ludsky mozog je svina

je vedecky dokazane (alebo je to len teoria?), ze clovek vyuziva iba malu cast kapacity svojho mozgu, vraj je to menej ako 10%.

ked sa priroda trosku zahra, tak sa ta hranica o nejake to percento posunie a narodi sa genius.

nie, teraz nehovorim o sebe.

moj kamarat lenin. sikovny a svedomity to chlapec, ale antitalent na jazyky. na totalku. cisty jednotkar, ale z jazykov... skoda reci. take patky, ake on schytaval na angline nemala hadam ani neboha lolo ferrari (ja viem, plusminus). po anglicky nevedel povedat ani mc donald's...

teraz pride to zaujimave.

raz, uz nie v stredoskolskom veku, sme boli na dovolenke pri mori. (povestny istria cup I - mozno vam o nom raz porozpravam.) vecer vyrazime do mesta, hodne popijeme, dobre sa citime, snazime sa prekonat jazykovu barieru a cosi zbalit.

nejak som sa zamyslel s poharom v ruke, ked ma z myslienok vytrhla dokonala anglictina prichadzajuca z druheho konca nasho stola.

ano, lenin. hned som vytriezvel. tlacil micke kaleraby do hlavy.
anglictinou ako brat harryho pottera.

az som ho zacal podozrievat, ze je tajny agent a cely cas to na nas s tou jazykovou tupostou hral. odvtedy sa to stalo uz viac krat- ked ma v sebe nejake to promile, mohol by po anglicky aj basnicky pisat. inak ani tuk. ani ten mekdonald.

nemoze za to, vraj sa snazi, ale akokolvek chce, nedokaze pouzit ziadnu slovnu zasobu, aj ked ju ma dokazatelne v hlave. uz to len dostat na jazyk a byt pri tom triezvy.

toto bol priklad toho, aky zvlastny dokaze byt ludsky mozog. mozno si pamatame od detstva kazdu sekundu, len sa k tym informaciam nevieme dostat.

minule...

snivalo sa mi.

s niekym som sa v tom sne zhovaral.
rano som si nepamatal, s kym, ale pamatal som si kazdu vetu z toho rozhovoru.

bolo to par viet, po nemecky.

ludsky mozog je svina...

ja totiz po nemecky n e v i e m !

("oh ja, du fiks vi konig!" sa nerata)

som v rozpakoch.

minimalne v rozpakoch...

sme.sk na blogspote

webova stranka dennika SME celi od piatku hackerskemu utoku,

redakcia dennika zalozila docasne stranky sme.sk tu na blogspote.

kazdu destrukcnu cinnost odsudzujem a uvedomujem si vaznost situacie, ale pri tejto prilezitosti som sa musel pousmiat...

je znama skutocnost, ze viac blogerov z blog.sme.sk v minulosti tento blog opustilo (z roznych dovodov) a naslo utocisko prave v "blogspotackych" vodach.

teraz sa sem, na anonymny blogspot, uchylil "cely dennik SME".

vzdy som tvrdil, ze zivot dokaze veci riadne zamotat.

a konkretne toto je myslim "tazka" ironia...

osudova

dnes som ju znovu stretol.
(spinku malu)

naposledy to bolo davno,
neviem presne kedy.
mozno je tomu rok,
mozno len pol roka.
(ale kludne to mohli byt roky dva)

objavuje sa znenazdajky a vzdy len na chvilku.

zahrava sa so mnou uz roky,
schovava sa,
mam pocit, ze si zo mna utahuje,
ze sa mi posmieva.
(zjavne si to uziva!)

je to TA,
skutocna, osudova, povestna,
druha polovicka mojej duse.
(hm, mozno sa len stratila...)

vidim ju v JEJ ociach.
okamzite citim, ze je tam,
predvadza sa, obnazuje.
(je najkrajsia, dokonala)

samozrejme vie, ako sa citim,
drazdi ma, az to boli.
(zabera to vzdy a dokonale)

neviem odtrhnut pohlad,
ale (potvora) sa zjavi vzdy tam,
kde na nu nemozem siahnut...

niekedy v okne vlaku,
ktory odchadza zo stanice,
(ked stojim na perone)

niekedy na krizovatke,
v aute ktore stoji vedla,
(tesne predtym ako skoci zelena)

niekedy pri susednom stole v kaviarni,
kde jej robi spolocnost iny muz.
(minimalne 2x vacsi ako ja)

nechapem, dokedy sa chce takto hrat,
nevadi mi to, (ved rad sa hram)
ale rad by som sa jej uz konecne opytal,

ci je tato hra bez pravidiel

a

preco sa

ZAKAZDYM objavi v pohlade INEJ zeny?!

(je to tak zabavnejsie, uznavam)

necakany vyvoj udalosti

zabavam sa sam na sebe.

marketing na mna neskutocne zabera. v tomto pripade automarketing.


je az udivujuce, ako dokazem uplnu somarinu sam sebe podat ako "vyzvu". asi sa ozaj dokazem nadchnut pre hocico. dokonca aj pre svoje priblble napady.

mam rad hry, mam rad ciele, samozrejme rad vyhravam.

najtazsie je vyhrat sam nad sebou. jedine v tomto pripade si moze byt clovek isty, ze si vybral rovnocenneho supera.

ked som minule pisal o tom, ako usetrit chlastanim, nemyslel som to az tak vazne. cakal som, ze mi to vydrzi par dni a znovu sa vratim do starych kolaji.

ako som uz spomenul, presvedcil som sam seba, ze je to skvely napad, zatal som zuby a fungujem takto uz mesiac. vysledky?

necakane...

teoria funguje. dodrziavam rezim prichodu z prace a konzumacie jedneho pohara cerveneho vina. podmienka "nesoferovania" splnena, sedim doma na zadku. pre istotu som si zakazal telku a zabezpecil hromadu literatury. nech neosprostiem este viac ako som.

tak, najprv pozitiva... (trosku sa budem opakovat)

usetril som balik. o to islo.

nechcem ist privelmi do konkretnosti, tak teraz taka mala slovna uloha. povedzme, ze este jeden takyto mesiac a mam na dve letenky do new yorku. myslim, ze celkom slusny vysledok. som spokojny.

dalsie (prijemne) sprievodne javy su, ze som precital knizky, ktore sa mi kopili nedotknute na policke a konecne som upratal byt.

samozrejme, ako inak, vsetko ma aj svoje negativa.

v tomto pripade jedno citelne negativum.

nechcem sem napisat, ze mam "plne gule", tak to budem formulovat tak, ze neviem, co s testosteronom.

dajme tomu, ze tu hra ulohu fakt, ze mam dobre srdce a navrhy "pridem taxikom" gentlemansky odmietam. na tejto veci budem musiet este popracovat. mozno si dam dalsi ciel v duchu filmu 40 dni a 40 noci. v nejakej menej drastickej podobe pre istotu...

to je viac menej zhrnutie ciastkovych vysledkov mojho setriacochlastacieho (trosku masochistickeho) experimentu.

dufam, ze mi to vydrzi cim dlhsie, ale zaroven dufam, ze si na tento rezim definitivne nezvyknem.

je to sice vsetko pekne, ale takyto zivot by som charakterizoval frazou "zdochol pes".

... a ja by som ho velmi nerad nasledoval.

toho psa myslim.

2 in 1

doteraz...

vzdy som ich vychutnaval,
vzdy som o nich snival,
vzdy som po nich tuzil,
vzdy ma inspirovali,

robili mi radost, prinasali stavu do zivota.

Zeny a Dialky.

vzdy som si zabezpecil potrebnu davku radosti,
ked mi chybalo jedno, kompenzoval som to druhym.

teraz...

ked spojite dva sny, moze z toho byt stastie.

v horsom pripade z toho moze byt prazdno,
sny sa vyneguju, ostane nula, nic.

viem,
v matematike plus a plus ostava plusom,
v zivote to tak byt nemusi...

Zena a Dialka,
moje dva sny spojene v jednom.

tentokrat sa mi vysledok nepaci,
je nim...

Zena, ktora je Daleko.

ako usetrit? zacni chlastat!

nepatrim medzi ludi, co nejak obzvlast holduju alkoholu.

svoje prve pivo som si dal hadam az ked som mal osemnast. nikdy ma to prilis nelakalo, mozno aj z dovodu, ze v rodine som mal dostatok negativnych prikladov toho, ako dokaze alkohol cloveka nielen zmenit, ale aj znicit.

... napriek tomu som uz v zivote chlastal z roznych dovodov.

chlastal som zo zvedavosti,
chlastal som, lebo som sa z niecoho tesil,
chlastal som, aby som zapil zial,
chlastal som, aby som zabudol,
a mozno som chlastal aj preto, aby som nezabudol.

nikdy som vsak nechlastal z jedneho dovodu.

nechlastal som, aby som u s e t r i l.

znie to bizardne, vsak?

vacsinou ide chlast celkom do penazi, suhlasim...

niektore veci by cloveka nikdy nenapadli, musia sa mu stat.
az potom pochopi suvislosti, zlozi si skladacku do celku.
az potom sa prejavi krasa ukryta v jednoduchosti...

moj zivotny styl sa viac menej sklada z troch pilierov.
praca, sport a vsetko ostatne, zabavne aj nudne.

ta posledna polozka zerie z uctu najviac.

ze preco?

ked sa vystavim v praci a pri sporte, zalahnem a spim...

ked je sportu pomenej, tak sa vo mne prebudza srdce tulaka, srdce pozitkara. so vsetkym, co k tomu patri...

nakupujem, zeriem vonku, pijem kavy vonku, zase zeriem vonku, vozim sa po meste, zase nakupujem, skocim nachvilu sem, skocim nachvilu tam.

som schopny o jedenastej vecer sadnut do auta, pozvat niekoho do mekaca, na kavu, som schopny platit 100 Sk na hodinu v inet kafe za internet, aj ked ho mam aj doma.
len aby som mal pocit, ze nehnijem doma, ze som v strede diania...

vrece penazi v prdeli kazdy mesiac...

ked som to chcel obmedzit, mal som permanentne depky a aj tak som skoncil v meste.

teraz je to inak!

vraciam sa k pointe...

minule som si hned po prichode z prace dal pohar vina. len jeden.
dostal som ho do daru, zvedavost mi nedala a hned som ho musel ochutnat...
je to "vino special", tak som si dal ozaj len poharik a zvysok som odlozil na neskor.

ake to malo nasledky?

kedze mam pohodlnu rit a nikde nechodim pesi,
tak som (napriek tomu, ze ma to ukrutne tahalo von) musel ostat doma.

upratoval som, cital knizku, isiel konecne spat skor ako o jednej v noci.

davno nepoznane rozmery travenia vecera, na druhy den som mal z toho celkom dobry pocit.

byt upratany, chlapec vyspaty a...

... plus minus usetreny liter v penazenke!

nasiel som liek na moju rozhadzovacnu povahu.

uz tyzden, hned po prichode z prace, ked nesportujem, si dam pohar vina.

no dobre, niekedy dva, ale nikdy nie viac...

citam knizky, ktore som v poslednom case nemal kedy citat, chodim skoro spat.

to vsetko vdaka alkoholu....

neviem, dokedy mi to vydrzi, ale teraz...


chlastam a setrim!

prve trosku a to druhe velmi.

idealna kombinacia...

miluj ma ironicky

vedeli ste o tom?

nova knizka.

maxim e. matkin,

miluj ma ironicky,

návody na život s ručením obmedzeným.

promo na strankach vydavatelstva slovart znie:

Chceli by ste vedieť ako robiť drahoty a prísť tak ku šťastiu?

Ako zapôsobiť na ženy, ktoré vedia, čo je dobré?

Ako zaobchádzať s mužmi, čo majú chronickú alergiu na slovo záväzky?

Ako chápať nevestu v noci pred sobášom v prípade, že je to vaša bývalá frajerka?

Ako zo sexu na jednu noc nerobiť traumu na celý život?

Ako odpúšťať, ako žiarliť, ako nepátrať, ako nebyť idiotom a necítiť sa ako chudera? Potrebujete nutne vedieť ako milovať a neutrpieť ujmu na zdraví a emocionálnej celistvosti?

