niečo risknúť, niekedy padneme rovno na hubu. Ale aj ten krvavý držkopád môže byť práve ten moment, ktorý nás posunie ďalej. Niekedy zmeníme smer, a tým zmeníme aj pôvodný sen, ale nestagnujeme.

A potom je aj možnosť, že sny neprídu, alebo ich radšej odložíme niekam do kúta, prípadne ich nepustíme cez tie naše obranné hrubé hradby a uspokojíme sa s tým, že sme už dosiahli to, čo sme kedysi dávno chceli, čo nám možno vtedy chýbalo. Ospravedlňujeme sa tým, že iní o tom možno snívajú a vlastne takto je to pohodlné. Nemusíme sa báť, že padneme na hubu, nemusíme sa strachovať, že si ublížime, alebo že niečo stratíme. Vtedy to ale podľa mňa môžeme rovno zabaliť.

Robíme len to, čo sme robili doteraz, neposúvame sa nikam. Nič nás neženie vpred. Dokonca aj búrlivý život, neustála zmena, stále noví ľudia, zážitky, minilásky, minivzťahy sa tak môžu stať ošumelou rutinou. Nič výnimočné. Nič nás síce netrápi, ale ani nič nejako extra neteší. A vtedy prichádza únava.

Nechceš nič meniť, nechceš, aby ťa niečo ohrozilo. Nechceš mať niekoho blízko, ale tiež nechceš a nevieš byť sám. Lenže si asi neuvedomuješ (alebo možno aj áno), že niekedy sa môžeme cítiť ešte osamelejší práve v dave ľudí, ktorí sú nám v podstate cudzí.

Chýba ti tvoje staré ja, ale naspäť ho nezavoláš. Mám ale pocit, že sa dostávaš do slepej uličky. Možno veľmi pomaly, ale predsa isto. Ale možno sa mýlim, možno ťa prejde depka a budeš ok a šťastný.

Snažíš sa žiariť na všetky strany umelým svetlom ktoré síce ľuďom na chvíľku pripomenie svieži jarný dník, ale nepohladí ich tváre teplom a z toho skutočného životodarného žiarenia od ostatných nasávaš len niektoré blahodárne látky, ktoré majú zväčša krátkodobé účinky. Keď sa ti to ich svetlo príliš zapáči, strčíš hlavu niekam do tmy, kde to je bezpečnejšie, počkáš na ďalšie ráno a nájdeš si nové neopozerané slnko, alebo lampu podobnú tej tvojej s umelým svetlom bez tepla. Pohráš sa vonku pri tom novom svetle, ktoré má možno o málilinko inú intenzitu alebo farbu a zasa strčíš hlavu do tmy.

Lenže takýmto štýlom ti začnú chýbať práve tie látky, ktoré sa tvoria v tvojom tele až dlhodobejším pôsobením toho skutočného žiarenia. A preto si unavený, obyčajná žiarovka, ktorá vyrába umelé svetlo sa totiž nedobíja, ale to ty dobre vieš. A keď tá tvoja umelá žiarovka vyhorí, nebudeš už mať čo ponúknuť a môžeš sa hodiť do koša.

Hovoríš, že si berieš niečo z ľudí a za to si im dobrou spoločnosťou a podobne. To je síce super, ale je fakt otázne dokedy to bude baviť teba natoľko, aby si bol skutočne dobrou spoločnosťou. Vieš, čo chcem povedať? Aj stále noví ľudia, stále rovnaké scenáre (u žien zoznamovanie, káva, odvoz domov, možno sex ...) ťa raz otrávia a potom je tu riziko, že stratíš práve to, čím tých ľudí teraz aspoň povrchne a dočasne tešíš a prečo ich zaujímaš. Stratíš svoje čaro alebo sa to čaro opozerá a už nebude zaujímavé.

Viem pochopiť, prečo to robíš. Viem pochopiť, že sa chrániš (lebo možno tuším prečo). Vidím, že si sa rozhodol žiť tak ako žiješ a byť taký...taký Swarovski, lebo tak je to jednoduchšie a bezpečnejšie. A určite sa ti to aj páči. Páči sa to aj tvojmu okoliu...dočasne, kým ich to neprestane baviť. A tiež mám divný pocit, že to, prečo tak dosť nahlas vykrikuješ, že nikoho nechceš a nepotrebuješ (teraz nemyslím nejaký vzťah, lásku, alebo nič tohto rázu, možno myslím priateľov, alebo inak blízkych ľudí), je preto, lebo o tom chceš presvedčiť sám seba. Ľudia, keď majú niečo zakorenené hlboko v sebe, a keď sú o tom vnútorne presvedčení nezvyknú mať potrebu to stále a pri každej príležitosti opakovať... Aspoň tak si to myslím a tak to vnímam.

Nepoznala som ťa osobne pred tým tvojim Rozhodnutím. Ale niekde niekedy nejaké to tvoje neswarovké „ja“ presvitá. A práve to tvoje neswarovské „ja“ mám na tebe akýmsi spôsobom rada, aj keď by som ho asi nedokázala popísať, definovať ani nič. A to tvoje neswarovské „ja“ je to, prečo sa s tebou ešte vôbec bavím...

Aby som to teda nejakým spôsobom zhrnula. Napísal si to podľa mňa skvele. Takáto sebareflexia v takomto znení je niečo, čo ma u teba popravde trochu dosť prekvapilo. Ale asi ti zatlieskam. Bez srandy, bez irónie.

Išiel z toho ale akýsi zvláštny smútok. Taký aký som raz cítila v telefóne, tuším keď si mi vravel o tom, že si unavený... No a jasné, potom si nahodil tú svoju masku, či pózu zvanú Swarovski...

Je jasné, že vieš, prečo si unavený. Je jasné, že si si vedomý, že nie si spokojný, a že aj vieš prečo. A je tiež jasné, že s tým asi nič robiť nechceš.

Možno raz budeš chcieť. Keď ťa to už úplne prestane baviť a možno nie. To je len tvoja vec a tvoja voľba. A ty sám vieš, čo je pre teba najlepšie. Ja len dúfam, že ak to náhodou príde, že už nebude neskoro...na všeličo. Že tu pre teba ešte stále budú tí ľudia, ktorým na tebe kedysi dávno naozaj záležalo, a ty si až vtedy uvedomíš, že si ich potreboval, a možno aj oni teba. Pekné veci sú fajn. Aj ja ich mám rada. Ale ľudia robia to teplo, ktoré ti dodá energiu.

Toto som začala písať ako post, ale prešlo to do úplne inej roviny. Ak chceš, hocičo z toho použi, ako uznáš za vhodne . Trochu som sa zamyslela aj nad sebou, pri tom, ako som sa zamýšľala nad tebou. Takže aj keď to vyhodíš rovno do koša, tak to nejaký význam malo.

Ten post trošku znel ako volanie o pomoc, ale len trošilinku. Viem, že ma pošleš do péčka, ale keby som mohla, tak by som ti pomohla...
Keby si niekedy potreboval objatie, vieš, kde bývam. (viem, že ti to práve teraz ponúklo asi tak 158 žien z blogu a že sa staviam do zástupu otvorených ženských náručí, ale ja to myslím inak, vieš ako.)

Asi odmietneš, ale pre istotu...

Papulka.

***

papulka, tych par slov, ktore som ti povedal hned po precitani tvojho mailu ako odpoved staci...

od vas pre vas (I)

som radsej, ked sa nalada postov strieda, takze teraz by sa hodilo nieco zovialne, povrchne, mozno vtipne a urcite nieco sexualne...

...ale neda mi to, musim reagovat, takze ostavame v tom smutnoseriozno- uvedomelom duchu. tento post mozno nebude az tak zabavny a uz teraz viem, ze bude sakra dlhy. tak ked nemate naladu na serioznosti, ani nezacnite citat. aj ked ja osobne vam ho odporucam. nie pre moje zvasty, ale pre veci, ktore som nepisal ja a ktore pripojim na koniec...

chcem sa vam vsetkym podakovat za pripevky k mojmu poslednemu postu, bol som velmi prekvapeny, ake reakcie u vas vyvolal... nemyslim akeho druhu, ale kolko a do akej hlbky.

chcem vas ubezpecit, ze som ok a clanok nebol ani rozluckou, ani volanim o pomoc. bol skor takym zoradenim mojich myslienok. potreboval som ich trochu precesat, zosumarizovat...

myslim, ze sa mi to podarilo dokonale. ci s tym aj nieco urobim este neviem, viem len tolko, ze urcite pribrzdim a budem sa radsej venovat menej veciam, ludom, ale trosku dokladnejsie. nech seba ani ich neoberam o cas, energiu a niekedy aj o sny...

myslim si aj a viem to aj z vasich mailov, ze tento post pohol myslou a dusou viacerym z vas. viem, ze stalo za to ho napisat. nie pre jeho obsah, ale pre reakcie ktore vyvolal...

vase commenty, vase maily, dokonca post stali za ovela viac, ako ten moj jednoduchy clanocek. preto som sa rozhodol sem hodit "par" viet z toho, co som zatial mohol citat len ja, alebo co ste mozno sami nenasli...
tak, tu mate:

virtualne zalaskovana umbrella's girl to v maili krasne, jasne a strucne (ako je to jej vlastne) vystihla a aplikovala na nasu oblubenu temu:

