kvapky seba

chcem vediet KOLKO!!!

kolko slz? kvapky? potoky?

kolko kvapiek krvi?

kolko je dost?

kolko ludi musi trpiet pre jedno stastie?

kolko zivotov sa musi zmenit?

kedy zacina a konci PRAVO?

pravo tie slzy a krv prelievat..?

kedy zacina a konci pravo na stastie?

kolkym smieme ublizit?

aky velky moze byt clovek ktoremu ublizis?

kolko mozes ublizit sebe?

co boli viac?

aka je cena?

kolko z cloveka je prijatelna cena?

kolko smieme?

neviete?

... ani ja nie...

... kvap. kvap.

kvapkam dalej...

kym nebude dost.

dusevny samovrah

zivot.

plynie stale dokola...

mozno sa mierne posuva po spirale,

ale predsa dokola.

veci co nas zabijaju nam hned na to davaju silu zit,

to co nas zabija nas zaroven naplna.

ako clovek, co zabludil v lese.

znovu sa vracia na miesto odkial vyrazil,

zijeme tie iste pribehy znova a znova.

osoby a obsadenie, len tie sa menia...

***

vraj som dusevny samovrah.

mozno.

mozno som dusevny masochista.

mozno som dusevny sadista.

a mozno som vampir.

vampir, ktoreho jedinou obetou som ja sam...

hryziem si do masa,

krv steha po ruke,

odchadza s nou zivot,

ostava tma.

pijem.

z rany.

vlastnu krv,

zivu vodu,

preberam sa.

dalsi zivot.

vzal som si ho, aj si ho hned vraciam.

pozeram sa okolo seba,

novy svet,

novy ludia,

novy pribeh.

pribeh, na ktoreho konci bude moja krv.

aj tentokrat.

pripravi ma o nu jediny vampir,

ktoreho si pustim k telu.

ja sam.

bojis sa?

neboj sa o mna,

prezijem.

len jedno neviem...

neviem, ci si ta budem este pamatat.

***

ak chces byt so mnou,

existuje jediny recept...

zamestnaj ma.

moju fantaziu, moje pery...

nedovol im hryzt,

miesto toho ich nauc,

miesto toho im rozkaz...

nech sepkaju tvoje meno.

stale dokola.

nech sa z kolobehu stane priamka.

ta je taka ako si chcela.

bez konca...

osem rokov

bludim nocou.

krokom, pomaly, tisko.

cakam na myslienky...

nech ich neodplasim,

nech im neuteciem,

mozno uz DNES prinesu rozhresenie.

v ruke hori to, co unasa,

co by mohlo priniest odpovede.

mohlo, ale neprinasa...

uz nie, stale nie.

neviem.

skoda, bolis o to viac.

osem rokov...

dost dlha doba na analyzu,

dost dlha doba na odpoved,

ustalenie nazoru,

ujasnenie pocitov,

citov,

cohokolvek...

osem rokov.

presne tolko sa neviem rozhodnut.

rozhodnut,

ci ta milujem,

alebo ta nenavidim.

ci milujem preto, ze ta nenavidim,

alebo nenavidim preto, ze ta milujem.

swarovski.

cudzie myslienky triedi na pockanie,

so svojimi si neporadi.

ironia...

uz osem rokov je tomu,

co si do mna zatala,

urobila vo mne ryhu. hlboku...

taku, ktora sa s urcitostou nikdy nezahoji.

pozeram sa na stopu ktora po nej vznikla,

paci sa mi, milujem ju, hladkam,

nedovolim aby zanikla.

ta stopa neboli,

zohrieva...

patri ku mne.

ziadny swar, ale JA.

ten skutocny.

ziadna iluzia,

ziadne klucky.

realita.

je to kusok zo mna a je to kusok z teba.

malicky...

vyplavujem ta.

znova.

uz ani neviem, kolky krat.

neviem, ako si to dokazala,

nechapem kedy si to dokazala,

neviem, kedy sa to stalo,

ale vrastla si do mna.

je zvlastne, ako si hlboko.

ved na povrchu skoro nic nevidiet.

vyrezavam ta zo seba.

po kuskoch.

rozbitym sklickom.

dalsia ironia...

kam az siahas?

kam?

ako je to mozne,

ze sa ta neviem dorezat?

kedy uz bude dost?

kolko bolesti je dost?

kedy ta zo seba dostanem?

telo krvaca.

cele roztrhane,

na zemi kusky teba,

ktore som uz vyrezal.

kolko este?

si ako koren stromu,

nie je ta vidiet, ale pod povrchom si daleko.

postupujem dalej,

dostavam sa az ku srdcu.

kto by to bol povedal?!

ty si az tam?

rezat dalej?

prezijes to swar?

alebo ti bude tvoja zachrana osudna?

skusis to pre spravnu vec?

a ktora je spravna?

ktora? vies?

nevies.

ani dnes nie.

uz skoro 2920-ty krat nevies...