Maxim E. Matkin vám v poradí už v piatej a tentoraz celkom malej knihe prináša niekoľko návodov na prežitie vo vzťahovej džungli, samozrejme s ručením obmedzeným. V krátkych textoch odkrýva tajomstvá mužsko- ženskej komunikácie a strategických hier. Pravidelné posedenia u psychoterapeuta, ani v spovednici vám síce nenahradí, ale ako Priateľ na telefóne ukrytý v knižke, ktorý dokáže v pravý čas vytiahnuť ten pravý príbeh zo života určite nesklame. Pri troche šťastia zatrasie vaším vesmírom a prinesie vám doň nejakú tú sympatickú kométu.

myslim, ze o vianocne darceky mam znovu postarane,
datum vydania december 2007.

poistovacka

myslel som si, ze som vam tento pribeh uz rozpraval, (isteho casu som sa tymto chvalil, kade som chodil) ale ked som zbezne preklikal svoje stare posty, tuto temu som nenasiel...

vcera sa ma pytal kamarat, ze z ktorej diery stale vyhrabu jeho utajene telefonne cislo predajcovia lieciv, kozmetiky, zajazdov, poistiek a podobnych zivotzachranujucich zalezitosti.

uspokojivu odpoved som mu asi nedal, ale pri tejto prilezitosti mi napadla moja skusenost z minulosti...

poistovacka.

samozrejme sme zacali tym, ze odkial ma na mna cislo.
samozrejme povedala, ze ma odporucil znamy.
a samozrejme, ze jeho meno mi povedat nemoze.

chcel som byt slusny, tak som si ju vypocul, oznamil jej, ze som internetovo gramotny clovek a ked nieco potrebujem, tak si to viem najst a keby predsa nie, urcite bude prva, koho sa opytam.

mate urcite podobne skusenosti, takze vam je jasne, ze to pri tomto neskoncilo.

slecna mi volala kazde dva tyzdne, ze sa chce stretnut, nech si urobim hodinku volna.

ked ma prestalo bavit ju zdvorilo odmietat, a trosku som bol aj zvedavy, ako vyzera zena, ktora ma tak horlivo chce vidiet, som suhlasil, ze sa mozme stretnut na neformalnom obede.

mal som podmienku. plati ona.

suhlasila, stretli sme sa. ziadna extra draha restauracia, lepsi priemer...

papiere, prospekty, notebook, klasika...

samozrejme, a na to som sa obzvlast tesil- c i a r a z i v o t a!!!

ta tam musi byt.
ako sa stanete poistovakom? naucite sa kreslit ciaru zivota predsa. tolko staci...

objednal som si predjedlo, ako hlavne jedlo specialitu sefkuchara, kavu, dezert...

nech sa dama zapoti trosku, ked teda suhlasila, ze plati.

ona si dala len kavu, vraj uz obedovala. cudne, ked si dohodne obed, ale nechal som ju, nech sa venuje svojej praci...

tak som sa napchaval, slecna sa medzicasom opytala, kolko zarabam.

opytal som sa, kolko zaraba ona...

jasne, ze nepovedala a ja som sa bavil dalej...

tak skusala inak...

vraj, ked odpocitam tolko a tolko, kolko mi ostane.
povedal som rozdiel, ved show must go on.

kedze mam to stastie, ze netriem biedu, tak ju ten rozdiel zjavne potesil...

kvapla jej slina, ocervenel krk, prekreslila (moju) ciaru zivota strmsie hore.

a prisla po ciare zivota druha najdolezitejsia vec.

otazka, vraj kolko dokazem mesacne usetrit.

pozrel som sa jej hlboko do oci a vravim rozhorcene:

n i c , doba je tazka, zeny a chlast nieco stoja!

v tomto duchu plynul dalsi rozhovor, kym som sa nenajedol do prasknutia.
pekne som sa podakoval za obed a oznamil, ze musim ist.
a ze nech mi kludne posiela novinky na e-mail...

ked bleda vytahovala penazenku, ze zaplati, tak som to zatiahol sam, ved mala len kavu chuda.

myslel som si, ze som jej dal malu priucku a hrdy som odkracal prec.

bol som si isty, ze ma ma za takeho idiota, ze sa mi bude vyhybat oblukom...

ako som sa mylil, som zistil zase za dva tyzdne...

volala mi, ze maju skvely novy produkt. ze si to urcite musim vypocut a ze by sme sa teda mohli zase stretnut...

cumel som ako bager do tvdej hliny, ze taketo nieco vobec existuje.
bolo mi jej luto, ozaj ma tazku pracu, "ale co je vela, to je cezprilis"!!!

zase som povedal, ze nemam cas a ona zase, ze kedy teda budem mat...

vtedy sa mi v hlave zrodil napad.

ako sa zbavite otravneho poistovaka?

budete ho otravovat viac, ako on vas.

zacal som jej pisat sms, ze ako dobre vyzera, ze som si nemohol nevsimnut, ze ma jemnu pokozku, ze by som jej chcel lizat usko a podobne...

volal som jej o jedenastej v noci, kedy sa uz teda stretneme konecne, ze by si mohla dat znovu tu vypasovanu kosielku, co minule, ze ju pockam po praci a podobne vychytavky...

uz sa nikdy neozvala.

bol som na seba hrdy, ako skvele som z toho vykluckoval, chvalil som sa kolegom, znamym...

zbavil som sa nezbavitelneho!!!


az raz...

asi pol roka po nasom poslednom telefonate na "odbornu temu" mi znovu zvoni telefon.

znova ta ista spolocnost.
znova tie iste ponuky.


cela moja teoria v prdeli...


ostal som bezradny, na druhom konci linky sa mi prihovaral chlap...

odporucila ma slecna. vraj som perspektivny klient, len sa hanbim komunikovat.

pokracovanie je skoda pisat.

vratila mi to, sucina mala...

gurman II

rad sa tulam medzi vecami, co sa mi pacia, na tento ucel mi sem tam sluzi ikea.

mozno sa vam to nezda, ale aj na toto miesto si chodim doplnat davku estetiky.

mam rad "pouzitelne umenie".

bol som tam uz velakrat a nechal som tam uz vela penazi...

nikdy som vsak nebol v miestnom bufete. az dnes.

neveril som vlastnym ociam, dal som si tri krat hot-dog, jeden (bezodny!) napoj, zmrzlinu...
zaplatil som 50 Sk (slovom patdesiat korun slovenskych).

neuveritelne. v dnesnej dobe, ked dam za veceru priemerne 2 stovky...

citil som sa, ako ked som volakedy odchadzal z prvomajovej manifestacie.
mal som vo vrecku od rodicov 2 Kcs, kupil som si za ne nanuk a este mi ostalo na topanky...

dobre, zvelicujem, ale nanuk za to bol urcite.

a teraz kopec jedla za pajdu. aj ked neholdujem hot-dogom, pojdem tam znova. uz pre ten pocit...

a viete co? dalsie rande nebude v talianskej restike.

bude v tomto bufete!!!

myslim, ze raz dva zistim, ci ma slecna zmysel pre humor... :)

je mi na vracanie

pamatate sa na cicusku pipinku?

ti, ktori sa pohybujete vo sfere blog.sme.sk o tom uz iste viete...
pre tych ostatnych je tu tato linka.


uz vas chapem.
vsetkych tych, ktori ste sa rozhodli prestat pisat pod vlastnym menom...



nie preto, ze by ste sa za svoje nazory hanbili, ale preto,
ze medzi nami ziju ludia bez mozgu.


zial.


je mi na vracanie a do placu.


mozno skusim, ci sa daju tieto dve veci robit naraz...

ako zbalit chlapa II

niekedy neverite vlastnym ociam,

web nie je az taky velky, ako by sa zdalo...

najkrajsi a najoriginalnejsi darcek, aky som kedy dostal.

dakujem ti MMM.

ze si mala odvahu,

ze si si ma nasla...

kabel

nabijacka na telefon, presnejsie jej kabel...

su ludia, ktori ho po kazdom pouziti pekne stocia a odlozia na svoje miesto.
maju vsetko usporiadane, kabel sa im nezamotava, vsetko je priame, jasne, a ciste.

u mna je to inak, ale vzdy rovnako.
dam si zavazok, ze ten kabel budem odkladat tak, ako sa ma, nech dlho vydrzi, nech je jednoduchsie ho znovu pouzit...

toto predsavzatie samozrejme nema dlhu zivotnost a tak ho vacsinou len zhrniem na hromadu, hodim nabijacku do auta, do tasky...

kabel sa zamotava, po case z neho ostane len klbko, ktore nedociahne po zasuvku, ani keby som telefon zavesil na stenu...

nic ine mi neostava, len si sadnut a pracne vsetky tie uzly rozmotat. vtedy mi je luto, ze som si na tom nedal stale zalezat, ze zabijam cas a skusam svoju trpezlivost...

zase si slubim, ze nabuduce to bude inak, ale...
... pisal som vyssie.

zivot je ako kabel od nabijacky.

bud si davate pozor, zijete priamo, jednoducho, usporiadane, alebo to beriete trosku lezernejsie a menej zodpovedne.

zivot je ako kabel od nabijacky,

raz za cas sa zamota, stava sa z neho malo pouzitelne klbko. vtedy nic ine neostava, len si sadnut, zhlboka sa nadychnut a rozmotavat vsetky uzly, ktore sa casom podarilo vyrobit.

niektore uzly su jednoduchsie, na niektore potrebujete pomocky. niekedy je to alkohol, cigareta, plna chladnicka, niekedy len staci pocitat hviezdy na oblohe a niekedy potrebujeme priatela na telefone.

slabsie povahy siahaju po priamociarejsich pomockach, ale niektore sa daju pouzit len raz a naposledy.

ja som si zatial vzdy vystacil s rozmotavanim, zatial som nemusel ziadny uzol rezat a dufam, ze ani nebudem musiet.

znovu si poviem, ze by som mohol zit priamociarejsie, ale poznate to,

stareho psa novym kuskom nenaucis.

preto je moj zivot ako kabel od nabjacky,
aj ked ho usporiadam, casom sa zamota...

stare fotky

na co su dobre 3 roky stare fotky?

niekedy nad sebou premyslam, ci idem spravnym smerom, ci sa vyvijam, rastiem...

v mojom veku uz moze byt fyzicky rast skor na skodu.

vacsinou rastie len brucho (nedovolim!), vtak uz asi vacsi nebude.

cize myslim vyvoj spolocensky, osobnostny. podla vlastnych priorit...

hodnotit tieto veci nie je jednoduche, potrebujete k tomu etalon.

k comu, alebo komu sa prirovnat, aby to porovnanie bolo adekvatne?

aby nas neukazalo v privelmi dobrom svetle,

alebo naopak neprivodilo depresiu z vlastnej neschopnosti?

je predsa rozdiel, ci sa porovnate s "pocernym Pukim, z podtatranskej osady, ktoreho zbili toty kulkaci", alebo so zralokmi z J&T, vsak? (to v uvodzovkach som citoval aranu z reportaze na TA3)

minule niekto v praci vytiahol 3 roky stare fotky.
fotene v kancli, skusali sme vtedy nejaky novy digital...

pozeral som sa na seba na tych fotkach a ovladli ma zmiesane pocity.
lepsie povedane, rehotal som sa ako kon a hanbil ako pes.
na sebe. za seba. sam pred sebou...

vlastne to nakoniec nebolo zle.

3 roky nie su vela, ale podla tych fotiek velmi vela...

vtedy som si myslel, ze som uspesny, trendy, sexi...
myslim, ze na tu dobu to bolo v pohode.

dnes, ked sa divam na tie fotky si myslim, ze som uspesnejsi, viac trendy a viac sexi.
ci som stastnejsi, to neviem. povedzme, ze rovnako.

som spokojny. vidim, ze som "narastol". dalo by sa povedat, ze velmi.

dufam, ze o dalsie tri roky si budem pozerat dnesne fotky, citat dnesne posty a budem sa na nich smiat.

smiat sa na tom, ako som si dnes myslel, ze som "hore".

niekedy su aj 3 roky velmi vela...

zoberte stare fotky, spomente si na svoj zivot vtedy a porovnajte sa.
sami so sebou, tak je to najobjektivnejsie.

mozno vam dojde, ze treba pridat, alebo naopak ubrat.

pridat, kym sa este da, alebo ubrat kym nie je neskoro...

cierna a biela

vzdy som obdivoval ludi, ktori vedia robit veci naplno.

takych, ktori to, co v danej chvili robia, robia na sto percent.
takych, ktori vedia oddelit pracu od volneho casu.
takych, ktori oddeluju hrubou, nekompromisnou ciarou.
takych, ktori vytazia maximum z kazdej cinnosti.
takych, ktori sa v praci nebavia o sukromi a doma o praci.
takych, ktori nehovoria v lete, nech uz je zima a v zime, ze nech uz je teplo.

takych, ktori netuzia vzdy po bielej, ked je prave cierna...
takych, ktori si uzivaju bielu a tesia sa na ciernu, ktora pride...