"swar, nie je tych zien na teba troska privela???"

odpovedal som s humorom... presne tak dievcatko, privela. a ked ich nechcem len pretiahnut, ale sa s nimi potom aj kamaratit, tak nestiham. potom nic nerobim poriadne, ani tie kamaratstva... odteraz beriem len "kvalitne telefonne cisla" :)

velmi pekny a vystizny post cukrik napisala moja (zasnivana) vila. ak ste necitali, oplati sa, urcite...

a nakoniec mail od cloveka, ktory ma ako jediny z vas (uz) pozna osobne. dostal som ho od papulky a dovolila mi ho po miernych upravach zverejnit.

kedze tento post by s nim nemal konca, dam ho ako uplne novy, nech si mozte zbehnut pre chipsy a po vreckovku...

dakujem vam este raz vsetkym a nabuduce, dufam, uz v nejakom veselsom "swarovskejsom" duchu...

ved, co nas nezabije...

som unaveny

rozhodnite sa sami, ci chcete, aby bol tento pribeh pravdivy, alebo nie...

pred skoro rokom som sa rozhodol zmenit zivot...

rozhodol som sa vela sportovat. sporty, na ktore som nemal predtym cas, alebo dostatocnu hotovost na ucte,
rozhodol som sa dobre vyzerat, nech som teda narcis nie len zo zabavy, ale aj "pravom",
rozhodol som sa rozmaznavat sa darcekmi,
rozhodol som sa uzivat si zenskej priazne,

rozhodol som sa, ze sa budem mat dobre...

a... mam sa dobre, fakt by bolo hriechom sa stazovat. mozno skor uz neviem co od dobroty.

vzdy som miloval kopec ludi okolo seba, vela novych mien, zazitkov.
vela novych zenskych mien, zenskych pier a zenskych tiel. rozhodol som sa, ze ked som teda single, tak by som sa tak kvalitne mal aj spravat, robit to poriadne, robit poriadne to, po com vela zadanych muzov tuzi a co aj robia, alebo si to len nechavaju pre svoje sny.
nikdy nesplnene sny...

kazdemu v zivote uz bolo a bude ublizene, kazdy clovek uz ublizil a ublizi samozrejme. mna nevynimajuc. je to stara osuchana veta, stara osuchana pravda...

kedze som si uz co to odsral, rozhodol som sa rezignovat na ludi a netvrdim sice, ze navzdy, ale nacas ich budem brat s rezervou. aby som nebol zasiahnuty ich rozmarmi, zlobou, aby mi nemohli ani trosku ublizit...

rozhodol som sa brat to tak easy. vela ludi, vela osudov, ale nacriem do nich iba tak okrajovo, nech sa v nich znovu neutopim. rozhodol som sa brat od kazdeho len to pozitivne...

vsetko super naplanovane, osetrene...
vsetko viac menej aj plnim.
vela beriem a malo davam. nikto to ani odo mna nechce...

malo by to byt bezchybne plnenie si snov, hedonizmus najhrubsieho zrna, zazitky na kazdom kroku... mamon a vsetky hriechy sveta. takto fungujem.
dokonca ani nikomu neublizujem. snazim sa riesit vzdy vsetko na rovinu.
no proste dokonalost...

a teraz pride to ale...

ale...

som unaveny.

nie je to tym, ze by som spal malo. spim tolko kolko sa ma, tak ako som to robieval vzdy... rozdiel je v tom, ze ked sa rano zobudim, mam pocit, ako keby som nic nespal... ani minutu. ledva sa zdvihnem z postele...

hm, az taky stary nie som, takze v umierani by nemal byt problem...

snazil som sa to hodit na pocasie a rocne obdobie. ja som celkovo "dieta slnka". mam rad slnko, potrebujem slnko, inak ma tazka depka kope do zadku...

pocasim to vsak tiez nie je, "taka" unava sa prejavuje inak...

teraz som celkovo ako keby vyhoreny, nic ma nejak extra nebavi, nic neprinasa dlhsietrvajucu radost.

vsetko zvladam bravurne, odmenujem sa na kazdom kroku...

pre ludi, s ktorymi sa stretavam som dobra spolocnost.

radi ma vidia, radi sa so mnou smeju, zabavaju...

vela ludi, vela osudov ale ziadny taky, na ktorom by mi nejak extra zalezalo...
zistil som, ze to uz nie som ja. som lahostajny a povrchny. voci vsetkym. namyslene rozmaznane hovado...

ludia to nevidia. nepoznali ma predtym. milenky to necitia, pre ten isty dovod.
ja vsak viem, ze davam len torzo zo stareho swarovskeho. aby si nahodou zo mna niekto nevzal tolko, kolko by mi mohlo ublizit...

ta povrchnost unavuje. robim milion veci, ale ziadnu poriadne. nie je kam polozit hlavu a citit sa v teple a bezpeci... nie je kde si oddychnut, dobit baterky.

keby mi to niekto ponukol, ja to odmietnem. nechcem, aby mi s niekym bolo privelmi dobre, ak sa tak deje, zdrham. nechcem byt na nikom zavisly, nechcem byt zranitelny...

proste schyza najhrubsieho zrna... a nejak to ani zmenit nechcem.
nestazujem sa preto, len sa zamyslam...

touto cestou sa ospravedlnujem vsetkym vam, s ktorymi som mal za posledny rok do cinenia. ale hlavne tym, ktorych kvoli mojmu zivotnemu stylu zanedbavam a zasluzili by si odo mna viac...

napriek tomu dodam...

bola zabava, nie?

spal som s nim

vcera som neodolal, rezignoval.

uz davno som po nom tuzil,
ale vzdy sa mi myslienky,
hriesne myslienky,
podarilo upriamit inym smerom...

nech mi je tento hriech odpusteny,
mojej design milujucej dusi...
tolko svietil na tvojom blogu,
tak velmi som po nom tuzil,
musel som ho mat...

malicky krasny sperk.

mozno nakoniec zacnem chodit peso,
aby som stale mohol citit jeho telo...
aby som mohol pocuvat hudbu,
aby som mohol citit hudbu.
z jeho tela,
s nim.

jeden z mojich malickych snov,
jeden z mojich hriesnych snov.
snov mojej materialistickej duse,
teraz uz splneny...


moj novy, leskly, cierny sperk...
moj novy ipod nano.

pravidelny sex (comment)

ahojte, toto bol povodne prispevok do diskusie pod clanok pravidelny sex. nejak som to roztiahol, tak je z toho post... mal by som sa krotit s tou klavesnicou.


asi to je prirodzene...
je krasne vidiet, ako sa na tu istu vec, tie iste vety pozera kazdy clovek zo svojho pohladu, prisposobi si to svojim preferenciam... ja vlastne so vsetkymi z vas viac menej suhlasim, lebo si viem predstavit, z ktoreho pohladu sa na to divate... niektore ste vydate stastne, niektore nestastne, niektore s detmi bez partnera, niektore nestastne po rozchode, niektore take, co sa s nimi nikto nechce hrat a niektore take, co sa blaznia sami so sebou aj so vsetkymi chlapmi okolo...

takze...
girl, napisala, ze ja som nehovoril o najlepsiom sexe, ale o pravidelnom... presne tak.

nechcite mi povedat, ze chlap, ktory je na vas prilis dobry ma dlhu zivotnost...
samozrejme teraz nemyslim niekoho, na koho ste sa priviazali manzelstvom, alebo materstvom, tam je "dobry" chlap nevyhutny, uznavam... ale to mu tiez nezabezpecuje to, ze bude pritazlivy. vo vasich ociach...

som sam (dobrovolne a teraz mi je tak dobre), tak to prisposobujem tymto okolnostiam...
plati to aj o mne a aj o ludoch ktorych poznam. su medzi nimi ludia z roznych kruhov... prilis dobry chlap, teda taky, co robi vsetko co vam na ociach vidi, teda taky, co nie je tajomny sa stava nudnym chlapom. vo vasich ociach...

ano, presne v tomto treba najst tu hranicu, okolo ktorej sa treba pohybovat... ja to neviem, ked niekoho milujem, som dobry, ked "mam na haku", tak som sice mily, ale "mam na haku", cize som tak max. pouzitelny na zabavu.

najprv poviete kamaratke:
"predstav si, on perie, zehli, vari, upratuje, nikam bezo mna nechodi... no hotovy poklad, ja ho tak milujem... "

po nejakom case:
"predstav si, on perie, zehli, vari, upratuje, nikam bezo mna nechodi... ved on uz ani nie je chlap."
... a potom mozno: "uz sa tesim na sluzobku, trosku vypadnem, bude tam aj martin, vies, to je ten vysoky chlap od nas z roboty. aaano, ten svalnaty, opaleny... to vidiet, ze sa o seba stara, nie ako ten moj, furt s omotanou zasterou... potom nech sa necuduje, ked na neho nemam chut, aj ked stale dobiedza... ale martin, ach, to je iny pripad, on je taky nepristupny, taky tajomny..."

a netvarte sa, ze som objavil ameriku a ze zeny sa s nikym nerozchadzaju, nikoho nepodvadzaju, nie su potvory...

ja viem, pacia sa nam a stretavame same blondave anorekticke <> z auparku, takze si za to mozme sami... (prave som sa pripravil o jeden comment z vasej strany)

slovo tajomny pre mna neznamena nepriamy... chlap by mal byt priamy vzdy.