********

bolis.

velmi.

napriek vsetkemu.

nepoviem ti to...

a nasa spolocna stopa?

dychaj jej do vlasov aj miesto mna.

prosim.

kym som daleko.

potrebujem vediet, ze je v poriadku.

potrebujem vediet, ze na mna nezabuda...

for that moment

mala zenska ruka,

velky ovladac...

for that moment.

play. repeat one.

bez moznosti uniku,

stale dokola...

mlcis.

spojis sa so mnou bez slov,

sepkas len...

tisko, nebude to boliet.

viem, ze nie.

nikdy nebolelo.

bude to spolocny trip.

dalsi v poradi?

mozno...

nastrelime sa navzajom.

predavkujeme sa..

Sebou.

zlata davka,

ta sa uz nevyplavi...

prilozis moju ruku na svoj krk,

najdes zname miesto,

bod G, ktory nik nevidi.

pritlacis...

pohladom povies,

zabi ma,

chcem,

neboli to...

ja to urobim.

aj tentokrat to urobim.

uz po tolky krat...

... aby som ta mohol znovu stvorit.

do noveho bytia.

tisic tvarov,

tisic tvari,

tisic voni,

... stale vsak ty.

stvorena zo mna,

stvorena mnou,

stvorena pre mna.

repeat one,

stale dokola.

just for that moment...

moment,

ktory bude trvat okamih,

alebo vecnost...

stopy bolavej zavislosti

photo by swarovski

dusok bolavej zavislosti

ak mi raz odopries seba,

ak nedostanem davku,

ak...

najdu moje telo,

zive, ale bez zivota,

v byte oblepenom fotkami.

budu na stenach,
budu na strope,

budu visiet v priestore.

budem na nich lezat,

budem sa nimi prikryvat,
budem sa s nimi milovat...

fotky casti tvojho tela.

dochytane,

osuchane,

oplakane,

doskriabane...

budem na nich kreslit.

vsetko co som ti robil,

vsetko co som sa bal urobit,

vsetko, co mi uz nedovolis,

vsetko co som nestihol.

vyryjem do nich.

tvoje predstavy,

moju bolest,

tvoju radost,

moju krv,

tvoje modriny,

moje jazvy,

tvoj strach...

moje predstavy,

tvoju bolest,

moju radost,

tvoju krv,

moje modriny,

tvoje jazvy,

moj strach...

kazdu ranu, ktoru sme si sposobili,

kazdu, ktoru sme si zahojili...

vyryjem do nich seba.

do fotiek seba,

do seba teba...

na fotkach,

na mne,

vo mne.

vsade ty...

molko tvrdi, ze modriny dokazu byt dokonale.

to neviem...

viem len, ze niekedy su ruky horucejsie ako kvapkajuci vosk.

... a ze niektore znacky sa nikdy nezahoja.

kriza "stredneho" veku?

snazis sa cely zivot vyuzivat a rozvijat svoj potencial.

ucis sa, trenujes, makas na sebe, odriekas si...
... a ono to s kuskom stastia aj funguje.

naucis sa spravat zodpovedne,
je ti dopriate vyhravat.
naucis sa vyhravat.
zvyknes si (len) vyhravat.

drobne prehry sa vyskytnu,
tie vsak prekonavas v duchu hesla,
ze kazda sracka v ktorej si sa neutopil ta naucila lepsie plavat.

hm, nevyzeras velmi utopene...
vsetko hra.

ako sa tak snazis a vsetko sa ti relativne dari,
zistujes, ze si mal take stastie, ze hranicu svojho osobneho potencialu dosahujes uz v polovici svojho zivota...

si so sebou spokojny.

stojis na pomyselnom vrchole.