... lebo vedia, ze pride a vedia, ze si ju uziju.

chcel by som zit dva zivoty, kazdy naplno...

v praci uznavany profesional.
oblek armani.
hodinky za kilo.
uhladenost.
respekt.

zarobit balik, len to by ma zaujimalo.

po praci hedonista najhrubsieho zrna.
naostro natiahnut roztrhane rifle,
biele tielko na potetovane telo,
do pery navliect piercing,
sadnut na najtucnejsi chopper, aky kedy vyrobili.

vietor vo vlasoch a zapad slnka, len to by ma zaujimalo...


chcel by som vediet oddelit ciernu od bielej.

aby sa nemiesali.

aby moj svet nebol nikdy sivy.

swarovski odporuca IV

kedze som stale lenivy napisat cokolvek pouzitelne,
tak vas aspon presmerujem na iny blog...

v problematike sa nevyznam, lebo nechatujem,
adekvatnost a trefnost musite posudit sami...

... vlastne som trosku zvedavy na vas nazor,
kedze ste na chate vyrastli.

clovek nikdy nevie, ako hlboho do lesa bude musiet (v buducnosti) chodit pre drevo...
mam si to cele precitat a cosi sa (na stare kolena) poducit?

klikajte na Holky z pokecu.

ahojte

... kedze sa mnozia otazky ohladne mojho dalsieho ucinkovania v tomto priestore, rozhodol som sa uviest veci na pravu mieru.

nie, nenechal som swarovskeho "umriet"...
nie, nedolamala mi ruky ziadna hrdinka z mojich postov...
nie, nezamiloval som sa, ani nezijem v partnerskom vztahu...
nie, nedoslo mi, ze by som uz mal drzat hubu...

slecny a slecnovia, dovod odmlky je jednoduchy...

je leto, nebudeme sa predsa zasierat pri pocitaci, vsak nie?

piesok, voda, sol, pot a miesane napoje klavesnici neprospievaju,...

... preto sa uvidime na jesen.


aspon myslim, ze ano.

vas (3x opaleny a 2x zosupany) swr.

cudne vitazstva

zase musim do niecoho rypnut, ale neda mi to...

ked sa zase nejakemu kolegovi v mojom okoli narodi dieta,
vsetci mu budu gratulovat, potlapkavat po pleci, aky je borec.

bude sa pysne prechadzat,
gratulacie prijimat,
dobre sa ozerie(me),
vyfajci cigaru vitazstva

a ja znovu nebudem chapat preco...

ved, tehotenstvo a porod si odsrala jeho zena...
ved, robil to co inokedy, len ho na konci nevytiahol...

ved, zatial si len obliekol dres, zapas zacina az teraz...
ci nie?


ako je to vlastne s tymi zasluhami?

spinave tenisky

tenisky. spinave.

boli snehobiele, neposkvrnene, panenske.
nedotknuta biela koza, uhladene biele snurky, maly sperk na jazyku.
nejak som si neuvedomil, kolko sa toho na nich nazbieralo.


su spinave vsade,
koza uz nie je biela,
je popraskana,
snurky na dranc...


pomaly ich umyvam,
spina steka do umyvadla,
frka mi po rukach,
jedna kvapka dopadne na tvar.


utriem ju, zanecha sivu skvrnku...
sivu skvrnu niecoho, co som si priniesol so sebou.
odkial, to neviem,
spina sa neda rozlisit, je len jednoducho spinava...


premyslam, odkial sa mohla na tu obuv dostat,
premyslam, kde vsade som bol,
kadial som kracal.


zvlastne...
zrazu sa mi spinava voda odtekajuca do odpadu zda farebna.
farebna od zazitkov...


predstavim si, ze tenisky su kronikou, ktora sa zaplnila.
umyvam ich dalej a robim miesto...
pre dalsie zazitky, pre dalsie pribehy.


mozno som ich nemusel umyvat,
ved by sa na ne este zmestilo hodne,
boli tam este nejake nezapisane biele miesta,
ale zazitky sa zapisuju lepsie na cistu kozu.


aj ked uz nie panensku, ale pripravenu znovu prijimat...

carovna veta

ano, existuju carovne slovicka...

prosim, dakujem...

(abrakadabra sem teraz nepatri)

tak nas to ucili, ich pouzivanie je viac menej samozrejmostou...

potesia,

funguju...

vacsinou, ale nie vzdy.

niekedy potrebujete carovnu vetu...

v poslednom case som sa s nou stretol castejsie. ziskala na popularite, jej ucinky boli potvrdene cielovou skupinou...

tu su nejake priklady spatnej vazby:

"toto som od neho necakala, bolo to take fajn..."

"nikdy som si nemyslela, ze je takyto romanticky..."

"velmi mi to dobre padlo..."

"bolo to krajsie, ako keby mi povedal lubim ta..."

ste muz, alebo zena, vzajomne ste sa zbalili, uspesne sa oddavate vztahu, sexualnym radovankam, spokojnost na oboch stranach...

pani,

nedajte sa oklamat, spokojnost na zenskej strane casom ubuda napriek tomu, ze robite vsetko tak, ako predtym. viete ako si znovu ziskat stracajucu sa priazen?

pouzijete carovnu vetu!

a ako znie?

takto:

"zlatko, dnes chcem len tak pri tebe lezat..."

zda sa vam to padnute na hlavu? nie je. zeny potvrdia, ze presne takto im date najavo, ze si ich vazite, ze ich nemate len na sex...

takze ak chcete sex, obcas sa tvarte, ze ho nechcete. najlepsie to funguje, vo vztahoch na dialku. pridete po mesiaci a zahlasite toto... urcite vas bude milovat viac ako predtym.

ja viem, je to tazke a mne sa to este nepodarilo aplikovat, stale sa prezradim. som vtedy ako dieta, co mu zobrali hracku, ale pracujem na sebe.

ucim sa klamat bez mihnutia oka,

ale je to pre dobru vec.

takze ziadne lubim ta...

odteraz len carovnu vetu!

dilema

dalsia zo zivotnych situacii, ktore ma nik neucil riesit.

skusal som google, skusal wikipediu, znameho na telefone, nic...

stala sa mi neprijemna zalezitost.

prisaham, ze nechtiac a nedalo sa tomu zabranit (no dobre, keby som sedel doma na zadku, tak ano) som zrazil macku. autom. v noci.

je mi to luto, aj ked to tu mozno trosku zlahcim...

podla mna to bola samovrazda, vsetko presne zapadlo do seba. na sekundu a na milimeter. mozno dalsia nestastna laska, odpoved sa uz nikdy nedozviem.

inac, dufam, ze to nebola "nasa" cica.mica, v poslednej dobe to s nou vyzeralo akosi zadespotomsmutne.

no, ale nie to je hlavna otazka do fora...


bola sice tma a vtedy je kazda macka cierna, co je vseobecne zname, vsak ano...

... ale tato bola ozaj cierna.


takze tu mame fakt- zrazil som ciernu macku.


a teraz ta dilema.

neviem, co z toho vyplyva.


ked vam prebehne cez cestu cierna macka, je to jasne, znamena to nestastie.
katalog povier vsak nic nehovori o jej usmrteni...


symbolika je nejasna...

a) bud som predbehol osud a usmrtenim zlonositelky navzdy znicil svoje nestastie a teda som za vodou

b) ked prebehne cierna macka, rovna sa chvilkove nestastie. ked ju zrazim, tak celozivotna smola? (neviem, ako sa pise tomajerryovsky hlasnopreglgajuci smajlik, ale toto je jeho miesto)

ak sa niekto vyznate v okultizme a poverach, prosim o objasnenie.

nejak mi vyschlo v hrdle a stiska mi ritku.



s cicami to bolo vzdy tazke, ale toto je mozno pruser jak brno...

hracke niekoho ineho

ozvala si sa z neznama, z neznamej dialky,
neurcite meno, neurcita postava.

vraj si smutna...

stretla si muza, pre ktoreho si hracka.
dufas, ze nie, ale v zivote je to tak.
si hracka. mozno oblubena, ale stale hracka.

poznam to, zazil som to...
nevyslovene otazky, nespravne samoodpovede,
deformovane laskou, deformovane nadejou.
nadejou, ze tentokrat je to inak...

vraj ti mam poradit, ale ty nechces pocuvat.
dufas, ze neodpoviem,
ze si pravdu necham pre seba,
aby si mohla dalej snivat svoj sen.

aj ja rad snivam.

nikdy sa nenecham zo sna vyrusit,
chcem ho dosnivat,
aj ked viem, ze na konci bude smutny...

ano, pre ten snivany priebeh.
neopakovatelny, sladky, vzrusujuci.

snivaj ho aj ty, ale pocitaj s tym, ze raz skonci...
je lepsi dobry sen so smutnym koncom, ako ziadny sen.
smutny koniec preboli, krasne spomienky ostanu...

vravis, ze mas fotku na nete...

ja si ju nepozriem,
nechcem, aby si sa mi pacila...
nechcem byt smutny,
ze ta nemozem mat,
nechcem, aby si bola smutna,
ked ta ziskam.

priznam sa,
ak by si sa mi pacila,
tuzil by som ti urobit to iste, ako on.

ak by si sa mi pacila,
chcel by som, aby si bola mojou hrackou.
chcel by som, aby si o mne snivala...
aby si dufala, ze ta nikdy neodlozim.

a ked by si ostala daleko a nedostupna?

nemam rad hracky, ktore nemozem mat...
snazim si pred nimi chranit dusu a zrak.

snivaj svoj sen.

kym sa da...

heslo dna

rano, ako kazde ine pracovnodnove...

zubna kefka na plne obratky, pustena telka, music box.
dnes hrali celkom dobre. teda pre mna dobre...
spokojnost.

usmev na mojich perach.
tentokrat nie z pesnicky, ale z reklamy...

reklama, oblecenie, kenvelo...

slogan znie:

chces, aby bolo vonku pekne?

... tak zacni od seba!


suhlasim a odporucam.
nie tu znacku (to necham na vas),
ale to heslo.

usmevne a trefne...

preco som sam II

viem, ze sa mozno opakujem, ale mam rad nazorne priklady.

neznasam, ked sa moje polodementne nazory ukazu ako pravdive... verim im, drzim sa ich zubami nechtami, viem ich logicky oddovodnit sebe aj inym. napriek tomu v kutiku duse dufam, ze nemam pravdu...

ale skor, alebo neskor...

kamoska. vzorna partnerka, vzdy verna, vzdy ma presviedcajuca o tom, ze skvele a harmonicke vztahy existuju. ako priklad mi vzdy davala ten svoj...

je s Nim uz sedem rokov, tvrdi, ze ho lubi a ze je s nim stastna. vraj najlepsi chlap na svete... kamosky jej ho vraj zavidia.

prisiel mi od nej mail.

bol trosku iny ako tie predtym.
bol plny energie.
bol plny stastia.
paradoxne...

"musim ti nieco povedat, podelit sa s niekym, koho mam rada. kto ma pochopi...

vies, ze neverim v lasku na prvy pohlad. musim sa ti vsak priznat, ze som namotana na cloveka, ktoreho poznam sotva dva tyzdne. sama tomu tazko verim, ale je to tak...

mam zmiesane pocity, z toho, co robim, ale uprimne ti poviem, rozhodla som sa, ze stacilo tych sedem rokov kludu...

zivot je len jeden.

vzdy som bola ta, ktora to kazdemu pripominala. preco sa podla toho teda nemam riadit aj ja? treba si ho uzit naplno, nikdy nevies, kedy skonci. nechcem mat pocit, ze mi pretiekol pomedzi prsty a ja som si to nestihla ani uvedomit.

nesnazim sa ospravedlnit moje ciny, ale uvedomit si, ze aj ja mam pravo na to steklenie v brusku, ktore ti po rokoch vztahu zivot vezme.

Mojho lubim nadovsetko, ale banalita vsednych dni po rokoch vie dohnat do zufalstva. vzdy som odsudzovala, ked mal niekto popri vztahu inu lasku…

teraz robim to iste.

ako sa vsak nezalubit do niekoho kto je majstrom slov? slova vedia cloveka poblaznit, skraslit realitu. ja viem, ze to zas prejde, chcem si to len vychutnat, byt znovu pre niekoho stredobodom pozornosti, pre niekoho ta naj…

najlepsia, najkrajsia.

necakala som vsak, ze sa mi to vymkne z ruk.

keby si cital tie jeho sms-ky. nic take som este nezazila. je to ako v sne, z ktoreho sa nechcem zobudit.

bola som s nim vonku. oficialne samozrejme s babami. podrzia ma, o to sa nebojim. o tretej som si lihala do postele, Moj sa nastastie nezobudil. zababusena pod paplonom som si s Nim pisala az do rana do siedmej. Ked som vykukla spod paplonu, bolo vonku svetlo!

nie som normalna, ved Moj lezal vedla mna. to tukanie do telefonu musel pocut... nic mi nepovedal. aj pre toto ho lubim, nikdy ma nepodozrieval, doteraz ani nemal za co...

stredajsie popoludnie som stravila u Neho doma. tulili sme sa pod perinou, ukazal mi svoj byt a ja mam chut v nom navzdy ostat. v posteli je perfektny, uplne sme si sadli. dokonca som sa spravila niekolko krat, co u mna nie je zvykom...

teraz som v tom namocena az po usi, ale je to pekne.

dostavat spravy na dobru noc a zobudzat sa s usmevom na tvari, uz som si ani nepamatala ake to je. uz som dostala od neho asi 400 sprav, doma nic ine nerobim, len sa premiestnujem po byte s telefonom.

v noci mi volal, Moj sedel v obyvacke a ja som lezala v spalni. volali sme spolu a sexovali po telefone. no a teraz mi uz uprimne povedz, vsak som jebnuta?... "

zial, na kazdeho raz pride. bud sa s tym zmierime, alebo nie...

budem radsej romanticky fesak na telefone, ako stabilny partner v obyvacke...