... ale ako som uz povedal, priamy a netajomny znamena niekedy vo vasich ociach nudny. a rychlo vymeneny.

teraz ma mozte rovno zabit, ale ja sa ziadnej vas nechcem dotknut na dusicke... ale poviem, co si myslim, aj ked je velmi tazke vyjadrit to v par vetach tak, aby to bolo chapane spravne...

pritom mozme mat vsetci pravdu. zmyslame podla situacie, ktoru prave prezivame... nazory sa menia, moje aj vase...

okrem toho, ten minuly post bol mysleny humorne, na to velmi rychlo viete zabudnut, alebo si nevsimnut prvu vetu (ze to je myslene humorne), ktoru tam pre istotu davam. zjavne to nepomaha... jednoducho vidite len to, co chcete... :)

idem sa teraz venovat svojmu zovnajsku,

majte sa,

swar.

p.s. doplnene este po commente od pecosity...

chceme, aby ste sa nam otvorili, ked hladame kamaratky, partnerky. teraz som hovoril o sexe. nie tom najkrajsom so zivotnym partnerom, co tak radi spominate...
bohapustom sexe srdiecka...

chlapi, nepocuvajte ich, je jedno, ci maju 18, alebo 48, chcu dobrodruzstvo tak isto ako my! statistika nepusti...


mate sa teraz nad vsetkym rehotat a nie sa tvarit vazne, dobre? :))

pekny silvester vam vsetkym, podla vasho gusta a preferencii...
ja sa chystam na "akciu preukrutnu" v starom zlozeni Velkej stvorky... swar, lenin, doktor, zuck. pred hodinou sme nakupili pyrotechniku a chlast za velke peniaze... dufam, ze este budem mat v novom roku s cim tukat do klavesnice...

tak zatial...

vas zly, rypajuci chlapec...

swarovski odporuca II

tentokrat nic romanticke, ale obrovsky kopec srandy...
ak to este nepoznate...
dennik cicusky pipinky na sme-cku.

tiekli mi slzy.

tentokrat od smiechu...

pravidelny sex (Swarovskeho Veta)

teraz sa trosku odreagujme v menej vaznom duchu.

pred par dnami mi to (lepsie neskor ako nikdy) doslo...
pisal som to niekomu do mailu a zrazu cvak.

univerzalny navod.

uz som to velakrat omielal, ale az teraz to znie ako definicia.
mame napriklad pytagorovu vetu...
jej znalost je tiez dolezita (a vela z vas ju pozna), ale pre mladeho muza (neverim, ze ma citaju len zeny) bude mozno dolezitejsia a vyuzitelnejsia.
(fanfary, bubny- cokolvek dramaticke a teatralne si teraz kludne domyslite)

S w a r o v s k e h o V e t a.

tu ju mate. priamo od zdroja.

"jediny spolahlivy sposob, ako sa muz dostane v dnesnej dobe k pravidelnemu sexu je...

... byt a ostat tajomny. vzdy a za kazdych okolnosti."

(vlastne su to dve vety, ale nie je to jedno?)

pani, nedajte sa obmakcit a budte stale v strehu. nieco som odskusal, nieco odkukal. plati to pre flirt, partnersky vztah aj manzelstvo.

ma to vsak jeden hacik. ak ste uz raz polavili, znovu sa pre tu damu tajomnym nestanete. takze rychlo si najst inu a dodrziavat pravidlo. ze preco?

no, pre ten pravidelny sex a aj preto, ze zeny lezu tajomnym muzom do postele. a ked nim uz nie ste vy...

...lahka matematika.

ved niekedy ju na ulicu pustit musite.

zenska logika

post pisany v hneve, takze mozno trosku nezrozumitelny...

zeny, preco ste take komplikovane?

prave mi je uplne nanic, zase som zranil osobu, na ktorej mi zalezi... nie sice viac, ako na sebe, ale hned po mne ide ona... mame toho spolu odzite dost, to preto... a mame nieco spolocne, co sa uz vymazat neda... a vlastne nezranil. ona sa "zranila sama".

preco sa s chlapmi da tak krasne dohodnut, cisto logicky, zmysluplne... dokonca aj so zenami, co su mi "len kamaratky" (a su s tym vyrovnane)?

ked zavolam lenina von, alebo chcem od neho cokolvek, co zivot prinesie, stava sa aj, samozrejme, ze povie nie. ja mu vtedy s usmevom vynadam do curakov a zivot ide dalej... vieme, ze nikto sa na nikoho nehneva...

niekedy povie ano, ale doda, "len preto, ze si to ty, brasko"... a mne to nevadi. este ma to aj hreje pri srdci, ze urobi nieco, co mu az tak nie je po voli a ze mu stojim za to, aby sa prisposobil, obetoval...

tak je to obojstranne. povieme, co chceme a potom sa "vyjednava". ked dospejeme k dohode, potom si to nevycitame. no dobre, sem tam, ale len tak zo srandy... ked nieco pre nas niekto urobi, je nam jasne, ze po tom zrovna netuzil cely den, alebo zivot, ale tesi nas, ze mu na nas zalezi...

takto to chodi medzi chlapmi...

dnes som absolvoval rozhovor s tou zenou, ktoru som spomenul na zaciatku...

pyta sa ma... "preco to robis?"

odpovedam... "lebo viem, ze ti to sposobuje radost..."

ona, miesto usmevu, objatia, bozku vdaky mi odvrkne... "ked to robis len kvoli mne, tak nechcem... nechcem aby si to robil proti svojej voli."

ja: "nerobim nic proti svojej voli, ale ked nieco nemam rad, tak to nemozem robit pre to, ze mi to sposobuje radost. mne sposobuje radost to, ked ta vidim stastnu. aspon na chvilku. preto to robim."

ona: "tak potom, naco sa tu pretvarujes?"

ja: "nepretvarujem, snazim sa, aby ti bolo dobre..."

ona: "tak, ja to takto nechcem." rozplace sa a zmizne z dohladu... den dojebany...

sam od seba som chcel niekomu sposobit radost. nic som za to nechcel. len aby sa osobka tesila, uzila si to... aby neriesila, preco, dokedy. len to prijala...

neda sa. s vami zenami nie. takto je to stale... a vo vztahoch vseobecne...

je to nieco podobne, ako znama replika: nie je dolezite, co si povedal, ale AKO si to povedal... seriete ma zienky niekedy...

este nieco...

ked uz nieco, co ste od nas chceli (samozrejme, musime to vyvestit z gule, lebo vy nepoviete, co chcete, musime na to prist sami) mate, tak zacnete rozoberat, PRECO sme to urobili... ked nie preto, ze sme po tom tuzili cely zivot, tak sme v riti a vlastne sme sa ani nemuseli snazit...

a viete, co je najvacsia tragedia? robite to vtedy, ked citite, ze nam na vas zalezi... dovtedy si to nedovolite... kym sme odolni voci vasim naladam, tak si davate bacha. lebo viete, ze by ste tak vyleteli vchodovymi dverami, ze by ste v zivote nenasli cestu spat...

pockate, kym chlap zmakne a potom hor sa na psychoteror...

co by som dal za zenu, co by robila, co mi na ociach vidi...
nieco, co chcem JA.
ani by som jej to nemusel povedat...
prisla by na to sama...
vedel by som, ze to robi kvoli mne...

o to by som ju mal radsej.

a ani by som jej pre to neurobil peklo zo zivota...

... dokonca by som jej to cim skor chcel vynahradit.

ja viem, ina planeta.

ale to ma nezaujima!

moderny cavo

minuly tyzden sa mi stala zaujimava situacia...

dochodkyna.
z dochodcovskej mafie u nas v bytovke.
je uplne jasne, ze nikoho "nespehuje", lebo asi minutu po tom, ako som prisiel domov mi zvoni pri dverach...

...tu by som si dovolil pribeh na chvilku prerusit. vam, ktorym prave napadlo, ze "zaujimava situacia" spocivala v tom, ze som ju pretiahol pokazim radost... zas, odtial potial, dobre? (aj ked... vsetci mame svoju cenu, vsak ano?)

takze, zvoni pri dverach...
otvorim, usmejem sa na celu hlavu a pretvarujem sa ako najlepsie viem...

ona na mna prisne. vraj, ci necitam oznamy na vchodovych dverach...

ja s usmevom, ze necitam...

zalapala po dychu, takuto odpoved asi necakala. vraj bolo treba odpisat stav vodomerov...

vravim, ziadny problem, hned to bude... otazku, ako sa mam a co nove, odbijam osvedcenymi odpovedami, "s robotou" a "pomalicky".

idem odpisat tie vodomery...

a vtedy nastala ta zaujimava situacia...

po roku, co byvam v tomto byte som zistil...

..., ze nemam doma pero. ani ceruzku.

a ze som ich za cely cas nepotreboval ani raz. vsetko si znacim do mobilu...

odteraz som uz presvedceny o tom, ze som celou svojou bytostou v novom storoci...

som proste moderny cavo...