a zrazu...
uz nestupas.
nemas kam.
kazdy dalsi krok uz moze smerovat len dolu.

nie si zvyknuty stat na mieste.
nie si zvyknuty bat sa, ze ta osud popostrci,
lebo to uz moze byt len pad.

strach, pohodlnost, strach z pohodlnosti.

z nudze hladas dalsi vrchol,
mozno vyssi, mozno len iny ako ten tvoj.
davas si otazku, ze preco vlastne...

stale nevykrocis, pretoze na to, aby si mohol dosiahnut dalsi vrchol,
najprv musis opustit relativne bezpecie toho svojho.

cesta k dalsiemu vrcholu vedie jedine cez priepast, ktora ho oddeluje...

mozes byt uspesny este raz?
mozno sa z tej priepasti uz nikdy nedostanes.
mozno tu bol pre teba len jeden vrchol.

opustis ho dobrovolne?
alebo budes dufat, ze si ta osud nevsimne?

urobis krok?

zase len pre vino do chladnicky?

no bravo,...

... curak demotivovany!

edit: "zo sebou" opravene na "so sebou". kikusik, dakujem za upozornenie :)

(pomaly osprostievam...)

nepoznas

milujem ta, nie preto kto si, ale preto, kym som ja, ked som s tebou...

znama veta, pekna, pravdiva. plati obojsmerne.

je jedno, kolko casu stravite s clovekom,

je jedno, kde ste spolu boli,

je jedno, co ste spolu zazili,

je jedno, ci uzavriete pokrvne bratstvo,

je jedno, ci mate svoje mena vytetovane na tele,

je jedno, ako velmi ho lubite,

je jedno, ako velmi lubi on vas.

je jedno...

rovnake myslienky vyslovujete v rovnakom case skakajuc si do reci,

viete co druhemu chuti, viete, co nema rad.

viete kde sa dotknut, kde pritlacit, kde hladkat.

viete cim ho rozosmiat, mate moc ho rozplakat.

myslite si, ze ho poznate,

ked viete co chce povedat,

kludne moze mlcat,

kludne pisat prazdne spravy,

staci pohlad, gesto, nadych...

staci cokolvek.

je to vsak vsetko inak...

cloveka nepoznate.

nikdy.

poznate len to, kym je, ked je s vami...

ulozte si spomienky, kludne sa k nim vratte,

ked aj stale dokola,

tyrajte sa nimi,

teste sa z nich,

cokolvek.

ale...

nehladajte toho druheho v uliciach.

uz neexistuje.

bez vas je to uz niekto iny.

niekto s pohladom, ktory nepoznate.

niekto s pohladom, ktory vas zabija...

lebo sa v nom uz nevidite.

fotograf

tak som sa znovu raz vybral na par dni zrelaxovat. ako vtedy.

vlastne je nespravne volat to relax, pre mna je to reset. 

niekomu na resetovanie alkohol nepomaha. zial... musim takto.

nezname prostredie, neznama voda, vraj lieciva. 

neznami ludia. vypnuty telefon. 

taky maly novy zaciatok. mozem robit vsetko a nic. 

tentokrat robim nic. az privelmi nic. 

zdochol tu pes a nikto nevie, kde ho pochovali.

jedine pozdvihnutie nalady je fotograf. 

objavi sa par krat denne a chce fotit...

nie mna.

pan, ma okolo 60ky. kratasy, polovnicka kosela, sandale a sive ponozky. 

igelitka a novy cas.

nuz, trosku inak si predstavujem bohemskeho fotografa. 

a asi nie len ja...

vraj je uspesny, vraj foti baby do noveho casu. 

vsetky.

vzdy ho na bare otvori, pozrie na polonahu slecnu a zahlasi nieco v zmysle:

hm, zdenka, tak ta bola stavnata!