... az kym nepridem o dravost a budem sa tvarit, ze nepocujem tukat telefon pod paplonom.

vtedy budu mojej partnerke o mne hovorit:

je to skvely chlap, ja ti ho tak zavidim...

trest

mal som pre teba vymysliet trest.
tu ho mas...


prejdem ti spodnou perou po krku,

vyrobim ti milion zimomriavok po celom tele,

vrchnou perou ich zacnem pocitat,

jednu po druhej,

pomaly,

vsade,

dam si zalezat a neprestanem,

kym ich neochutnam vsetky.


nechcem pocut ziadny vzdych,

nesmies opatovat ziadny dotyk.

nesputam ta, ale budes sputana...

za trest.


slzami na tvojom lici budes prosit.

... aby som uz prestal.

neskor,

... aby som uz nikdy neprestal.

strucne

kedze ide leto...


hlada sa Laska, pripadne KamaLaska.

ponuky ku mne na mail add...

zn.: pekny obal vyhodou.

usmievavy cavo

asi som musel zostarnut, aby som sa dozvedel, kde som cely zivot robil chybu.

keby som sa to dozvedel skor, mohlo portfolio mojich znamosti nabrat uplne ine rozmery. nuz, lepsie neskor, ako nikdy...

sedim s kvetinkou na polievke, snazim sa nadviazat mimopracovny kontakt s obsluhou. aj sa mi paci, aj chcem trosku hnevat moju dnesnu kamaratsku spolocnost.

po casnicke hodim par pohladov, par usmevov...

... asi to nefunguje, blonda odbehla za pult a pripisala ma na Dnesny zoznam idiotov.

kvetinka sa samozrejme skodoradostne vyskiera, ved ked moze, rada pomoze.

tvarim sa, ze sa ma to dotklo a akoze nechapajuc sa pytam...

preco ludia placu, ze svet nie je bezprostredny, ked potom ani neopatuju pohlad? ved som sa na nu tak krasne pozrel a este krajsie usmial!

kvetinka sa na mna pozrela a vyslovila myslienku, kvoli ktorej sa (pravdepodobne) narodila.

ty si sa usmial? videl si sa niekedy usmievat? ani brvou si nepohol.

necudujem sa, ze ta maju vsetci za curaka, aj ked ty si myslis, aky si mily svetak,

co sa chce so vsetkymi kamaratit. posobis vseliakym, len nie usmievavym dojmom.

prisahal by som, ze som sa usmieval na celu hlavu.
... alebo som si to len myslel?
tu je pes zakopany.

nic ine mi neostava, musim sa naucit usmievat.

teraz poctivo trenujem pred zrkadlom,
ci sa zlepsujem skusam kade chodim.

vysledky?

zatial len ciastkove.
dnes sa ma jeden clovek opytal, ci som zhuleny,
boli ma sanka a
pribudlo par vrasok okolo ust...

neviem, ci som sa vybral spravnou cestou,
byt usmievavym cavom je tazsie,
ako som si myslel...

:)

ved povedzte, ide mi to?

300

vyliezol som z kina, volam kamoske, nedviha.
hm, nic ine mi neostava, ako presmerovat svoju energiu na internet.

lenin ma znovu prehovoril na kino. kedze poznam jeho kinopreferencie, zmiesanym pocitom som sa nevyhol. ten clovek vam starne pred ocami, ale co sa tyka filmov, je vecne dieta. ak vas vola do kina, znamena to, ze jeho manzelka nechce ist. a z toho zas vyplyva, ze film sa bude volat nejaky "man". kludne si tam mozte predlozit X, super, bat... viac mi teraz nenapada narychlo...

tentokrat ziadny "man", ale komiksovej teme sme sa nevyhli.

dobre, dobre, nebudem sa tu hadzat o zem, ze ako som kamosovi urobil laskavost, co to som o tom filme cital, marketing zafungoval a bol som nan zvedavy. s tym, ze som vedel, co mam cakat, tak som nebol sklamany.

film 300.

ak neviete, o com je... spartansky kral leonidas sa postavi s 300 muzmi obrovskej armade perzanov (ktoru vedie xerxes) v uzkom priesmyku v horach. vzhladom na teren a z toho vyplyvajucu stratu vyhody presily, perzanov greci drzia v sachu niekolko dni. no a bojuju samozrejme udatne, zabiju horu nepriatelov, az kym ich jeden nezradi ... nakoniec hrdinsky padnu.

tymto som dejuchtivych plne uspokojil, viac toho tam velmi nie je. okrem toho, hlbavu zapletku k tomuto filmu nik nesluboval, takze ak si ho idete pozriet, nic viac ani necakate.

a teraz vyhlasenie. chlapi aj baby, chodte si ten film pozriet.

je to oslava ludskeho tela. ak neratam 4 zenske prsia, co sa tam mihli, tak oslava muzskeho tela.

zeny, pridete si na svoje, slubujem. kazda z vas si tam najde svoj typ. su tam zastupene vsetky kategorie od slachovitych orlandobloomovcov az po sto kilo masa okolo dvojmetrovej kostry.

a preco by si to mali ist pozriet aj muzi? myslim okrem akcie a efektov?

nuz pre tie 4 zenske prsia tiez, uznavam. jedna z adeptiek sa vraj stala po tomto filme jednou z najvyhladavanejsich zien na internete. pravdu povediac si myslim, ze skor zo zvedavosti, ako kvoli zenskej "kvalite", ale to je jedno.

chlapi, priznajte (priznajme) si vsak jedno. kedze toto citate, znamena to, ze mate pristup k internetu. z toho vyplyva, ze nie je den, aby ste nevideli aspon jednu holu kozu. netreba preto ist do kina...

takze znova, preco by to mali vidiet aj muzi?

tiez kvoli tym muzom.

teraz medzi nami, tvrdasmi.

je april, sezona zacina... nechcite si predstavit, ako sa budete citit, ked sa budete dve hodiny divat na svetovy 300 clenny vykvet fitnesscentier. hned ma zacala pneumatika viac tlacit, premyslal som, ci som dnes (ano, pred kinom) makal vo fitku dostatocne a "pokinovu" navstevu mc donaldu som odsunul na neurcito...

fakt pani, lepsiu motivaciu tazko najdete.

aj preto sa to oplati vidiet...

po kine sa ma pytal lenin, ci sa mi pacil film.

vravim, film normalka... ale ten xerxes! nie som "teply", ale bol dokonaly. ako socha...

a lenin? len sucho zahlasil:

"tebe sa pacia vsetci chlapi, co maju viac piercingov ako ty... "


perzan ich mal aspon 300.

aka to symbolika...

pretiahnut? radsej nie.

niekedy clovek stavi na zleho kona...

stretol som ju na firemnej akcii. akej firmy, to netusim, dostal som sa tam zvlastnou zhodou okolnosti.

nebola extra pekna, s chlapmi to vsak zjavne vedela. vlnila sa na parkete, zelenymi ocami sermovala okolo. par chceljebacov sa okolo nej hadzalo o zem, aby jej ukazali, ako skvele tancuju...

... cize ako skvele im to ide v posteli.

uzivala si to dokonale, kupala sa v ich priazni. nebranilo jej to vsak v tom, aby opatovala pohlad, ktorym som to vsetko sledoval. nechcel som sa zaradit do radu, preto som len prisiel k nej a poprosil ju, ci by mi nepozicala na chvilku mobil. podala mi ho, ja som tam natukal svoje cislo, ulozil a vratil jej ho.

zavolala o dva tyzdne, skocili sme cosi natlacit do gagora a zaliat to napojom. preberali sme zivotne mudrosti, zivotne uspechy a pady, klasicka zoznamovacka...

najprv podrobne porozpravala, ako stravila dva mesiace v zamori, ako tam zarobila niekde v restike vrece penazi, ako je tam fasa a ako sme tu vsetci za opicami a ze sa ide povracat kazde rano, ked sa prebudi.

napadlo mi, ci preto, ze ma v spalni zrkadlo, ale nechal som to tak...

zatial som to zvladal v pohode, zdvihol som len jedno obocie a nechal som, nech si mysli, ze ja nemam doma ani farebnu telku. ved nech sa dobre citi. sebavedomo. co by som pre jej pery neurobil...

to, ze zacala hovorit o poslednom frajerovi sa dalo cakat. nic zvlastne.

az do doby, ked sa rozhovorila o tom, ze jej nebol schopny kupit "poriadny" darcek na narodky, ze v lete boli na dovolenke "len" v chorvatsku a dokonca sa tam museli (citujem) jebat autom... no proste, chlapec bol vraj strasny "cheapak".

tusil som pruser, zacal pocitat kolko ma budu stat mojita, co vyslopala , zdvihol aj druhe obocie a pomaly som sa lucil so sexom.

samozrejme si nic nevsimla a pokracovala o tom, ako dostal kopacky a ze dobre urobila.

poziadal ju o ruku...

asi nie moc casty dovod na rozchod, ale clovek sa uci cely zivot... tak som pocuval dalej.

vraj maly kamen na prsteni. chlapec si teda ozaj koledoval o maler.

ako som sa nasledne dozvedel, neplati to len v americkych filmoch...

... zasnubny prsten MUSI byt v hodnote X-nasobku muzovho prijmu.

vraj to vie kazdy blbec.

jasne, bol to "cheapak", neradno sa s nim zahadzovat!

v zivote sa tak rychlo z mesta nedostala domov, ako v ten vecer.

domov ku sebe, nie ku mne.

trosku protestovala, ze este ma na stole mojito, tak som jej ho dal zabalit.

niekedy nevychadzam z udivu, co sa na tomto svete rodi.

a niekedy nevychadzam z udivu sam nad sebou...

... ze ma to vsetko este bavi.

fokin (lajin) bicis

som v tazkej prdeli. dozvedel som sa nieco, co som sa dozvediet nemal. asi je dobre, ze to viem, ale v kutiku duse by som si asi zelal ostat v nevedomosti...

vo vseobecnosti som clovek, ktory nikomu neveri, mikserove heslo mi je viac ako blizke.

su vsak ludia, ktorych si potrebujete pustit k telu. ktorych si chcete pustit k telu. inak by charakter vasho vztahu ostal vo vseobecno-nezranitelnej rovine. tak ako vsetky ostatne vztahy. chcete, aby bol trosku iny.

v mojom zivote bolo takychto ludi iba niekolko.

osoba, ktorej sa to tyka medzi nich patrila.

teda patri.

vlastne teraz uz neviem...

klamala mi, zistil som to nahodou.

dufal som, ze je to len nedorozumenie. snazil som sa, aby sa z toho vysekala bez toho, aby citila, ze mam pochybnosti.

pytal som sa otazky, na ktore som vedel spravne odpovede. dufal som, ze presne tie odpovede zazneju aj z jej ust. zial, bolo to inak.

vykonstruovany pribeh, vymyslene zazitky. zazitky cloveka, co bol v tom case na uplne inom mieste, ako tvrdil. bola vtedy par metrov odo mna, ale nevedela o tom...

bol som na nespravnom mieste v nespravnom case.

teraz mam problem. uz to nikdy nebude ako predtym a ja som tak velmi chcel, aby sa nic nezmenilo...

uz jej nebudem doverovat, nebudem sa k nej spravat rovnako. nedokazem to. a neviem, ci dokazem mlcat a drzat to v sebe... nie som ten typ.

povedat jej to vsak nemozem, stratil by som ju preto, lebo by sa od hanby uz nikdy so mnou nebavila. nezniesla by pocit, ze mi klamala do oci.

okrem toho vie, ze davam vzdy len jednu sancu. iba by sa mlcky zdvihla a uz by som ju nikdy nevidel.