P.S. vravim starej, dajte cislo, poslem vam to smskou... nieco zamrmlala a odvtedy som ju nevidel. mozno si isla kupit sim kartu...

ked som pri tebe

ak ste este necitali post bolava kvetinka a hlavne prepac. 648 krat, tak to najskor urobte... toto je najcerstvejsie pokracovanie...

nedokazem pochopit, ako moze menit clovek tvar z baranka na bestiu a potom znovu spat... co dokaze napisat clovek, ktory vam roztrhal zivot na kusy... clovek, ktoremu bolo jedno, v akom stave a za akych okolnosti vas zanechal prednedavnom... ktoremu bolo jedno, ze rany sa zahoja, ale ostanu jazvy... na dusi, na tele... v mojom pripade oboje. tie na tele su viditelne dodnes...

pisala kvetinka, 15.12.2006:

keď som pri tebe, tak na nič nemyslím, len počúvam tvoje srdiečko, ako bije a v duchu plačem, že už nie pre mňa… potom si uvedomím, prečo a mám chuť ti všetko vykričať, ako to bolo a že keby sa dalo tak vtedy s tebou hneď utečiem na Kubu…

po chvíli si uvedomím, že mám byť vďačná aj za toto malé teplo na tvojom tele a je mi dobre, nič už neriešim, len počúvam… teba, srdiečko, hlas, škvŕkanie a keď sa pohneš, tak viem, že tá chvíľka sa končí… odtiahneš sa a ja sa bojím, že ďalšie odtiahnutie nezvládnem, tak potom len ticho vedľa teba ležím… a snažím sa zakryť slzy a zlosť, ktorá ma zožiera z toho, aká som sprostá…

ak odchádzam urazená, tak to nie je kvôli tebe, ale …už je to jedno.

najkrajší pocit a zimomriavky mám keď mi povieš Kvetinka, je to pre mňa viac ako si myslíš, viac ako ľúbim ťa… možno preto, že si to spájam s minulosťou, keď si si ma schoval do seba a staral si sa o mňa… všetky tie prebolené noci, keď si sa pre mňa nevyspal, keď som sa ráno zobudila a videla som tvoju rozkošne rozcuchanú hlavu… a tú vetu – dobré ránko kvetinka… to bol môj svet… nič iné vtedy nebolo…

raz som ti napísala do sms niečo o tom, že sa cítim ako šľapka… neskôr, sme sa rozprávali o tom, že viac používaš škaredé slová - teda keď som pri tebe, predtym si sa spraval jemnejsie a ty si sa ma spýtal, čo stratíš ak budeš ku mne hrubý… tak práve to slovo kvetinka, vtedy cítim, že som ti ukradnutá a že som iba jedna z mnohých… že kvetinka zvädla a už nikdy nebude zelená…

ani si nevieš predstaviť, ako by som to chcela vrátiť späť… všetko od kofoly, cez zelenú vodu, trávu, zimomriavky, naše prvé bozkávanie, natašu, palacinkáreň, nekonečné sms prichádzajúce skoro v rovnaký čas, raňajky a obedné prestávky typu- so sexom sa lepšie chudne, spoločná návšteva dámskeho wecka na 3. p. a podobne…

viem, že potrebujem byť tvojou kvetinkou, chcem, aby si sa o mňa staral a aby som ti to mohla nesebecky vracať... bolí ma, keď mi napíšeš že už máš iný program, o to viac keď je to nejaká ženská. alebo, že byť spolu nie je dobrý nápad, že ideš na večeru k inej a iné podobné blbosti... jasné, že žiarlim a nebojím sa to priznať, viem, že nemám právo ti zasahovať do života, ale od sebectva som si ešte neodvykla.

viac ako pol roka som sama seba presviedčala, že dokážem byť bez teba, ale bol si všade okolo mňa a ja stále nalepená na spomienkach a ilúziách... keď sme spolu tancovali na narodeninovej party, tak som bola asi tam, kde na začiatku toho všetkého... veď preto som skončila u teba doma...

neskôr sa ma viacero ľudí spýtalo ako to medzi nami je, nakoľko to, ako sme tancovali vraj viac ako provokovalo... a ja som bola na to pyšná a mala som taký škodoradostný pocit, že mi závidia...

možno nie si dokonalý ...ja teda určite nie a obaja máme ťažké povahy, ale práve to nás asi spája, teda mňa k tebe určite... nie je to nijaký boj o trofej ako si dávnejšie hovoril, že keď sa mi budeš znovu „klaňať a žobrať o moju spoločnosť, tak ťa odkopnem“, tak ako volakedy... jednoducho si všetko čo chcem...
nič týmto neriešim a nechcem, aby si nadobudol pocit že ťa chcem zbaliť za každú cenu. si dosť rozumný na to, aby si rozhodoval sám za seba...
toto je len také moje písanie, ktoré mi v niečom pomáha...
tvoja kvetinka.
***

odpustil som ti, uz davno. si clovek, mas pravo na chyby...

... ale nezabudol.

je mi luto kvetinka.

jezisko nevidi vsetko

vraj deti hovoria pravdu...

rodic:
ked nebudes posluchat, nebudes mat ziadne darceky pod stromcekom. ved Jezisko toto vsetko vidi. to, aky si zly!

dieta, 4 roky, s flegmatickou papulkou:
vonku je hmla, nevidi...

asertivita malickemu zjavne nechyba...

hole baby

no a ja osobne som teraz zvedavy na tieto HOLE BABY. vraj chystaju prekvapenie!

ale o inom som chcel...

uz viac krat, ked som bol v pneuservise, alebo autoservise som si vsimol, cim su si vsetky podobne, co maju spolocne...

na stenach- plagaty holych bab.

vsetky z roku 1990, kvalita a aktualnost diskutabilna.
viete, take tie prve vytlacky tabu, vtedy este sex tabu.
na novinovom papieri, ziadny kriedovy...

preco sa nad tym pozastavujem?
odjakziva pracujem v chlapskom kolektive a dovolim si s istotou tvrdit, ze som mal stale iba hetero kolegov. napriek tomu sme ziadnu babu na stenu nikdy nezavesili...

vcera som znovu nechal par stovak v pneuservise a chlapik, co sa mi trapil s defektom to robil takym tempom, ze som mal cas premyslat aj o stvoreni a konci sveta zaroven... ako si tak prezeram tie "ucesy" na damskych prirodzeniach z 90-tych rokov mi to zrazu doslo...

az som sa sam cudoval, ze mi to nenapadlo skor.
porovnal som si automechanikov a seba.
viete aky je rozdiel?
ti prvi nemaju v praci internet. preto tie baby po stenach.

nuz, mali sa lepsie ucit.
pretoze ak sedi chlap za PC, neexistuje,aby nevidel aspon jednu skatulu denne...

znalec

bol som v kine. s Ucitelkou. prehovorila ma... na nemainstreamovku. film volver, pedro almodovar...
nebudem tu robit recenziu, poprve som laik najhrubsieho zrna a podruhe si mozte recenzii vygooglovat za vrece...

ja len tak, ze sa pochvalim. ze nie som az taky komercak...
ze je vo mne aj kusok intelektuala... aj ked som rozsypal v kine pukance...

neviem cim to je, ze sa nieco poklada za intelektualnu zabavu. este som na to neprisiel... film bol dobry... teda dobry v tom zmysle, ze ja si vazim kazdy tvorivy pocin. hlavne taky, akeho som ja nie schopny. cize vsetky.

takze bol dobry. vsimnite si, neboli pouzite ziadne uvodzovky, ziadna ironia.

len, taky nejaky prilis zo zivota. taky prilis skutocny... a ja sa aspon v kine rad nechavam trosku klamat... trosku zvadzat.

o dej tu asi az tak neslo. ci ano?
pacili sa mi zabery. rozne. hlavne take, ktore aj menej vsimavym jedincom jasne ukazali, ako sa da na svet pozerat aj inymi ocami...

trosku mi vadilo, ze pribeh, to gradovanie, prekvapenie a rozuzlenie bolo ako keby na objednavku... bolo to proste take nejake dokonale... ako z ucebnice.
ako ked sme sa volakedy na strednej ucili, ako sa ma pisat poviedka... ze ked ma byt dobra, musia tam byt rozne prvky. ked ste dodrzali sablonu, mali ste za jedna...

musim vsak uznat, ze osud tych par postav bol prepleteny dokonale...

bolo tam vela smrti, nejake choroby, tradicne suchal kazdy s kazdym, dobrovolne, ci nasilu... mozno realita. ale na tu sa divam vsade okolo.

v kazdom pripade odporucam vsetkym ako som ja, cize komercakom. a tym, co sleduju len takuto scenu odporucam nieco strasne komercne. taka bondovka posluzi dokonale. nech spozname svoje svety, nech si rozsirime tie nase obzorceky... mozno vy nie, ale ja mam co dohanat...

a viete, ci mi urobi najvacsiu radost?

ked v najblizsich dnoch pri kazdej kave a kazdemu cloveku, co bude so mnou na tej kave len tak akoze mimochodom utrusim, aky film som videl.
dovolim si tvrdit, ze vacsina nebude tusit (ano, urcite sa stretavam len s hlupakmi ako som ja. to ste chceli povedat? tak raz a navzdy, na kamosov a kamosky mi nesiahajte!), kto je almodovar. a vtedy pride moja chvila...

zdvihnem obocie az po temeno hlavy, zatvarim sa zhnusene a vyplujem tieto slova:

"ty nepoznas pedra? pedra almodovara? tsss, to odkial si prisiel, trubka...!?"

nasledne ladnym pohybom dopijem svoje malicke espresso, zamrmlem nieco o hnilej konzumnej spolocnosti a ked dotycny skonci so sebareflexiou, navrhnem, ze ho niekedy mozem vziat so sebou... ved, nech sa trosku odrazi od dna... nech "vie".