... alebo cosi podobne. 

meno povie kazdy den ine, ved autenticita musi byt.

kazdy den chce fotit. barmanky. vsetky. 

kazdej rozprava to iste. 

fotit, pozovat, joga vo dvojici, uspech... vybavi.

zial pre neho, ziadna nesuhlasi. 

odovzdavaju si info a aj smena, ktora ho este nevidela sa tesi.

na fotografa... 

robia si z neho srandu, ale moze si za to sam. 

skusa stare finty na mlade maso. 

toto mu uz v dnesnej dobe nik nezozerie... 

prosim vas pekne, ak ma niekto budete poznat, ked si uz nebudem realne uvedomovat svoje moznosti a svoj potencial- zastrelte ma. nech si zo mna nerobia srandu zasrani a nepisu o tom na internete.

teraz uz koncim, ide fotograf, v jednej ruke igelitka, v druhej novy cas...

idem sa pozerat. ako sa to nerobi...

napad

vsade citam, pocuvam, ze su ludia jednotvarni, ze ziju svoje klise zivoty bez napadu...

... ze svet patri tvorivym, takym, co sa dokazu na veci pozerat inak ako vacsina. 

rozhodol som sa, ze to teda skusim aj ja, nech si odkrojim z toho svetoveho kolaca. skusim sa na veci divat inak, robit veci tak ako by mi to doteraz ani nenapadlo...

dnes som zacal.

uz viac rokov pracujem v jednej firme. 

kazdy vecer po sebe necham na stole spinavu salku od kavy, nejake prazdne flase, sem tam nejake omrvinky.

kazde rano, ked prichadzam, mam stol upratany, pohare a flase odstranene, kos vysypany.

nepozastavoval som sa nad tym nikdy, bola to taka prijemna samozrejmost. 

nikdy som nestretol ziadnu osobu, ktora po mne upratuje, 

kym sa ja rano doplazim do prace, upratovacky su uz davno prec. 

nikdy ziadne "dobry den, ako sa mate", nic...

dnes som urobil z cokoladoveho alobalu kvetinku a nechal odkaz na stitku:

"pani upratovacke za dlhorocne sluzby."

tak som teda zvedavy, co tento iny pohlad na svet prinesie. 

dufam, ze nie spinavu salku na stole s odkazom:

"nabuduce nechaj aj cokoladu, debil!"

mozno nie kazdy oceni tvorivy pristup...

necham sa prekvapit.

prava

viete ako spoznate, ze ste pravdepodobne stretli zenu svojho zivota?

prichytite sa, ako svojmu najnajlepsiemu kamaratovi o nej hovorite:

"vies, ona je presne ako ty! ...a navyse genialne suka."

mate dve moznosti...

poziadat ju o ruku, alebo velmi rychlo zdrhnut, kym to nebude velmi boliet.

najlepsi kamarati sa totiz stracaju obzvlast bolestivo.

verte mi...

menim zasadu

som clovek, ktory ma svoje zasady. dokonca sa ich snazim dodrzivat. to ale neznamena, ze som dobrak. zasady mozu byt prospesne pre mna, moje okolie si o nich moze mysliet nieco uplne ine.

niektore zasady sa u cloveka vytvoria skusenostou, z toho isteho dovodu sa po case mozu prehodnotit...

jednou z mojich zasad je nepoziciavat kamaratom peniaze. nemyslim teraz 100ku na kavu, ani "liter do vyplaty". hovorim o vacsich sumach. zial, nepocuval som mudrejsich a o par kamaratov som takto prisiel. nie preto, ze by som peniaze nedostal spat, ale slovo "mesiac" myslim v tomto vyzname doslova. nerad sa dozvedam, ze je to nakoniec "rokapol".

netvrdim, ze ludia, ktori su vasimi kamaratmi vam to urobia naschval, jednoducho sa situacia zvrtne a vy sa len divate, ako sa snazi niekto, koho ste mali radi vyhovarat, vykrucat a zvalovat vinu na kadekoho, len nie na seba. a ak si medzitym odskoci na dovolenku, vytoci vas to az ku hviezdam. hlavne, ked vy nemate ist za co...

o kamaratov sa prichadza ovela lahsie, ako sa ziskavaju. niekedy za to dotycny ozaj nemoze, nic to vsak nemeni na tom, ze to vase vztahy nastrbi natrvalo...

raz som si povedal, nepoziciam, nikdy, nikomu. hlavne nie niekomu, o koho by som nerad prisiel. doteraz som to dodrzal...

ako som uz 100 krat povedal, clovek sa meni a s nim aj jeho nazory a zasady. minule som sa bavil s niekym, na kom mi zalezi, nepytal odo mna prachy, ani nic nenaznacoval, napriek tomu sme sa bavili o tom, ze potrebuje preklenut tazke financne obdobie...