ak by som ju aj presvedcil, ze jej odpustam, myslela by si, ze si moze dovolit cokolvek. v buducnosti by sa mi to vratilo tak ci tak...

nechcem ju stratit, ale vyzera to tak, ze inej cesty niet. dalsia rana do zivota, co ma nezabije, ale co by ma mala posilnit.

co je horsie, neviem, co s tym...

jebnuta patova situacia.

sklicka na vine

divam sa na slnecnice na svojom stole.

su polozene v kute.

zvykol som si na ne, vacsinou si ich ani nevsimam.

su styri, parny pocet, vraj sa to nepatri...

vraj parny pocet kvetov prinalezi mrtvym.

tieto vsak patria mne.

mal by som jednu pridat, alebo jednu ubrat, ale neurobim to...

pretoze nechcem,
pretoze nemusim.

zatial zijem, aspon myslim.
teda viem. citim chut slnka, takze zijem.
citim chut vina v ustach, na jazyku, na podnebi...
dobry rocnik. 1989.

citit z neho slnko.
slnko, uvaznene 18 rokov vo flasi.
nepamatam sa, ake to slnko bolo, vtedy davno,
myslim si, ze bolo teplejsie, bezstarostnejsie a cistejsie.

premyslam, ci nie je hriech drzat slnko 18 rokov vo flasi.
ci to nie je krute a sebecke.
pre par minut pozitku.

neviem...

zlutoval som sa nad nim a pustil som ho von.
zasluzi si slobodu,
zasluzi si vyrozpravat svoj pribeh.

vacsinu z neho vstrebavam ja,
ale zjavne maju radost aj moje slnecnice...
su sice umele, ale mam pocit, ako keby ozili.
tesia sa so mnou.

aj ked su styri...

ako zbalit chlapa

v commentoch predchadzajuceho postu bola vyslovena poziadavka na tuto temu, tak to skusim strucne (akoze) jednou vetou objasnit...

podla mna by mohlo fungovat nieco podobne. prides k svojmu objektu a priatelskym tonom a vyrazom tvare (usmev sa pocita) povies...

ahoj, ja som Zena. pacis sa mi. myslis, ze by sme sa mohli blizsie zoznamit? mozno z toho bude len kratky rozhovor, ale mozno aj nieco viac. chcem to zistit, kym ta stratim z dohladu...

ak sa mu vyslovene neprotivis, malo by to zabrat...

ak nie je kreten, pochopi to tak, ako to chapat ma.

ak nie, vzdy mozes vycuvat.

jednoduche, vsak?

doplnene:

necham si poradit a raz a navzdy to tu necham velkymi pismenami:

VYZIVAM SA V IRONII, NADSADENI A PREHANANI...

zdoraznil som to naposledy :)

ako zbalit babu III

stare, ale funguje to. a mozno to este niekto z vas nevedel...

povodne som sa nechystal rozoberat tento sposob, ako si naklonit neznejsiu cast populacie, ale nedavny zazitok ma utvrdil v tom, aky je ucinny. takze, podme si ho osvojit.

bol som nakupovat, alebo len nakukovat po obchodoch, ze co nove. obchodne centrum, bratislava. z blizsie nespecifikovanych dovodov som vosiel do hrackarsva, hladal som nejaky mily darcek pre jednu osobku, co ma okolo jedneho metra. vysku.

pri pokladni a okolo regalov stala tlupa predavaciek rozneho veku, dal by sa medzi nimi najst aj priemerny kusok. hodil som po tych lepsich pohladom, ale odrazil sa bez efektu.

z ich pohladu sa dalo vycitat "s tymto by som nechcela mat ani macku".

teda vlastne, efekt to malo, len nie taky, aky by som si zelal. zacali po mne skaredo pozerat, asi si mysleli, ze chcem nieco ukradnut. banda mizerna. ja a kradnut!

ako sa tak prechadzam, obzeram, vyberam hracku, presiel uz treti krat okolo mna asi 4 rocny chlapec, plakal, sople mu tiekli az na bradu.

najprv som si myslel, ze robi cirkus, lebo mu mamicka nechce kupit nejaky novy kusok do hrackarskej zbierky, takze som si ho nevsimal.

pre uplnost, ja nejak deti velmi nemusim. ale ked som videl ten bezradny pohlad, pohlo sa moje lepsie ja. videl som, ze tie "najskvelejsie damy" po nom ani nehlesli, mali ho zjavne na haku.

zastavil som ho, cupol som som si k nemu a spytal sa co sa deje, preco place. na stvrty krat som mu porozumel, ze sa stratil, ze mal cakat pred hrackarstvom, ale ked mama dlhsie nechodila, vybral sa na parkovisko, pri aute tiez nikoho nenasiel, tak sa vratil spat. chuda, ozaj sa bal.

utrel som mu slzy a sopel, posadil na lavicku pred predajnou a povedal, nech tam caka na mamu, ze urcite pride. aj prisla za chvilku, podakovala sa s usmevom a odviedla synatora do bezpecia...

no a teraz pointa.

mali ste vidiet tie predavacky, ked som sa vratil do obchodu. tie, co by si ani topanky do mna neutreli, ked som prisiel. tie, co neznasaju chlapov, z ktorych srsi "dobrodruzstvo".

videli ste film horuce strely 2? tu scenu, ked agentka v minisukni prisla medzi shaolinskych mnichov? ako sa zacali predvadzat, jeden napinal svaly, dalsi mal cviceneho psa, iny stepoval... len aby ju zaujali.

tak nieco podobne sa dialo v obchode. predavacky napinali prsia, skakali na svihadle, zonglovali s loptickami, ukazovali, ako si jazykom dokazu oblizat az obocie, strcili si ruku do pusy az po laket, pisali si fixkou telefonne cislo na celo... no strach.

a to vsetko pre to, ze som sa zachoval ludsky k dietatu. miesto toho, aby som sa na neho nezucastnene pozeral ako trubka...

takze pani, zeny miluju citlivych muzov, pomahajucich muzov.

muzov, co pomahaju detom pokladaju za polobohov...

tak sa toho drzte.

slintajte, ked ide okolo nejake dieta v kociku.

najlepsie bude, ked vytlacite aj nejaku tu malu slzu (akoze potajomky).

ked v tescu pocujete zenu, vrieskat jeziiiiiiiis, ktora skace pol metra, drzi v ruke ciapku velkosti vlasskeho orecha, pridajte sa, skacte vrieskajte, budte dojati...

ked je nedostatok deti okolo, pomozu aj zvieracie mladata. dokonca, ked ich posielate casto mailom, vysledok je zaruceny...

zaberie to, na milion percent.


ja viem, ze prehanam, ale nejak si to odmocnite a pouzite. a samozrejme im tie deti potom nerobte. to uz je seriozna zalezitost, tam konci sranda a zacina zodpovednost. (vsak?)

verte mi, ak deti nenavidite, cely zivot to zakryvat nedokazete.

pani (aj damy), citujem klasika:

"...na brucho. vzdy na brucho."

a neklamte samozrejme, to sa nepatri...

uroven, sarm, noblesa

nedavno som dostal mailom vtip...

ako zistis, ze si maximalne zly spolocnik? ked aj jehovisti od teba odidu dobrovolne za 5 minut...

pobavil som sa, mam rad taketo suchoty...

niekto zvoni. zdriemol som si trosku, pochopitelne nemam velmi naladu na navstevu, tak sa ani nenamaham nejak utlmit erekciu. skoda, ze si nepamatam, co sa mi snivalo...

kedze moji kamarati a kamaratky vedia, ze nemam rad neohlasene navstevy a volaju dopredu, vedel som, ze je to niekto cudzi. predpokladal som, ze zase stara <> odpisuje vodomer, plynomer, elektromer, teplomer, alebo nieco podobne smrtelne dolezite, ale mylil som sa.

pred dverami stal mulder so sculley-ovou.

teda nie doslova, ale fbi agentovo vyzerajuca zmiesana dvojka. dobre vyzerajuci muz v strednych rokoch, zena kocka. ked to uz ja poviem, verte mi, ze bola. v zlomku sekundy som si premietol vsetky svoje hriechy, premyslal, ktora z "obeti" vyzerala na 25 a nemala este 15, ci nemam nacierno kablovku, ci som nekupil nieco pred tescom od cigana a kolko basy asi dostanem za napalene cedecka co mam vo vezi...

nastastie, krizovy scenar sa nenaplnil. dama sa snazila nevsimat si ustupujucu hrcu na mojich teplakoch a spytala sa ma, ako sa mam v tejto tazkej dobe, ci si aj ja myslim, ze svet je stale horsi, ci si nemyslim, ze by sa s tym malo nieco robit a ci casto uvazujem o bohu...

vydychol som si. ziadny agenti. jehovisti...

prve co mi napadlo, hned ako mi padol kamen zo srdca, bola veta "bolo by lepsie, keby ste si miesto vyzvanania isli radsej niekde spolu zchuti zapichat...", ale zdrzal som sa, poprial pekny den a zatvoril dvere este kym stihli povedat, ze skoncim v pekle.

preco toto vsetko vlastne pisem?

na celej zalezitosti mi nieco nehralo. ta dvojica ma zaujala, prekvapila.
svojim zovnajskom...

vyzerali ozaj dobre, chlapik mal oblek, co urcite sil vo svojom volnom case sam armani, ziadna papierova kravata za pat patdesiat, ale cisty hodvab, talianske topanky, jemna kozka... zienka tiez sexi, na urovni, uces, jemna manikura. obaja zuby ako z americkej reklamy na zuvacky, profesionalny usmev.

(dobre, dobre... mozno som psychopat, ale toto som si stihol vsimnut za desat sekund.)

viete, co som mal doteraz skusenosti s takymito ludmi, tak vyzerali zovnajskom ako zo sekaca, alebo horsie- ako z cinskeho vypredaja. proste stratene existencie, bez vkusu a vlastneho nazoru, co sa uz nikde neuplatnia, nechcu ich uz ani u poistovakov, tak to skusaju aspon v sektarskej sfere...

normalne som citil istym sposobom voci nim respekt. kvoli tomu zovnajsku. aj ked len trosku, ale predsa...

z toho mi napadlo,

ked uz sa snazite o cokolvek, nech je to aj najvacsia stupidita na svete,

robte to na urovni, so sarmom a s noblesou.

budem sa o to snazit aj ja...

ked uz som idiot, tak nech aspon dobre vyzeram.

gurman

v poslednom case som akosi rozlietany, zaneprazdneny a pazravy...

k prvym dvom faktom nemam nejak vazne pripomienky, kedze som si uz davnejsie zakazal zit usporiadanym a nudnym zivotom, ten treti ma trosku serie, hlavne teraz pred sezonou, ale nejak si neviem pomoct...

aj ked rad varim, vacsinou veceriam vonku, nechce sa mi nakupovat suroviny a umyvat riad...

jest sam ma tiez nebavi.

takze veceru absolvujem okolo siedmej, potom este sport alebo flakacka a dost neskoro vecer dorazim domov. samozrejme zase hladny a pazravy.

tak som si pred casom zakupil zasobu prvej pomoci pre tieto prilezitosti, instantne polievky vifon. to je taka hruda rezancov, co posypete glutamanom, zalejete horucou vodou a za par minut mozte jest. ako amarouny z navstevnikov, skvele.

je mi jasne, ze ste sa prave prezehnali a vidite ma mrtveho, predavkovaneho Eckami, ale doba je taka. nefajcim, ani nejak moc nepijem alkohol, neberiem drogy (no dobre, trosku LSD), tak si musim nejako ten organizmus otravit, nie? ved keby nebolo tych Ecok, este by som nahodou zil 150 rokov a to by nebolo dobre, tolko penazi na osetrovatelku nenasetrim.

ale spat k polievocke. tych par minut, ktore treba cakat je u mna vzdy menej ako by bolo treba, preto si vzdy popalim usta a jazyk. co mam robit, ked som netrpezlivy. chcem vsetko a hned...

ja viem, moja chyba.

no a konecne by som sa rad dostal k tej myslienke, preco vznikol tento post.

tych polievok je 10 druhov.
kuracia, kacacia, krevetova, hovedzia, bravcova, zeleninova, kari, hubova, slepacia, special.

pekny vyber, casom som ich vyskusal vsetky.
chutili mi, nepopieram.

len sa mi to akosi nezda...

musia tam zamestnavat ozaj genialnych "kucharov". kazdy blbec navari z 10 roznych druhov potravin 10 roznych druhov polievok.

skuste vsak navarit z desat roznych ingrediencii (nemiesat samozrejme) polievky, ktore budu chutit navlas rovnako. to je ozaj umenie. stavim sa, ze to nedokazete...

tie polievky su ozaj vsetky rovnake.

mozno je to mojimi popalenymi chutovymi kanalikmi, mozno je to tym glutamanom, neviem.