P.S. moj najlepsi kamarat Lenin (lebo tak vyzera) mi prave pokazil radost...

hajzlik, vcera bol na labutom jazere.

kam sa tato spolocnost ubera?!?

hladkanie ega

mozno som namyslene hovado.
myslite si to ak chcete, ale aj tak to sem hodim.
lebo sa mi to pacilo...
lebo to bolo krasne napisane...
lebo to bolo pre mna.

tebe, neznama som sa uz podakoval...

mail. ona...

kto si, ze mi vidis do duse?
kto si, ze tak krasne vystihujes to co prezivam?
kto si, ze citam uz stvrty clanok a neviem sa nabazit?
kto si, ze mam zimomriavky, trasiem sa a slzy mi stiekli na klavesnicu?
kto si, ze pises take slova?
kto si?

a... ako si ma nasiel?
nie, to nie je spravna otazka.
preco si ma nasiel?
neviem to povedat inak, ako blesk z internetu...

***

som swarovski.
pre teba budem tym, kym chces aby som bol...
pozicaj si ma, pouzi ma...
kedykolvek a kdekolvek.
ak potrebujes
a ako potrebujes...

***

som aj pre vas...

som aj pre seba...

som tu teraz...

som swarovski.

swarovski odporuca

mnohych z vas citam pravidelne, vlastne vsetkych, co mam vylinkovanych na pravej strane... priniesli ste mi uz vela podnetov, usmevnych aj takych na zamyslenie.

vcera som sa prvy krat pozrel na tento blog a zaujali ma pisanicka zaradene v casti vyznania...

pre seba som objavil veroniku a ona u mna medzitym nechala par peknych (rozumej mne egodvihajucich) commentov, tak som sa rozhodol jej urobit "reklamu" tu na blogspote. nech je tu aj pre vas...

ak ste to este necitali, tak checkujte, hlavne tie vyznania...

mne sa pacia, velmi...

skvela milenka?

v poslednom case som dostal 3x tu istu otazku, od troch roznych zien...

ani netusim, ako ich mohlo napadnut dat tuto otazku prave mne. asi som bol nejak poruke.

vraj, kedy si myslia chlapi, ze je zena dobra v posteli. ja som ten vyraz nevymyslel a myslim si ze je zavadzajuci, ved "v posteli" nemusi byt vzdy v posteli, vsak?

ja to prelozim trosku tak, ako sa to paci mne:

vraj co znamena, ked poviem, ze zena je skvela milenka...

neviem, co cakali ako odpoved, ci chceli poradit nejake osvedcene techniky a triky na chlapov a ani neviem, ci sa im moja odpoved pacila, ci im v niecom pomohla...

odpovedal som 3x rovnako...

podla mna...
najlepsie, co sa tyka sexu su...

tie zeny, co si sex vedia uzit,
tie, ktore maju z neho radost,
tie, ktore nie su zbytocne hanblive,
tie, ktore su spontanne,
tie, ktore sa miluju telom, instinktom a nie hlavou,
tie, co sa miluju dotykom, dychom, slzami, pohladom,
tie, co maju fantaziu,
tie, co sa nechaju zviest do 13tej komnaty,
tie, co nas zvadzaju do 13tej komnaty...
tie, co najprv sebecky beru, aby nam neskor mohli vsetko oplatit...

nejak takto som odpovedal. samozrejme zalezi aj od muza, ale to nebolo predmetom debaty tentokrat.

len na doplnenie.
nie som samaritan a nebudem sa tvarit, ze mi ide len o blaho druhych... aj ja potrebujem svoju davku. ale som nazoru, ze zena po orgazme urobi cokolvek, aby vam ho vratila... a vdacna zena je najlepsia zena...

kazdy vas orgazmus je pre mna urcitou formou zadostucinenia.

milujem sebavedome zeny, ktore vedia co chcu. take, ktore sa nedaju lahko "skrotit".
este viac milujem, ked vas nutim, aby ste sa mi pocas vasej "malej smrti" divali do oci...
vtedy to nezapriete. ste krehke, zranitelne, skrotene...
vtedy vam vidim az na dno duse. viete to, ale pohladom neuhnete...
od toho momentu vzdy, ked sa vam zadivam do oci zrak cudne sklopite, niekedy sa aj jemne pousmejete.

lebo viete, ze viem.


papulka mi raz napisala, vraj som narcis. najhrubsieho zrna...
asi mala pravdu.

ale...
zatial sa nikto nestazoval.

na zaver este nieco.
lasku sem tentokrat nepletme, dobre? bude to tak jednoduchsie...

100% lasky

prisiel som na jednu vec.

clovek sa rodi s konstantnym mnozstvom lasky, ktore je ukryte v jeho srdiecku... tuto lasku je mozne zdielat, rozdavat ju, prijimat od druhych...

bez tohto presne daneho mnozstva by clovek neprezil ani minutu, preto je rovnovaha stale zachovana... kolko lasky dame, tolko hned odniekial dostaneme. sucet je vzdy 100%...

v com je problem?

problem je v usmerneni toku. toku lasky...

kazdy clovek uz zazil situaciu, ked bola jeho laska opatovana. viac alebo menej. v tomto pripade je to v poriadku, lasky sa vymenili navzajom, vsetkym ostalo 100%, perfektna kooperacia, rovnovaha...

kazdy clovek zazil aj situaciu, ked bol do niekoho "nestastne", neopatovane zamilovany...

vtedy lasku poslal, ale ziadna spat neprisla... a stalo sa to viac krat za zivot. nase mnozstvo lasky ostalo uveznene u tej osoby, u tych osob a je tam dodnes. lezi nepotrebne, nepovsimnuto. len do poctu... ale napriek tomu je tam.

rovnovaha porusena, co s tym? neumrieme, vsak nie?

na laskovy deficit este nikto neumrel, takze...

kazdy clovek zazil situaciu, ked bol niekto "nestastne", neopatovane zamilovany do neho...

vtedy lasku dostal, ale ziadnu spat neposlal... a stalo sa to viac krat za zivot. mnozstvo prijatej lasky zaplatalo nas deficit z predchadzajuceho pripadu, preto nikto neumrel... tato prijata laska lezi u nas nepotrebne, nepovsimnuto. do poctu. aby sme prezili... aby bol sucet 100%.

pozrel som sa do svojho srdiecka a zistil som nasledovne...

nie je tam uz vela lasky vlastnej, povodnej, urcenej na rozdavanie... je tam vela cudzej neopatovanej. tuto nemozem poslat dalej, nemozem ju prezit. len tak lezi. doplna pocet...

je pre mna neuzitocna...

preto...

prosim vsetky zeny svojho doterajsieho zivota, aby urobili inventuru vo svojich srdieckach...

ak tam najdu nejake kusky odo mna a nepotrebuju ich, nech mi ich prosim vratia.

ja tiez cestne prehlasujem, ze co mi zvysi a co nepotrebujem, vratim povodnym majitelkam...

takto by sme sa vsetci mohli "ocistit" a vratit lasku tam, kam patri...

vratilo by sa nam to, co sme poslali na nespravne miesta, aby sme to mohli umiestnit tam, kde to bude docenene, opatovane, kde nasa laska bude stastna...

...ja uz ozaj nemam vela lasky na rozdavanie a z tej vasej poslanej ku mne za "nespravnych" okolnosti vela uzitku nemam.

laska by nemala byt v nasich srdciach len do poctu, na prezitie...

chcem svojej povodnej spat co najviac, aby som ju celu a velku mohol niekomu dat...

zene mojho zivota...

dazd

z mailov...

ONA:
mas rad dazd?

ON:
len ked nie som sam. preco?

ONA:
len tak, rada sa to pytam ludi.
ked nie si sam? zaujimave...

ON:
vies, dazd spaja dusicky...
ked nie je ziadna dalsia nablizku, tak ta osamotena dusa place.
ako ten dazd...,
aby ho napodobnila.
aby sa aspon on s nou kamaratil,
polaskal ju po dusickovej tvari...

LSD

ahojte komunita...

stretavame sa tu uz virtualne nejaky cas, citame sa navzajom, delime sa istym sposobom o svoje radosti aj starosti... dovody su rozne, niekto sa len bavi, niekto si tu urobil virtualny mur narekov, niekto cerpa silu z commentov, niekto...

ved viete sami, ako to je...

ja vas tu teraz zneuzijem, aby som sa vyspovedal z jedneho tajomstva, mozno sa mi podari situaciu zvladnut lahsie, s vacsim nadhladom a mozno aj s malym usmevom na perach...

takze, von s tym... hm, nehovori sa mi to lahko, este nikdy som o tom takto otvorene nehovoril...

som zavisly...