prva myslienka bola, ze aj keby pytal, ma smolu, ale potom sa nieco vo mne pohlo a prisiel som na jednu myslienku, na zaklade ktorej menim svoju zasadu.

ponukol som mu pomoc sam, citil som to tak. ponukol som mu tolko, ze by mu to urcite pomohlo. ponuku neprijal... a preco som to urobil?

tu je ta myslienka a zmenena zasada v jednom...

kamaratovi pozicaj vzdy len tolko penazi, kolko ta nebude mrziet, ked ti ich nevrati. chod do toho s tym, ze mu ich darujes. ze mu darujes tolko, kolko tebe neublizi, darujes mu tolko, za kolko ti "stoji". rozluc sa s tymi peniazmi navzdy, s pokojnym srdcom. jemu samozrejme n e p o v e d z, ze ich nemusi vracat. ak ti ich raz vrati, bude dobre, ked nie, nevadi, isiel si do toho s tym, ze ich uz neuvidis... takto medzi vase kamaratstvo peniaze nevstupia.

opakujem, vzdy len tolko, kolko by si mu s kludnym svedomim daroval, tolko, kolko nebudes vycitat jemu, ani sebe...

p.s. mozno je to hnusne, ale ved ide o moznost pomoct niekomu darom, ak to bude potrebovat- skuste si prebehnut v mysli svojich kamaratov a predstavte si, kolko by ste ktoremu "darovali".

vase vnutro vam o kazdom napovie, aky ma u vas "rejting"...

zvyk

keby nebolo zvyku, clovek sa v evolucnom rebricku daleko nedostane.

prave prisposobivost je to, co nas chrani pred vrtochmi osudu, umoznuje nam zabudnut na to, co boli, je to nieco, co nam umozni nezahynut, pretvorit sameho seba. prezije vzdy len najsilnejsi, najprisposobivejsi. clovek.

ked sa na to pozeram z horepopisaneho hladiska, uznavam, bez zvyku by to neslo. ak by sa hrany casom neotupili, kempovali by sme vsetci v pezinku. skor, alebo neskor...

momentalne ma zamestnava presne opacny pohlad na vec. nejak sa neviem zmierit s tym, ze clovek si zvykne na cokolvek. zial aj na to dobre.

robi mi to v zivote nepohodlie. nedovoli mi to oddychnut si na dlhsie, moju snahu ocenuje vzdy len nakratko...

mas podobne skusenosti?

uz v detstve?
nova hracka? nadhera. novy bicykel? uzasne!
az kym si na ne nezvyknes. steklivy pocit v bruchu zmizne a nevrati sa.

nova praca? vzdy si po nej tuzil? studoval si milion rokov? mas ju? fantasticke, si na seba hrdy!
az kym si na nu nezvyknes, potom to uz bude "len praca". pre peniaze.

hm, peniaze... prva, druha, tretia vyplata? kvanta penazi. nevies, co s nimi. ved to sa ani neda minut! dokedy? nuz dovtedy, kym si na tie kvanta nezvyknes. kvanta ostanu, ale ty mas pocit, ze si tam, kde predtym. od vyplaty po vyplatu. minut sa da kolkokolvek. staci si zvyknut...

pekna baba? uz dlho sa ti paci? fakt je najkrajsia, aku si kedy videl? zase prehanas? ako? zbalil si ju!? je skvela v posteli!? neuveritelne, sny sa plnia. nejaky problem? coze? zvykol si si na nu? chces inu? krajsiu, lepsiu v posteli? nie? tak co chces?
aha, chapem... nemusi byt lepsia, ani krajsia, staci ked bude INA, nezvyknuta...

nove auto? sniva sa ti o nom od puberty? kupil si si ho? a? dobre? spaval si v nom prve dva mesiace? potom? co sa stalo? uz nie je pekne? ide pomalsie? menej ti ho zavidia? tak potom? aha, chapem... zvykol si si.

vzdy si tuzil mat. teraz mas. cokolvek. hm, tesi ta to "vsetko" a "cokolvek"? kym je to nove? vlastne, vzdy len to najnovsie? chapem, na vsetky tie veci sa da zvyknut. ano, velmi rychlo...