ale, vykyval som s tym.

vzdy si pred seba pocas jedenia polozim ten pekny obal, nech viem ako to ma chutit.

funguje to, ved fantaziu mam bujnu...
...to ste si uz asi stihli vsimnut aj vy.

tak dobru (ironicku a vymyslenu) chut prajem.
idem dat zohriat trosku vody...

dnes to bude hovadzia.

myslim, ze za kravickou mi smutno byt nemusi...

preco som sam I

uz dlhsie som mal nutkanie napisat post na tuto temu, ale nejak som sa nevedel k tomu odhodlat, neodvazil som sa komplexnost temy zhrnut do jedneho clanku...

zhodol som sa sam so sebou, ze sa to ani neda a ze nemusi byt vsetko perfektne... teda niekedy nie je dolezite sa ani o to snazit...

teraz vzniknu myslienky, ktore neviem, ci budu hodnotne, ci budu vobec niecim, co sa myslienkami da nazvat...

nebudem to po sebe citat, aby som to neopravoval a zachoval autenticitu, dusu a chut myslienok...

tu je prvy clanok, mozno budu nasledovat aj dalsie. ak mi to zachuti...

prednedavnom napisala michaela skvely kusok, velmi sa mi pacil, vystihoval veci tak ako su, ako sa v skutocnosti v zivote deju, nie ako by sme ich my chceli mat. aj som reagoval v komentaroch a napisal som v podstate to, co bude prvou myslienkou v teme, preco som sam...

v tom clanku je nacrtnuta, rozobrata zakladna schema vztahu medzi muzom a zenou (ja riesim tuto verziu, upravte si ju podla svojich preferencii) a jeho vyvoj v casovej postupnosti. ked vztah zacina, je vsetko skvele, chemia funguje naplno, sme stastni, svet gombicka, ved to poznate. vola sa to vraj faza z a m i l o v a n o s t i . vsetko ide hladko a spontanne...

neskor, ak si dvaja ludia rozumeju aj inak ako fyzicky, pomahaju si, potrebuju sa k zivotu, predstavuju jeden pre druheho vyssie hodnoty, oporu vznika vraj ta s k u t o c n a l a s k a. vraj tato ma najvacsiu cenu, az o tomto stave sa da hovorit ako o laske s velkym L.

nadhera, ale...

problem je v prirode, na ktoru sa nekonecne pre toto hnevam. ak sa vo vztahu prejde do fazy vyssich hodnot, prestane sa nam to kadeco chemicke a nekonecne krasne v mozgu vylucovat a prechadzame do fazy pokojnych vod, harmonie, opory, pokory a ....

... nudy. vasen stratena vo vire dni...

pre mna obrovske sklamanie...

ked vidim, ako sa mi zena,

s ktorou sme si doslova citali myslienky, nevedeli sa nabazit jeden druheho, nekonecne vela sa smiali, zabavali, diskutovali, dotahovali sa, milovali sa vzdy, ked to bolo len trosku mozne, ktora sa striasla pri kazdom mojom dotyku a nabehli jej zimomriavky,

meni pred ocami na usadenu kopu nestastia, ktora si mysli,

ze najvacsmi uputa chlapa tym, ze mu chce navarit 3 chody zradla na veceru a miesto sexi nocnej kosielky co nosila pol roka si natiahne pyzamo, ake nosil moj starky do nemocnice (a ktoreho nohavice si natiahne az pod krk, lebo je jej zrazu zima na krize),

tak vtedy mi je do placu a viem, ze toto je bud zaciatok nasho spolocneho konca, alebo zaciatok mojho celozivotneho trapenia.

kedze sa mam rad, radsej volim tu prvu moznost. samozrejme boli to obe strany, ved to malo na zaklade skveleho viacmesacneho vyvoja prejst do tej "skutocne hodnotnej" fazy. boli to, tazko sa odchadza, ale zivot mame len jeden...

som dietatom vasne,
som otrokom vasne.
neviem bez nej zit,

je mojou drogou,
je mojou zivou vodou,
liekom na vsetky moje rany,
odpovedou na vsetky moje otazky...

som asi abnormal, ale u mna sa neprestane po case vylucovat nic z toho, co sa zacne vylucovat na zaciatku vztahu... je to tam stale.

je to tam a vzdy som chcel na tom stavat.

stavat na tom znamena, ze to skvele a blaznive sa zachova a prida sa k tomu nieco seriozne, hodnotne a vazne. to co sa uz nevola zamilovanost, ale laska...

ale, priroda, prosiiim,

p r i d a sa,

nie

n a h r a d i to...

ja sa nechcem citit ako 30 rocny dochodca. nechcem byt s niekym preto, ze som si nim isty, ze mi na stare kolena bude vymienat plienky.

chcem byt s niekym preto, preco som, sa do neho zamiloval.
nechcem, aby sa pocas hry menili pravidla...

pocujes priroda?

smejes sa mi?

ja viem.

a preto som radsej sam.

nikdy nie sam, ale v konecnom dosledku vzdy sam...

necham, nech sa vyburis na vsetkych tych ostatnych ludoch, ktorym staci vasen na zaciatku vztahu. tym, ktory ziju zo spomienok a z nudnej spokojnosti...

ja sa vasne nevzdam a budem hladat...

hladat svoju tiez abnormalnu polovicku.

taku, ktora chce byt zamilovana po cely zivot...

do mna.


P.S.:

viem, toto cele sa da v commentoch rozniest jednou vetou, ze u vas to tak nie je, ze odkial mam taketo blbe teorie, ze nie som normalny. beriem, ale mne sa takto byt nenormalnym paci...

len pre uplnost, prezil som uz jeden 2 rocny a dva 5 rocne vztahy.

ze preco take dlhe? clovek si zvykne a tie odchody tak strasne bolia...

a este nieco: ze "jezis, ved ostanem na starobu sam?!"

v tretom dochodkovom pilieri si setrim na polonahu osetrovatelku...

pre istotu.

nabuduce o sexe.

bude to krasny priklad toho, ako s nami priroda vyj....

swarovski odporuca III

teraz z uplne ineho sudka...

na tejto stranke som nasiel skvely blog, autor GTI, kopec som sa nasmial, odporucam seriu "Jak kupovat auto".

tu je prvy clanok zo 17 dielnej serie. tak si to preklikajte, ked sa vam chce...

prajem prijemnu zabavu.

pali mi to

uz viem, preco su tu vsetci nestastni...

teda ti, co su nestastni.

do tych stastnych sa nechcem starat.

nech im to stastie neodplasim.


ked som mal okolo 11 rokov, teda uz sakra davno, sme mali taku detsku poveru.

ked vidis zeleny trabant, budes mat stastie.

pri nasej skole jeden parkoval, tak som vzdy isiel do skoly kludnejsi. asi to aj zaberalo, kedze som tu zakladku nejako dokoncil.

podobne to bolo aj s volgami.

ked ste videli bielu, znamenalo to to iste, ako zeleny trabant.
malo to vsak hacik, museli ste si pri pohlade na nu tlesknut.
stacilo uplne malicko, ale podmienka musela byt splnena.
takze tlesknut!
ved inak by to nefungovalo, to da rozum, vsak.

vratim sa vsak k vysvetleniu tej prvej vety.

odpoviem otazkou...

porozmyslajte, kedy ste naposledy videli zeleny trabant?

...a bielu volgu?



za toto bude nobelovka.

minimalne.

nebezpecne odhalena

vo virtualite pre mna existujes uz dlhsie.
ci aj ja pre teba, to netusim...

vzdy si na mna posobila kvetinkovodrzym dojmom.
rad som sa k tebe vracal, ked som potreboval citit pramienok sviezosti,
mlady dych, nesputanost...

a mozno prave tu drzost.

vzdy som si predstavoval, ako drzo rozpravas,
ako hryzies,

skriabes,

ako sa tulis,
ako prosis o kusok pozornosti,
ako prosis pohladom o dotyk...

ako sa tvaris, ked sa hnevas,
ako sa tvaris, ked sa vracias z druheho brehu rozkose...

bola si pre mna nieco, ako scarface v zenskom tele,
v este nevyprofilovanej zenskodetskej hriesnenevinnej dusi...

dlho som odolaval, aby som vyuzil moznosti Siete a skusil zistit o tebe viac.
nechcel som si kazit iluzie a uzival som si sladku nevedomost...
dnes som to vsak urobil mimovolne, instinktivne, nahle...

teraz uz viem, ake mas oci, ruky, aj pery.
aky mas tvar prstov,
kde mas znamienka,
ako sa usmievas,
aj aky pouzivas lak na nechty...

pravda,

neviem, ako vonias,
neviem, ako chutis.
neviem, ako sa pozeras,
ked milujes...

... a ked sa milujes.

viem vsak jedno.

ty si sa nenarodila,
teba musel niekto vymysliet...

vymyslel ta preto,
aby si kradla muzom duse,
privadzala ich do bolavosladkeho sialenstva...

vlastne, kradla nie je spravne slovo...

si ako zmluva s diablom,
muzi ti daju dusu dobrovolne,
o tom som presvedceny...
sam by som ju nachvilu pozical.

vymenou za tvoj dych na mojom krku...
vymenou za tvoj pohlad, ked si skrotena.,
vymenou za tvoju spodnu peru,

ktorou mi osetris rany,

ktore si mi predtym sama sposobila.

mojim jedinym stastim je,
ze virtualna dusa je nevycerpatelna,
neukradnutelna, neupisatelna.

aspon dufam.

pre svoje dobro...

***

niekedy tu Siet nenavidim...

... ale mal by som skor nenavidiet svoju zvedavost.

alebo ju milovat?

smutne drobnezlate

swar: zdas sa mi smutna v poslednom case. deje sa nieco?

drobnezlate: chcela by som byt veselsia, ale nejde mi to. lebo zijem niecim inym...

swar: cim zijes?

drobnezlate: sklamanim a tuzbou.

swar: tuzbou po ... ?

drobnezlate: tuzbou, aby sa minulost vratila. ale to nie je mozne...

swar: minulost je len jedna moznost. buducnost nekonecne vela moznosti...


myslite na to, ked sa budete zubami nechtami drzat minulosti.
zivot ide dalej...

ano, niekedy rychlejsie, ako by sme chceli...

ja si vsak myslim, ze by sme s nim mali drzat krok.
vo vlastnom zaujme...

a najsamlepsie je byt vzdy krok pred nim.

ved on nas dobehne,
nebojte sa...

urcite dobehne...

ako zbalit babu II.

pravdu povediac, vobec to nebude o tom, ako babu zbalit, ale hodi sa mi ten nadpis do serie, kedze tu uz bola "jednotka".

bude to skor o tom, ako babu, ani chlapa urcite nezbalite...

citajte, co mi lezi na srdci.

nerad to robim, vobec sa necitim na tuto ulohu vhodny, ale uz ma to dozralo. a... mozno sa spolu nieco naucime, ved sila commentov je nepopieratelna.

odkedy blogujem, dostavam dost mailov a vo svojom "realnom" zivote uz par rokov kopec smsiek. ved viete, som komunikativny chlapec.

v mojom pripade, kedze som ten chlapec, hlavne od zien a dievcat...

...zda sa mi, ze mladsim vekovym kategoriam robi problem pravopis.

nemyslim slangovy smskovomailovy slovnik, ten mi je jasny.

x miesto ch, w miesto v... akekolvek inovacie tymto smerom su prijatelne.

hovorim za seba, cize ako pre koho.

toto vsetko su zmeny robene zamerne.

jasne, stane sa, aj mne. urcite...
aj v mojom blogu najdete kopec chyb...

...a zaradite ma hned niekde na "koniec radu".
no vidite. o to presne ide.

takze pre vsetkych, pre zeny aj muzov, pre dievcata aj chlapcov.

pisanie i a y je ozaj picovina, suhlasim.

ale ked uz raz bolo toto pravidlo vymyslene, snazme sa ho dodrzat.

hlavne preto, ze ludia sudia prirychlo...

jednoducho, ak po niekom "idete", nepiste mu/jej smsky plne hrubok...

z muzskeho pohladu to mozem posudit...

zena s opakujucimi sa hrubkami v smske= lahka korist.

cize pretiahnut a zahodit. prepacte, ale casto to byva prave takto.

a v opacnom garde?

nedojde ani k tej sulozi, nakolko zeny hladaju "dokonaleho"...

a fakt nebazirujem na hlupostiach, ale ked niekto napise gde, vjac, alebo lize (lyze, nie liiize)...

no, co je vela, to je cezprilis, ako vravieva moj kamarat doktor.

teraz uz vidim pec a april, ako pisu comment, ze take smsky dostavam preto, ze nahanam len same hlupe <> a ze co to o autorovi hovori...

klud dievcata, len som si rypol trosku... zo srandy.

a teraz este to hlavne, preco tento post vznikol...

toto je skor o nevedomosti, nie o pravopise.

teda myslim si.

prosim vas na kolienkach, zlutujte sa. ak mi este raz niekto napise debka namiesto depka, tak ma vystrie. skutocne.

depka je od slova depresia, nie od slovneho spojenia debilna nalada!

alebo sa mylim? ak ano, tak mam pruser...