LSD.

nedokazem si pomoct, je to silnejsie ako ja. rano vstavam s myslienkou na tieto tri pismenka, cely den som nimi presyteny, vecer dufam, ze sa mi o nich bude snivat...

niekedy by som bol mozno radsej sam, s prazdnou hlavou, s tepom na urovni normalu, ale uz nedokazem bez toho fungovat, sustredit sa, dychat, zit...

zacalo to pozvolna, ale ked to raz ochutnate, uz nedokazete prestat... teraz potrebujem svoju davku kazdy den, rano, na obed, vecer...
zavislost nepozna vikend, noc, ani zle pocasie.

v noci sa budim a idem von, doma by som to nevydrzal... ved, mozno sa nieco neplanovane pritrafi... a vlastne, neplanovane je to najkraksie...

nech mi nikto z vas netvrdi, ze s vami je to inak... neuverim. nikomu z vas.
urcite ste to skusili. nie raz, nie dvakrat...

a... mozno ste aj vy na tom tak ako ja.
teraz vam to doslo? aj vy to tak citite? vyberiete sa aj vy teraz do ulic, aby ste si dopriali svoju dnesnu davku? alebo to mate radsej doma? s niekym blizkym, co citi rovnako ako vy?

ano, ja teraz stlacim posledny krat enter a pojdem za tym, co ma naplna, co ma robi stastnym, co potrebujem...

... potrebujem, aby som prezil.

napisem to este raz...

LSD

L (LASKA)
S (SEX)
D (DOBRODRUZSTVO)

... podte vsetci, mozno sa stretneme.

prepac. 648 krat.

hovori sa, ze lepsie neskor ako nikdy. asi to je aj v mnohych pripadoch pravda, kludne sa pod to podpisem...

niekedy vsak prilis neskoro znamena to iste, ako nikdy...

kvetinka.
ano, ty. pisal som o tebe aj na blogu, ked si lezala v nemocnici s bolavym nosom. odvtedy sme absolvovali niekolko "kav", bola si u mna aj na navsteve.

ano, mal som pre teba stale "rumkokos" a kofolu. viem, ze ich mas rada... vzdy to prebehlo v takom neutralnom duchu, tak suchokamaratsky, bez dotykov a niekdy aj bez rozhovoru. vraj nemusime nic hovorit, vraj ti staci, ked mozes byt pri mne... vraj si smutna, opustena... hm, to nie je dobre, ale nejak ma to uz neberie...

vies preco?

vcera si prisla za mnou, priniesla si styri listy papiera formatu A4... na nich rukou napisane 648 krat "prepac".

ano, pocital som to... a premyslal pri tom nad nasim pribehom. skoncenym pribehom...

zmenila si moj osud, naucil som sa lubit, dovolila si mi skusit, aka je to chatrcova laska... ved vies, prvykrat som okusil to, ake to je nepotrebovat nic, len toho druheho mat pri sebe...

ano, bola si zatial jedina ozajstna. chatrcova...

naucil som sa pri tebe vazit si kazdu spolocnu minutu, ked nam osud branil byt spolu...

naucil som sa pri tebe, ake to je bat sa o niekoho, ked si bola chora a tvrdili, ze mozno zomries...

a nakoniec som sa naucil, aka velka dokaze byt bolest, ked si z mojho zivota bez vysvetlenia odisla...

mozno lepsie teraz, ako nikdy, ale tie styri papiere maju meskanie 10 mesiacov... ano, je to uz tak davno. ubehlo to rychlo. teda vraj pre teba rychlo. mne sa hlavne tie prve mesiace zdali smrtelne pomale...

za ten cas sa dokaze zmenit cely vesmir, nielen osud jedneho cloveka...

moj osud si zmenila ty. a...

...mozno si ho nezmenila, mozno taky mal byt.

vcera si odisla. znovu sme sa nemilovali, ani poriadne nerozpravali...

napisala si mi neskoro vecer sms:

"milovanie s tebou mi bude viac ako chybat... ta chvila je najkrajsia, no potom to prazdno bez teba je neznesitelne a bolave... moj minulotyzdnovy hnev ma len utvrdil v tom, ze som ziarliva a ze ta chcem len pre seba. som sebecka a ziarlim aj na sms, ktore pises a neposles ich mne... kavu s tebou zvladnem, ale lezat vedla teba a vediet, ze to je len na chvilku nie... o tom bol smutny a mlkvy dnesok pri tebe... prepac za tieto citove vylevy, z nicoho ta neobvinujem, ani nic od teba neziadam, len si neviem pomoct, pretoze viem, co som stratila a co uz nikdy nebudem mat... "

...aj tato sms mala meskanie. tiez 10 mesiacov.

mozno je lepsie teraz, ako nikdy... ale mne ta sms uz nic nehovori... mozno neskor. mozno...

aj ked si myslim, ze skor nikdy.

a vies preco?

uz ti neverim.

presne 648 krat nie...

ako zbalit babu

aby som zase nebol prekliaty, upozornujem na nizku uroven serioznosti postu, kto nema zmysel pre ironiu, nech ho kludne cita, ale prosim, nech ho nekomentuje... :)

samozrejme by som tuto temu mohol nechat na "fajnsmekra a odbornika", ale ja musim do vsetkeho strkat nos, ze ano...

...existuje urcite mnoho sposobov a vzdy zalezi od situacie, konkretnych osob, bla bla, ale...

... najuspesnejsie je u mna toto. vlastne sa slecny zbalia same.

recept? m o m e n t p r e k v a p e n i a/ z a u j a t.

najlahsie to samozrejme dosiahnete, ked zacnete o stol buchat pol metrovym vtakom, alebo roztrhate teatralne bicepsom tricko.

zaujmete urcite a myslim, ze prekvapenie je tiez zarucene... u mna vsak tento sposob z presne dvoch horeuvedenych pricin neprichadza do uvahy- fyzika nepusti...

takze spat do reality a teraz trosku vaznejsie (cize tak na 20%).

co sa tyka mojho vzhladu, neviem samozrejme objektivne posudit (podla mna som fesak), ale z reakcii a popisu okolia vraj neposobim extra doveryhodnym a na seriozne zoznamovanie perspektivnym dojmom. no proste primalo perspektivy, co sa trvaleho vztahu tyka je vraj viditelne na prvy pohlad. viem to napisat aj jednou vetou, ale ja sa rad hram s nezmyselnymi slovickami. ta jednoducha veta by bola- vyzeram ako namysleny kokot, co chce kazdu, co neutecie "spoznat". (ale ja si to fakt, ale fakt o sebe nemyslim)

ale k veci.

v momente, ked ma uz vsetky pokladaju za oberkokota je vhodne otvorit hubu, prijemne sa porozpravat a...

...vyklopit, ako rad citam (ja som ozaj precital aj zlate stranky 2x), sem tam spomenut mena ako Guy de Maupassant, Paolo Coelho, Márquez..., opytat sa, co radi citaju ony...

ked zistia, ze necitali ani stvrtinu toho, co ja, trosku sa sami pred sebou zahanbia, ze mali voci mne predsudky a uz ich ani nenapadne o mne zmyslat v zlom.

uz som zrazu zahadny muz, ktoreho treba lepsie spoznat.

vtedy pride na rad pozicanie polnocneho dennika. (ja som si myslel, ze to cital kazdy clovek, ale nie je to pravda). po precitani tejto, podla mna skvelej knizky, su vsetky citatelky zamilovane do hlavnej postavy a chcu prezit take veci, ako sa prave docitali a...

... nalepia sa na prveho chlapa, co im pride do cesty. neviem, ako sa odborne nazyva jav, ked sa vtacik vyliahne z vajca a prve co zbada, poklada za svoju mamu, ale princip je podobny.

no a "ten chlap" to som ja, lebo mi prave prisli vratit tu knizku...

jednoduche. ale fakt to funguje...

fakt ano.

listicka

v poslednom case mi osud prinasa do cesty same zvlastne zeny... ako napriklad sante.

s listickou to bol zazitok nie az tak extremny, ale tiez zaujimavy... a mozno aj poucny.

spoznal som ju nedavno v kupeloch, ked som uz treti vecer sedel za barom a ozieral seba aj vsetkych dokola.

preco listicka? no, je taka rysavucka, ma oci a nos ako liska. a pekne tym nosom krci, ked sa smeje.

...smeje sa tak nakazlivo prijemne...

pracovala na opacnej strane toho pultu, bola mi sympaticka, vzdy sa usmievala na vsetkych, bola mila aj viac, ako to vyzaduje jej praca, bolo zjavne, ze ju to bavi. jej kolegovia mi o nej potvrdili, ze ju tam zboznuju hostia od 18 do 95 rokov, proste slniecko. neda sa ju nemat rad.

je fakt sidlo, chodiaci optimizmus a energia...

trosku sme sa skamaratili- ako sa to za 2 dni da a...

...tentokrat podrobnosti a okolnosti vynecham, ale...

dostali sme sa do situacie, ked som si vsimol asi 20 cm jazvu na jej brusku, tesne pod hrudnym kosom... samozrejme stacil moj pohlad, aby mi to vysvetlila sama a ukazala este dalsiu taku istu na chrbtici v krizovej oblasti...

ked mala 3 roky, diagnostikovali jej nador na oblicke, ktoru jej potom vyoperovali... pred dvomi rokmi jej vybrali dalsi nador z miesneho (neviem, ci sa to takto spravne vola) kanalika uprostred chrbtice. teraz je vraj ok, ale ma velku pravdepodobnost, ze sa to moze opakovat...

vravim, ta tvoja veselost je teda hrana, vsak?

ona.... ani nahodou. rozhodla som sa, ze sa budem tesit z kazdeho dna, ktory mi bude dopriaty a prezijem ho, ako keby mal byt moj posledny... nic ma teraz neboli a tak mozem zit naplno...

svoje problemy som videl zrazu v uplne inom svetle...

stravili sme spolu dost(?) casu a ja som si jej zivotnou radostou nechal liecit dusicku...

kusok z nej som si odniesol so sebou, volame si kazdy den...

staci ked sa smeje na mojich blbostiach, velmi mi ten jej smiech pomaha a stale si predstavujem, ako pri tom smiechu krci tym liscim nosom a ...

aj teraz ked to pisem som sa usmial...

som sklamany

... a trosku aj nahnevany.
mate v tom prsty, vsetci. co pisali, aj co mlcali...

***

ahojte blogerske dievcensko- zenske srdiecka.

na zaciatok napisem, ze vas vsetky lubkam aj ked vas nepoznam.
teda swarovski vas lubi... a nesudi.
aspon doteraz nie...

pekne po poriadku...

pondelnajsi post mal vyzerat povodne nejak takto, s tym pribehom o AC a **** na zaciatku.

*
zienky p r o s i m... nerobte zo seba husicky, ked nemusite. ved my muzi mame tiez dusicku. ak sa s vami budeme moct rozpravat o comkolvek, budeme vediet, ze mate vlastny nazor aj na insie, ako na farbu svetra budeme si vas o to viac vazit...ano, potrebujeme, aby ste boli sexi. velmi sexi. sexi, ako sa len da ... ale... radi s vami podebatime o comkolvek, radi si nieco vypocujeme z vasich dennickov a mozno vas po tom sexe neposleme kade lahsie...
skuste to.
v zaujme vas aj nas...
*

toto bolo to, co ste si v tom celom mali vsimnut, toto bol ten odkaz, ta myslienka. stretol som zeny, ktovie kolko ich este takychto bolo v mojom zivote, co skryvali predo mnou svoj skutocny svet, svoje skutocne vnutro....

mozno si mysleli, ze ma to nezaujima, alebo ich vysmejem, alebo... netusim.
a urcite nie len zeny, vsetci sme takyto, uzatvoreni, hrajuci v obavach svoje ulohy, drziac sa pravidiel. mozno nezmyselne vymyslenych, nezmyselne zauzivanych pravidiel...
preco nevieme byt priamejsi, prirodzenejsi, otvorenejsi?

nevravte, ze chyba je vo mne, tak to myslim si, nie je... rad pocuvam a som rad, ked su ludia ku mne otvoreni.

ja viem, mozno riesim ine veci ako vacsina muzov. aj **** mi povedala a pocul som to uz viac krat, so zenskych ust hlavne, ze som kvoli tomuto cudny.
preco? pretoze si chcem precitat basnicku, co nacmarali na porade na kus papiera?

pretoze ich poziadam, aby mi nieco nakreslili pocas toho, ked sa rozpravame v kaviarni?

preto, ze si to potom vyvesim na stenu vedla stotisic grafov? hm?

napadlo ma, ze by som rad vedel vas nazor, ale nie len paci/ nepaci. taky skutocny nazor. som clovek, ktory napriek (od vacsiny vas trosku vyssieho veku), stale svoj pohlad na svet formuje.
ked sa stretnem so situaciou ku ktorej neviem zaujat jednoznacne stanovisko, tak sa pytam, pocuvam, porovnavam.

a modelujem. seba aj toho kto so mnou diskutuje...

prepisal som blog v snahe vyvolat trosku vasne. vedel som, ze udieram na citlivu strunu, ale aj ked sa negativne rozvasnite, tak prekonate svoju lenivost (jezis, len sa zase do tohto neobujte) a napisete dlhocizne komenty, alebo rovno posty.

take, z ktorych sa nieco dozviem. nieco pouzitelne, nieco, co este o sebe a o zivote neviem...

nie len to, ze picovina, ze AC je tupelo, lebo sa o seba stara, ze kde sa dofrasa autor pohybuje, urcite medzi vypatlanymi pipuskami bez nazoru, ze som uboziak s dost omedzenym rozhladom, ze mam o zenach vytvorenu dost divnu a obmedzenu mienku, ze je to mozno vychovou alebo ma fakt obklopuju same nasprostle pipulienky, a samozrejme, ze len ludia co maju v hlave nasrane chodia do solaria... vsetko som viac menej citoval. jaj a dnes este to, ze na aku p..u pisem post na dva riadky. na mojom vlastnom blogu...

z toho mnozstva ludi, co tento blog cita (a nie je ich 15- vdaka vsetkym za reklamu) ste sa ozvali len vy dievcata, zeny. (a grga napisal aspon nieco trefne...)

ozvali ste sa vy, co ste citali moje starsie posty. mozno ste nepremyslali, ked ste reagovali, kto to pise. ten isty clovek, co pisal o hviezdicke, o spravnacke, o napadanych listoch, co napisal vyznanie jednej z vas (alebo kazdej z vas?).

priznavam, sposob asi nebol vhodny, teraz to uz viem...

ja som este ziadnu blogerku nestretol. teda ak stretol, nevedel som, ze bloguje...
stacilo povedat, swarovski, mylis sa a zovseobecnujes, nevies o com hovoris...

ale tak mi treba, nemal som rypat...

hm, ale, ani vy ste sa moc nevytiahli, odpoved na moje, aj ked priamo mozno nepolozene, otazky som nedostal. vy vsetci, co radi citate a mnoho z vas aj pise ste mi nenapisali nic...
nic ste ma nenaucili...

mozno len to, ze by som mal drzat hubu. ale mne sa nechce... ja chcem diskutovat... chcem niekedy hodit "hovno do placu" (ano, minule sa mi to podarilo, este nejake poznamky?) a chcem ho odpratat s vasou pomocou...

bude lepsie, ked napisem, aky som mal kupelny pobyt... o 4roch dnoch v liehu o novych kamaratkach, ktore som za tych par dni a noci spoznal dokonale, o drogach, ktore su zle, ale tak lakave, o ceste domov a nahej spolujazdkyni, o ....

je to zabavnejsie pre vas, ale ja som to uz zazil, mne to nic nove neda, tak mi dovolte vas niekedy ochutnat, dovolte si z vas niekedy kusok zobrat... dovolte mi skusat vas.

budete sa ucit so mnou? alebo len nadavat?

to, ze pisem picoviny, ze to minule sa nedalo citat a ze iba ja som si sam na vine mi pisat nemusite, to uz viem...

a usmejte sa, ved sa chodime sem bavit. alebo nie?

sexi prekvapenie

davnejsie...

cicuska. male, blondave, uces, cca 160cm, stihle telicko, solarko, cizmicky, riflicky, tielocko, proste aupark cica (AC). ozaj pekna, mestsky typ... hned sa mi pacila.

predstavila mi ju **** v sushi bare, vraj jej naj kamoska... na chvilu sa k nam pridala, kecali sme vsetci spolu, zdala sa mi taka svetacka, skusena, sebavedoma, drza, vesela, celkom inteligentna, nepristupna, typ, co mota chlapom hlavy ako na beziacom pase...

urcite nesedi za pc, necita blogy a uz vobec sama nepise. ak vie pracovat s pc, tak si pozrie maximalne zoznamku, chat a nejake modne zalezitosti...

ja si totiz typicku blogerku (a teraz budem urcite (ne)pravom prekliaty, lebo budem zvelicovat) predstavujem, ako nejaku programatorku, "dievca od vatry", co sedava v slovak pube, alebo v corgoni na pive, hrava na gitare, ma vysoke iq (dobre sa ucila a ma same jednotky od ziackej knizky az po index). pise, lebo nema s kym randit. nikto si ju nevsimne kvoli obycajnemu zovnajsku a aj kvoli tomu, ze je zastankynou nazoru, ze vyzor nie je dolezity a preto sa o seba nejak extra nestara...

slovom "festivalovy typ".

nemam samozrejme proti nikomu nic, je to kazdeho vec, ako vyzera, co nosi, co obeduje, s kym spava....

(baby, ozaj mi prepacte, pisem o extreme pre lepsie pochopenie situacie, ok?)

ale vratme sa k tomu, co som zacal pisat...

preslo par tyzdnov, nazor som mal vytvoreny a nejak sme AC s **** znovu spomenuli. bola zhodou okolnosti na tej fever akcii, co som postol nedavno... (btw, kto vsetko este?)
prislo k tomu, ze mi **** preposlala nejaku ich starsiu mailovu konverzaciu, vlastne mail, co AC pisala davnejsie.

ked som to cital, skoro som spadol zo stolicky. bolo tam tolko inteligencie, humoru, nadhladu, prehladu, no vsetko, len nie to, co by som od nej cakal... uplne skvele citanie na stranu a to opisovala len banalnu vec...

povedal som toto ****, ze co si o tom myslim a ona mi este poslala od nej basnicku.

bolo mi zrazu jasne, tato zena ma to, comu ja hovorim "p r i b e h".