***

ak sa niekto v tomto poste nasiel, prosim, nech sa neuraza, nemyslel som to v zlom.

ja som sa tiez priznal, ze som omylny a mozno aj castejsie, ako by to bolo zdrave.

je to moja chyba a moja skoda. myslim to mylenie sa, nie to, ze som sa priznal.

rad sa necham od vas poucit, bude to len pre moje dobro...

ale... nech nemame v commentoch jazykove okienko, tak s mierou.

nechcem to tu obsypat moralkou.

co sa tych vedomosti tyka, lepsie je vyzerat chvilku ako debil, ako cely zivot...

(aj ked ja som na to asi predurceny)

preto sa nebojte priznat, ze nieco neviete a pytajte sa. len nie to iste stale dokola.

tak,
kludne podte do mna, nech idem "hore".

a vzdy davajte pozor- komu, co a ako pisete...

oplati sa.

parfum

ked som bol minule na "almodovarovi" a pozeral som sa 15 minutovym zaberom ako spanielska zena cisti zemiaky, myslel som si, ze v mojom zivote mozem vidiet uz len lepsie filmy...

niekedy robim unahlene zavery...

prave som sa vratil z kina. film parfum... ci sa mi pacil, je asi jasne z toho uvodu.

ale inak som chcel...

v kinosale si sadla vedla mna (jasne, ze preto, lebo tam mala kupeny listok, nie preto, ze som fesak, to mi nemusite vysvetlovat) taka celkom "pouzitelna" slecna. v tomto pripade pouzitelna znamena, ze ju chytite aj za ruku na ulici...

no dobre, az taka dobra nebola. povedzme, ze ju chytite za ruku na ulici v meste, kde vas nikto nepozna. takto je to presnejsie. (este som vam nehovoril o tych kategoriach? aha. tak mozno sa aj k tomu raz dostaneme.)

sadla si na svoju malu ritku, ja som uz kul plany, ako co najduchaplnejsie zaposobim, aby som po filme odisiel s jej telefonnym cislom. (ja viem, ze som sa zmenil, ale na horsie casy. clovek nikdy nevie...)

moj zaujem este narastol potom, ako som zacitil, ze krasne vonia.

vonou, ktoru som uz raz na niekom citil.

velmi sa mi pacila, ale bolo to v dave, takze som nevedel identifikovat majitelku.

aby som sa jej mohol opytat, co to vlastne citim.

potesil som sa, ze tentokrat zabijem dve muchy jednou ranou.

konecne zistim, co to je za vonu a mozno zbalim slecnu na jej vlastny parfem...

chcel som sa jej to opytat hned po filme...

nuz, ale plany v prdelke...

ze preco?

ja som totiz zabudol na to, o com je ten film...

o psychopatovi, co zabija mlade zeny, natrie ich jelenim lojom, aby do neho prestupila vona ich pokozky, potom tu mast z nich stahuje spachtlou a nasledne z toho uvari parfem...

poviem vam pravdu, nejak som nemal odvahu sa po skonceni filmu opytat:

"ocuvaj ma cicca, dobre vonis, nezajdeme na kaficu?"

asi by som nemal uspech...

meno parfemu som sa nedozvedel, novu kamosku nemam...

ale nesiel so do auparku zbytocne...
aspon som si kupil bielu kosielku pod moju zelenu pickovu vesticku...
budem "cica".

a to sa rata, nie? :)

posledny list pre teba

podla mna sa v zivote nic nedeje nahodou...
ked si vsak nieco logicky vysvetlit nedokazeme,

zvalime to na vyssiu moc, alebo nahodu...

ahoj,

toto je posledny list pre teba.

tie predtym si nikdy necitala...

... tento tiez nebudes.

dnes som (tou) nahodou dostal do ruk cd s mp3-kami, len som listoval, co sa na nom nachadza, preklikaval, pocuval pesnicky...

medzi inymi som nasiel na cd aj "novy" album od teamu. gold.

vyberovka naj hitov...

skladby neboli pomenovane, pocuval som jednu za druhou...

stare pesnicky, vsetky zname, davno nepocute.

vyvolavajuce spomienky na zabudnute casy...

asi som uz ozaj stary, su to dost stare pesnicky.

pustil som si piesen s cislom 11, "Co s tym" a v okamihu som sa celou bytostou vratil vela rokov dozadu...

vtedy, davno, som ju pocul hadam "milion" krat, pustal som si ju na starom kazetaku, potichu pred spanim. ved vies, sluchatka vtedy neexistovali...

ked tak premyslam, to "milionkrat" bolo mozno za vecer...

mal som tu piesen dokola nahratu na kazete, rano som sa budil s mriezkou repraku a napisom Tesla otlacenym na lici. vzdy som si ho musel suchat, nech tak nejdem do skoly, nech to zmizne...

vecer som si vsak na magic lahol znovu...

v tej pesnicke si bola ty, predstavoval som si, ze lezis pri mne a drzis ma za ruku...

ano, vtedy by to stacilo, mal som 16, bol som nevinny a zamilovany.

do teba.

bola si moja prva laska...
nie najvacsia (teraz to uz viem), ale prva urcite...

vtedy som nevedel "co s tym".
vtedy som este nebol swarovski,
vtedy som este netusil, ako to so zenami chodi...
vtedy uz tiez platilo, ze laska nestaci...

vedela si to. vedela si to cele dva roky...

nikdy si to nezneuzivala, dokonca sme sa aj kamaratili.

hovorila si mi veci, co inym nie...

prechadzali sme sa po veceroch, dokonca si ma raz aj chytila za ruku...

alebo sa mi to len zdalo? neviem. ved na tom uz nezalezi...

raz si mi povedala, ze som ti ako brat.

vtedy som pochopil, ze je to najhorsia vec, ktoru moze zena muzovi povedat.

hlavne zalubenemu muzovi.

vtedy, davno som prvykrat tymto sposobom vzal do ruky pero a pisal som...

nieco ako dennik a vyznanie v jednom.

musel som sa z toho vypisat. nakoniec z toho vzniklo par zositov...

pisal som ich pre teba, ale nikdy som nenasiel odvahu ti ich dat.

o lutost som nestal a laska sa neda chciet.

neskor som ich znicil, co dnes lutujem, zhorel s nimi aj kusok mojej duse...

nevinnej duse, nevinnej lasky...

uz nikdy som nebol schopny lubit tak naivne, cisto, platonicky.

v konecnom dosledku to bolo pekne, velmi.
teda s odstupom casu, vtedy som si to nemyslel...


nevidel som ta 13 rokov...

urcite by som vedel na teba ziskat kontakt, keby som chcel, ale nechcem...

nechcem ta vidiet, pocut, nechcem vediet ako si sa zmenila a ci si sa vobec zmenila...

nie, neboj, nehnevam sa, to nie preto.

chcem len , aby si pre mna ostala taka, ako si ta pamatam...

musim sa ti aj s niecim priznat.

uz davno som na teba nemyslel, to len ta nahoda s cdckom...

teraz sa to vsak vynorilo o to viac...

pocuvam tu pesnicku znovu dokola a spominam...

na teba, na prvu lasku...
na roky nevinnosti, ktore su davno prec...
boli pekne, teraz to uz viem.

vratim sa este k tej nahode...

dnes som (tou) nahodou pozrel do kalendara.

nezvyknem to robit casto, pouzivam ten v mobile, nie tradicny papierovy s menami...

je to zvlastne "nahodne".

zajtra mas meniny...

aj ked sa k tomuto asi nadostanes, prajem ti vsetko najlepsie.

mozno sa ti bude o tomto liste snivat...
asi nie, ale co ked...
nahodou.

pesnicku teraz z prehravaca vymazem, nech sa neosucha...
mozno sa znovu niekde objavi...
mozno o dalsich 13 rokov...

po sexe

mam rad zeny, co v kazdej situacii myslia na vyzor. aj take, ktore sa obcas spravaju detinsky. skutocne...

rozhovor, uryvok...

ON: toto pocasie sa mi celkom paci, prijal by som takuto zimu stale... od banskej dalej nech snezi a mrzne kolko chce, ale tu na zapade, nech je sucho a "teplo"...

ONA: ale pre prirodu to takto nie je dobre, trapia sa rastliny aj zvierata...

ON: to ano, mas pravdu. pocul som niekde, ze ani medvede nezalahli na zimny spanok. chudatka, asi budu tuto sezonu trosku malatne...

ONA: kokso, nechcela by som byt na jar medvedom...

ON: preco?

ONA: ...vies si predstavit v marci tie kruhy pod ocami?

ON: ...

pobozkal ju na privrete viecko. mlcky, s usmevom na perach...

od vas pre vas (II)

"rozhodol si sa" by papulka.

toto je slubene pokracovanie a slubeny mail od papulky. zasluzi si byt v novom poste...

Rozhodol si sa, že sa budeš mať dobre a máš sa dobre, lebo sa nemôžeš sťažovať. Lenže to, že sa nemáme práve najhoršie ešte neznamená, že sa máme najlepšie, ako sa dá. Robíš to, o čom si niektorí nechávajú len snívať. Na tom nie je nič zlé, len bohužiaľ, my, ľudia sme už raz takí a väčšinou nám splnenie snov nezaručí dlhodobú spokojnosť. Pretože buď prídu ďalšie sny, a tým pádom meníme naše správanie smerom, aby sme so ich mohli nejakým spôsobom splniť, snažíme sa, zlepšujeme sa. Niekedy si musíme niečo odoprieť, niečo risknúť, niekedy padneme rovno na hubu. Ale aj ten krvavý držkopád môže byť práve ten moment, ktorý nás posunie ďalej. Niekedy zmeníme smer, a tým zmeníme aj pôvodný sen, ale nestagnujeme.

A potom je aj možnosť, že sny neprídu, alebo ich radšej odložíme niekam do kúta, prípadne ich nepustíme cez tie naše obranné hrubé hradby a uspokojíme sa s tým, že sme už dosiahli to, čo sme kedysi dávno chceli, čo nám možno vtedy chýbalo. Ospravedlňujeme sa tým, že iní o tom možno snívajú a vlastne takto je to pohodlné. Nemusíme sa báť, že padneme na hubu, nemusíme sa strachovať, že si ublížime, alebo že niečo stratíme. Vtedy to ale podľa mňa môžeme rovno zabaliť.

Robíme len to, čo sme robili doteraz, neposúvame sa nikam. Nič nás neženie vpred. Dokonca aj búrlivý život, neustála zmena, stále noví ľudia, zážitky, minilásky, minivzťahy sa tak môžu stať ošumelou rutinou. Nič výnimočné. Nič nás síce netrápi, ale ani nič nejako extra neteší. A vtedy prichádza únava.

Nechceš nič meniť, nechceš, aby ťa niečo ohrozilo. Nechceš mať niekoho blízko, ale tiež nechceš a nevieš byť sám. Lenže si asi neuvedomuješ (alebo možno aj áno), že niekedy sa môžeme cítiť ešte osamelejší práve v dave ľudí, ktorí sú nám v podstate cudzí.

Chýba ti tvoje staré ja, ale naspäť ho nezavoláš. Mám ale pocit, že sa dostávaš do slepej uličky. Možno veľmi pomaly, ale predsa isto. Ale možno sa mýlim, možno ťa prejde depka a budeš ok a šťastný.

Snažíš sa žiariť na všetky strany umelým svetlom ktoré síce ľuďom na chvíľku pripomenie svieži jarný dník, ale nepohladí ich tváre teplom a z toho skutočného životodarného žiarenia od ostatných nasávaš len niektoré blahodárne látky, ktoré majú zväčša krátkodobé účinky. Keď sa ti to ich svetlo príliš zapáči, strčíš hlavu niekam do tmy, kde to je bezpečnejšie, počkáš na ďalšie ráno a nájdeš si nové neopozerané slnko, alebo lampu podobnú tej tvojej s umelým svetlom bez tepla. Pohráš sa vonku pri tom novom svetle, ktoré má možno o málilinko inú intenzitu alebo farbu a zasa strčíš hlavu do tmy.