**** nevedela pochopit, co sa tak cudujem, tak sme to trosku rozoberali potom... povedal som jej, co si o tom myslim, ze sa mi to paci a ze zasnem. a ona?

swar, co myslis, aka som ja, ked je toto moja najlepsia kamoska? nemyslis, ze trosku podobna?

vravim, ale ved ty napises tak maximalne dve vety, bavime sa spolu o uplne inych veciach, neviem si predstavit, ze mozes byt aj ty taka... dobre vyzeras, vyznas sa vo svete, si sikovna, dokazala si uz veci a preto ta uznavam, ale myslel som si, ze keby som ti ukazal nejake uvahy, basnicky, poviedky, tak by si povedala, ze to je strata casu a ze clovek by mal zit v realite, nie v rozpravkach... no nieco taketo som cakal.

a odpoved?

nikdy som sa o takych veciach s chlapom nerozpravala, nezdalo sa mi to vhodne, skor zbytocne. ved ktory chlap by bol uz na teketo veci zvedavy?

takze zienky p r o s i m... nerobte zo seba husicky, ked nemusite. ved my muzi mame tiez dusicku. ak sa s vami budeme moct rozpravat o comkolvek, budeme vediet, ze mate vlastny nazor aj na insie, ako na farbu svetra budeme si vas o to viac vazit...

ano, potrebujeme, aby ste boli sexi. velmi sexi. sexi, ako sa len da... takto by to bolo skvele.

ale...

radi s vami podebatime o comkolvek, radi si nieco vypocujeme z vasich dennickov a mozno vas po tom sexe neposleme kade lahsie...

skuste to.

v zaujme vas aj nas...

papulke

ahoj papulka,

chcem ti nieco povedat.

neznasam tieto pociatocne stavy, ked ma clovek tendenciu si niekoho oblubit na zaklade niekolkych mailov, sms, rozhovorov...

preto teraz neznasam aj teba. fakt neznasam...

...uz sme si dali aj mena. papulka a zobacik.
hrozne! este aby sa to niekto dozvedel a...
radsej na to ani nemyslim.

neviem, ako vyzeras, ani to, ci by si sa mi pacila.
urcite nie. pekne baby nemaju cas trcat na internete...
... ved ja som predsa "vizualne" zamerany chlapec!
cisty exterier, ziadne vnutro ma nezaujima! naco aj?
neda sa chytit, ani ochutnat...

povedz, potrebujem ja toto?

rozmyslat nad tvojou virtualnou farbou vlasov, vonou, chutou, dotykmi?
rozmyslat, ci si to skutocne ty, kto mi pise?
ci si to ozaj ty, kto sa so mnou hra?

ved povedz, potrebujem to?

mat strach, ci este niekedy napises, alebo "zabijes" svoju terajsiu identitu a zacnes znovu niekde inde?


urobila by si mi to?
urobila by si mi to znovu?

uz si odisla. velakrat. ved vies.
vratila si sa spat s novym menom, novym pribehom...

a ja som ti uveril. aj tentokrat...

nenavidel som ta za to vsetko.
za vsetky tie spamy v mojej hlave.
za vsetky nezodpovedane otazky...

neznasam ta tak, ako neznasam tieto stavy...

...ale...

... zaroven ich milujem. ved ma uz poznas...

d a k u j e m ti za vsetky vety, za tu hravost, co mi davaju,
za moznost, aby som o niekom snival bez snahy to posunut niekam dalej, nieco vysvetlovat.

presne za tie nezodpovedane otazky, ktore mi dovoluju modelovat si ta podla svojich predstav...

aj za to, ze mam koho neznasat :)

a ked zas odides, viem, ze sa vratis...
lebo ani ty nevies byt bezo mna...

uz mas pre mna pripravene nove meno, novy pribeh, novu schranku...

povedz- iba mailovu schranku?


... tento post je venovany len Tebe, aj ked si ho moze precitat hocikto...

je pisany presne tak, ako pise swarovski. ty vies ako to je...

bud diskretna prosim. tak velmi ako dokazes. :)

swar.

shia- tsu

regenerujem sa trosku. male kupelne mesto na strednom slovensku. dobijam baterky. poznate to urcite...

tentokrat nebudem pisat o obscennostiach, co sa diali v noci s personalom pri bazene, mozno nabuduce...

teraz trosku z ineho sudka...

...som rozmoceny na handru, za tychto par dni som stravil vo vode asi tolko, co spolu za cely moj zivot, vyskusal som procedury rozneho druhu a zamerania...

okrem ineho mi bola odporucena aj japonska masaz shia- tsu. vzdy som rad skusal nove veci a bol som aj zvedavy, co dokaze jeden zo zazrakov vychodnej kultury, tak som sa objednal.

je to celkom nakladna zalezitost, (jasne, zalezi k comu to prirovnavate- flasa "grgovho kubanskeho rumu" je trosku mastnejsia) tak som dufal, ze nebudem lutovat...

a...

nelutoval som.

lezal som obleceny na zinenke na zemi, pritmie, vzduch presyteny orientom, relaxacna hudba...

... asi 40 kg chlap ma tak dolamal, ako keby som padol pod vlak. teda neviem presne prirovnat, pod vlakom som este nebol, ale nejak tak si to predstavujem. tentokrat v tom pozitivnom zmysle. ani som netusil, kam sa az da dociahnut rukou, alebo nohou... tlacil, tahal a ja som pukal. teda moje kosti. take, co som ani nevedel, ze mam... niekedy to aj trosku bolelo, ale cloviecik vedel presne odhadnut, co si este moze dovolit...

a tie jeho ruky. nenormalne horuce. fakt. toto som este nezazil. bal som sa, ze mi rukami vypali natelnik...

vraj sa mam uvolnit, povedal na zaciatok. a mam mu doverovat. tak som sa uvolnil a doveroval...

ked mi spracovaval chrbat, tiekli mi sliny,
ked mi "osetroval" dlane tiekli mi slzy...

neplakal som, len mi tiekli slzy. vraj sa to stava klientom bezne... vraj prudenie energie.

(ani neviem, co by mi tieklo, keby to 40 kilove bola zena...)

neuverite, kym neskusite... vrelo odporucam.

a teraz uz musim ist. caka ma raselinovy obklad.

c u soon...

maxim e. matkin znovu na webe

dnes len kratko, mozno ste uz tuto info zachytili...

maxim. e. matkin znovu pise. na pokracovanie a na webe. ako za starych dobrych polnocnodennikovych cias...

sice to, na akych strankach je to uverejnene je komercia najhrubsieho zrna a dobry marketingovy tah, ale kaslat na to, z niecoho predsa treba zit...

hlavne, ze sa zabavime. dovolim si tomu verit.

tu je link na " muzske interiery "...

mozno autor(ka?) nikdy nic z muzskeho interieru nezazil, ale historia ukazala, ze ma minimalne skvely pozorovaci talent a schopnost vcitit sa do duse muzov aj zien...

...no a kto by uz teraz cital swarovski-ho, ked je guru spat?!

ulitka

jedna zena.
pozname sa dlhsie.
nie skareda, ale vobec nie typ, co by som si na prvy pohlad vsimol.
ozaj nie skareda, ale ani ziadna extra fyzicka pritazlivost...
stale prisna, stale zundre, tvrda, nepristupna...
slovom, tazky pripad.
vzdy je nasrata na vsetko a na kazdeho...

poznam tie typy, zvonka tvrde, zvnutra nestastne a smutne.
zvonka este tvrdsie, ale vlastne o to citlivejsie...
lahko prekuknutelna taktika, staci trosku poznat ludsky charakter.

casom som nadobudol pocit, ze to nehra,
po dalsom case som uz o tom bol presvedceny...
chodiace negativum...


... nosi dioptricke okuliare. silne, hrube skla.
dala si ich dole, cistila ich...

...ostal som prekvapeny, pochopil som.

ma najkrajsie zelene oci, ake som kedy videl...
ten pohlad mi za sekundu porozpraval dlhocizny pribeh.

usmiala sa, vedela to.

...prezradila sa.

ked o minutu odchadzala, jemne zasepkala...

...nikomu to prosim nepovedz.

trosku osobne

sasanka pisala:

swarovski, no ty si krasne zamilovany, nakoniec este zacnes na tomto svojom blogu aj basne pisat :) a co, fever uz presla?
Utorok, 31 október, 2006

sasanka, nutis ma zamysliet sa nad sebou znova. mozno to ozaj k tomu nema daleko... nic ine mi uz nechyba, len sa zamilovat... niezeby to nebolo pekne, ale laska je ako droga- prinasa len docasne uspokojenie, potom z toho boli telo aj dusa... nikdy nehovorim nikdy, ale teraz si myslim toto...

hlavne, ked by mala byt laska neopatovana... ved si mozno citala v starsich postoch, niekto este nevyliezol z jedneho vztahu, nebude sa hrnut do dalsieho... a ani ja by som nechcel taky vztah, kde by som bol len niekoho nahrada... jej vztah skoncil (skoncil vlastne?) z dovodu, ze on na nu kasle... myslim, ze ked zavola o druhej v noci, tak ona za nim pobezi... mozno by to tak nebolo, ale cena za ktoru by som sa to dozvedel by bola privysoka... a ja sa mam od toho radsej...

ja viem, ze stale prehanam a zvelicujem, ale radsej budem pocitat s tou horsou moznostou, nemam rad neprijemne prekvapenia...

dakujem ti za comments a aj vam, pecosita, april.... a vsetkym, co mi davaju moznost odosobnit sa a divat sa na veci z nadhladu....

ja viem, netreba sa brat prilis vazne, preto sa podme bavit.

fever sa este len zacina...