Lenže takýmto štýlom ti začnú chýbať práve tie látky, ktoré sa tvoria v tvojom tele až dlhodobejším pôsobením toho skutočného žiarenia. A preto si unavený, obyčajná žiarovka, ktorá vyrába umelé svetlo sa totiž nedobíja, ale to ty dobre vieš. A keď tá tvoja umelá žiarovka vyhorí, nebudeš už mať čo ponúknuť a môžeš sa hodiť do koša.

Hovoríš, že si berieš niečo z ľudí a za to si im dobrou spoločnosťou a podobne. To je síce super, ale je fakt otázne dokedy to bude baviť teba natoľko, aby si bol skutočne dobrou spoločnosťou. Vieš, čo chcem povedať? Aj stále noví ľudia, stále rovnaké scenáre (u žien zoznamovanie, káva, odvoz domov, možno sex ...) ťa raz otrávia a potom je tu riziko, že stratíš práve to, čím tých ľudí teraz aspoň povrchne a dočasne tešíš a prečo ich zaujímaš. Stratíš svoje čaro alebo sa to čaro opozerá a už nebude zaujímavé.

Viem pochopiť, prečo to robíš. Viem pochopiť, že sa chrániš (lebo možno tuším prečo). Vidím, že si sa rozhodol žiť tak ako žiješ a byť taký...taký Swarovski, lebo tak je to jednoduchšie a bezpečnejšie. A určite sa ti to aj páči. Páči sa to aj tvojmu okoliu...dočasne, kým ich to neprestane baviť. A tiež mám divný pocit, že to, prečo tak dosť nahlas vykrikuješ, že nikoho nechceš a nepotrebuješ (teraz nemyslím nejaký vzťah, lásku, alebo nič tohto rázu, možno myslím priateľov, alebo inak blízkych ľudí), je preto, lebo o tom chceš presvedčiť sám seba. Ľudia, keď majú niečo zakorenené hlboko v sebe, a keď sú o tom vnútorne presvedčení nezvyknú mať potrebu to stále a pri každej príležitosti opakovať... Aspoň tak si to myslím a tak to vnímam.

Nepoznala som ťa osobne pred tým tvojim Rozhodnutím. Ale niekde niekedy nejaké to tvoje neswarovké „ja“ presvitá. A práve to tvoje neswarovské „ja“ mám na tebe akýmsi spôsobom rada, aj keď by som ho asi nedokázala popísať, definovať ani nič. A to tvoje neswarovské „ja“ je to, prečo sa s tebou ešte vôbec bavím...

Aby som to teda nejakým spôsobom zhrnula. Napísal si to podľa mňa skvele. Takáto sebareflexia v takomto znení je niečo, čo ma u teba popravde trochu dosť prekvapilo. Ale asi ti zatlieskam. Bez srandy, bez irónie.

Išiel z toho ale akýsi zvláštny smútok. Taký aký som raz cítila v telefóne, tuším keď si mi vravel o tom, že si unavený... No a jasné, potom si nahodil tú svoju masku, či pózu zvanú Swarovski...

Je jasné, že vieš, prečo si unavený. Je jasné, že si si vedomý, že nie si spokojný, a že aj vieš prečo. A je tiež jasné, že s tým asi nič robiť nechceš.

Možno raz budeš chcieť. Keď ťa to už úplne prestane baviť a možno nie. To je len tvoja vec a tvoja voľba. A ty sám vieš, čo je pre teba najlepšie. Ja len dúfam, že ak to náhodou príde, že už nebude neskoro...na všeličo. Že tu pre teba ešte stále budú tí ľudia, ktorým na tebe kedysi dávno naozaj záležalo, a ty si až vtedy uvedomíš, že si ich potreboval, a možno aj oni teba. Pekné veci sú fajn. Aj ja ich mám rada. Ale ľudia robia to teplo, ktoré ti dodá energiu.

Toto som začala písať ako post, ale prešlo to do úplne inej roviny. Ak chceš, hocičo z toho použi, ako uznáš za vhodne . Trochu som sa zamyslela aj nad sebou, pri tom, ako som sa zamýšľala nad tebou. Takže aj keď to vyhodíš rovno do koša, tak to nejaký význam malo.

Ten post trošku znel ako volanie o pomoc, ale len trošilinku. Viem, že ma pošleš do péčka, ale keby som mohla, tak by som ti pomohla...
Keby si niekedy potreboval objatie, vieš, kde bývam. (viem, že ti to práve teraz ponúklo asi tak 158 žien z blogu a že sa staviam do zástupu otvorených ženských náručí, ale ja to myslím inak, vieš ako.)

Asi odmietneš, ale pre istotu...

Papulka.

***

papulka, tych par slov, ktore som ti povedal hned po precitani tvojho mailu ako odpoved staci...

od vas pre vas (I)

som radsej, ked sa nalada postov strieda, takze teraz by sa hodilo nieco zovialne, povrchne, mozno vtipne a urcite nieco sexualne...

...ale neda mi to, musim reagovat, takze ostavame v tom smutnoseriozno- uvedomelom duchu. tento post mozno nebude az tak zabavny a uz teraz viem, ze bude sakra dlhy. tak ked nemate naladu na serioznosti, ani nezacnite citat. aj ked ja osobne vam ho odporucam. nie pre moje zvasty, ale pre veci, ktore som nepisal ja a ktore pripojim na koniec...

chcem sa vam vsetkym podakovat za pripevky k mojmu poslednemu postu, bol som velmi prekvapeny, ake reakcie u vas vyvolal... nemyslim akeho druhu, ale kolko a do akej hlbky.

chcem vas ubezpecit, ze som ok a clanok nebol ani rozluckou, ani volanim o pomoc. bol skor takym zoradenim mojich myslienok. potreboval som ich trochu precesat, zosumarizovat...

myslim, ze sa mi to podarilo dokonale. ci s tym aj nieco urobim este neviem, viem len tolko, ze urcite pribrzdim a budem sa radsej venovat menej veciam, ludom, ale trosku dokladnejsie. nech seba ani ich neoberam o cas, energiu a niekedy aj o sny...

myslim si aj a viem to aj z vasich mailov, ze tento post pohol myslou a dusou viacerym z vas. viem, ze stalo za to ho napisat. nie pre jeho obsah, ale pre reakcie ktore vyvolal...

vase commenty, vase maily, dokonca post stali za ovela viac, ako ten moj jednoduchy clanocek. preto som sa rozhodol sem hodit "par" viet z toho, co som zatial mohol citat len ja, alebo co ste mozno sami nenasli...
tak, tu mate:

virtualne zalaskovana umbrella's girl to v maili krasne, jasne a strucne (ako je to jej vlastne) vystihla a aplikovala na nasu oblubenu temu:

"swar, nie je tych zien na teba troska privela???"

odpovedal som s humorom... presne tak dievcatko, privela. a ked ich nechcem len pretiahnut, ale sa s nimi potom aj kamaratit, tak nestiham. potom nic nerobim poriadne, ani tie kamaratstva... odteraz beriem len "kvalitne telefonne cisla" :)

velmi pekny a vystizny post cukrik napisala moja (zasnivana) vila. ak ste necitali, oplati sa, urcite...

a nakoniec mail od cloveka, ktory ma ako jediny z vas (uz) pozna osobne. dostal som ho od papulky a dovolila mi ho po miernych upravach zverejnit.

kedze tento post by s nim nemal konca, dam ho ako uplne novy, nech si mozte zbehnut pre chipsy a po vreckovku...

dakujem vam este raz vsetkym a nabuduce, dufam, uz v nejakom veselsom "swarovskejsom" duchu...

ved, co nas nezabije...

som unaveny

rozhodnite sa sami, ci chcete, aby bol tento pribeh pravdivy, alebo nie...

pred skoro rokom som sa rozhodol zmenit zivot...

rozhodol som sa vela sportovat. sporty, na ktore som nemal predtym cas, alebo dostatocnu hotovost na ucte,
rozhodol som sa dobre vyzerat, nech som teda narcis nie len zo zabavy, ale aj "pravom",
rozhodol som sa rozmaznavat sa darcekmi,
rozhodol som sa uzivat si zenskej priazne,

rozhodol som sa, ze sa budem mat dobre...

a... mam sa dobre, fakt by bolo hriechom sa stazovat. mozno skor uz neviem co od dobroty.

vzdy som miloval kopec ludi okolo seba, vela novych mien, zazitkov.
vela novych zenskych mien, zenskych pier a zenskych tiel. rozhodol som sa, ze ked som teda single, tak by som sa tak kvalitne mal aj spravat, robit to poriadne, robit poriadne to, po com vela zadanych muzov tuzi a co aj robia, alebo si to len nechavaju pre svoje sny.
nikdy nesplnene sny...

kazdemu v zivote uz bolo a bude ublizene, kazdy clovek uz ublizil a ublizi samozrejme. mna nevynimajuc. je to stara osuchana veta, stara osuchana pravda...

kedze som si uz co to odsral, rozhodol som sa rezignovat na ludi a netvrdim sice, ze navzdy, ale nacas ich budem brat s rezervou. aby som nebol zasiahnuty ich rozmarmi, zlobou, aby mi nemohli ani trosku ublizit...

rozhodol som sa brat to tak easy. vela ludi, vela osudov, ale nacriem do nich iba tak okrajovo, nech sa v nich znovu neutopim. rozhodol som sa brat od kazdeho len to pozitivne...

vsetko super naplanovane, osetrene...
vsetko viac menej aj plnim.
vela beriem a malo davam. nikto to ani odo mna nechce...

malo by to byt bezchybne plnenie si snov, hedonizmus najhrubsieho zrna, zazitky na kazdom kroku... mamon a vsetky hriechy sveta. takto fungujem.
dokonca ani nikomu neublizujem. snazim sa riesit vzdy vsetko na rovinu.
no proste dokonalost...

a teraz pride to ale...

ale...

som unaveny.

nie je to tym, ze by som spal malo. spim tolko kolko sa ma, tak ako som to robieval vzdy... rozdiel je v tom, ze ked sa rano zobudim, mam pocit, ako keby som nic nespal... ani minutu. ledva sa zdvihnem z postele...

hm, az taky stary nie som, takze v umierani by nemal byt problem...

snazil som sa to hodit na pocasie a rocne obdobie. ja som celkovo "dieta slnka". mam rad slnko, potrebujem slnko, inak ma tazka depka kope do zadku...

pocasim to vsak tiez nie je, "taka" unava sa prejavuje inak...

teraz som celkovo ako keby vyhoreny, nic ma nejak extra nebavi, nic neprinasa dlhsietrvajucu radost.

vsetko zvladam bravurne, odmenujem sa na kazdom kroku...

pre ludi, s ktorymi sa stretavam som dobra spolocnost.

radi ma vidia, radi sa so mnou smeju, zabavaju...

vela ludi, vela osudov ale ziadny taky, na ktorom by mi nejak extra zalezalo...
zistil som, ze to uz nie som ja. som lahostajny a povrchny. voci vsetkym. namyslene rozmaznane hovado...

ludia to nevidia. nepoznali ma predtym. milenky to necitia, pre ten isty dovod.
ja vsak viem, ze davam len torzo zo stareho swarovskeho. aby si nahodou zo mna niekto nevzal tolko, kolko by mi mohlo ublizit...

ta povrchnost unavuje. robim milion veci, ale ziadnu poriadne. nie je kam polozit hlavu a citit sa v teple a bezpeci... nie je kde si oddychnut, dobit baterky.

keby mi to niekto ponukol, ja to odmietnem. nechcem, aby mi s niekym bolo privelmi dobre, ak sa tak deje, zdrham. nechcem byt na nikom zavisly, nechcem byt zranitelny...

proste schyza najhrubsieho zrna... a nejak to ani zmenit nechcem.
nestazujem sa preto, len sa zamyslam...

touto cestou sa ospravedlnujem vsetkym vam, s ktorymi som mal za posledny rok do cinenia. ale hlavne tym, ktorych kvoli mojmu zivotnemu stylu zanedbavam a zasluzili by si odo mna viac...

napriek tomu dodam...

bola zabava, nie?

spal som s nim

vcera som neodolal, rezignoval.

uz davno som po nom tuzil,
ale vzdy sa mi myslienky,
hriesne myslienky,
podarilo upriamit inym smerom...

nech mi je tento hriech odpusteny,
mojej design milujucej dusi...
tolko svietil na tvojom blogu,
tak velmi som po nom tuzil,
musel som ho mat...

malicky krasny sperk.

mozno nakoniec zacnem chodit peso,
aby som stale mohol citit jeho telo...
aby som mohol pocuvat hudbu,
aby som mohol citit hudbu.
z jeho tela,
s nim.

jeden z mojich malickych snov,
jeden z mojich hriesnych snov.
snov mojej materialistickej duse,
teraz uz splneny...


moj novy, leskly, cierny sperk...
moj novy ipod nano.