bol si chory? bolelo? bal si sa o seba? vstupil si si do svedomia a zacal dodrzovat zivotospravu? spravne, ved nechces otrcit kopyta v tridsiatke, take veci nie su sranda... ci ako? vykaslal si sa na to? preco? uz sa o seba nebojis? aha, uz neboli a spomienky vybledli? myslel som si...

si mily? kazdy den? na vsetkych? pomahas? hm, mas moj respekt... preco ten ironicky uskrn? nemaju ta za nic? to uz preco!? len nepovedz, ze si zvykli...

mam pokracovat? netreba? aj teba to serie? poznas to?

co zas? aha, kupil si si novy parfum. ten, ktory si chodil ovoniavat pol roka do parfumerky? co si sa s nim vzdy z toho testera navonal? co vonal tak uzasne? a kde je problem? uz nevonia rovnako? nevies? ako to? ze po tyzdni ho citia vsetci okolo, ale ty nie? pravdaze. tvoj nos si nan zvykol, tak to byva...

toto vsetko ta vazne serie?

clovek je prose taky... taky prisposobivy. nemoze za to, to vsetko priroda.

ozaj ta to hneva?

ine to nebude, kazdy zazrak trva 3 dni.

ved vies, sme len ludia, tak si zacni ZVYKAT!!!

odkaz nie vo flasi

moje slova si uz vsetky pocula, teraz ti ponukam cudzie...




sometimes solutions aren't so simple,
sometimes goodbye's the only way...


viem, ze rozumies, pre ostatnych preklad tu.

vsetci rovnako

len maly postreh...

kazdy clovek je vo svojej najhlbsej podstate rovnaky. 

moze byt modifikovany spolocenskymi kodexami, mravmi, vychovou, 

ale to vsetko je len obal, upgrade, pridana hodnota...

viete co maju spolocne sofer tica, oktavky, lamba, bmw, porsche? 

maju rovnaky zaklad cloveciny. naturalny.

viete ako sa to prejavuje na krizovatke, ked cakaju na cervenu?

robosi, kravataci, umelci, modelky, vsetci...!?

vsetci si kratia krizovatkovu chvilu rovnako,

vsetci si sparaju v nose...

vzdy som bol hrdy na svoj pozorovaci talent. 

skuste to odsledovat aj vy.

ranajkovat pri tom neodporucam...

***

prosim? 

ze vsetci som aj ja?

nuz... (chvilka na premyslanie)

... ja vzdy na krizovatke ladim radio, alebo cosi podobne uzitocne. 

napriklad. a samozrejme...

naposledy

martini rovno z flase.

davaju tam specialny uzaver, tecie pomaly.
mozno, aby mal clovek cas uvedomit si absurdnost svojho konania.

mozno by na kazdej flasi malo byt napisane "nepomozem ti".
pismena budu obratene, citatelne len v prevratenej polohe...

***

cesta od teba bola vzdy nekonecna, ani dnes tomu nebolo inak. doma ma cakala tvoja vona, ktoru si tam pred chvilou nechala, tvoj nedopity pohar a flaky na poduskach (aj tak si myslim, ze su to vankuse) z tvojej americkej "nezmyvatelnej" mascary.

nuz, mozno ju rozpusta ta sol v tvojich slzach, neviem.

tie flaky su z lasky, hovorievas.
...preto ich tam nechavam.

***

posielam ti sms. prazdnu. slova su zbytocne.
aj tak vies, co chcem povedat.
odpisujes. tiez prazdnu. staci...

***

hovori sa, ze clovek nikdy nevie...
ze by mal vsetky pekne veci prezivat a robit tak, ako keby to bolo naposledy.
myslim, ze nam to celkom ide...

***

co myslis, kolko krat?

kolko krat moze byt este naposledy?
kolko dni za sebou sa da povedat, ze uz nikdy?
aku vahu maju slova nevolaj, nepis, nesmies?
nikdy...

len na narodeniny. vtedy sa patri zavolat.

ja ich mam zajtra, "klamem ta" vzdy.

... a ty vzdy zavolas. si moj darcek ku kazdodennym narodeninam.

podla tejto rovnice mam aspon 300 rokov, ale radsej ako 300 narodenin by som si prial este jeden zivot. taky normalny, ludskodlhy. pre teba...

aby som nemusel premyslat, kolkokrat povedane naposledy je jedno ozajstne naposledy.

pretoze raz mi uz nezavolas ani na "narodeniny".

a potom uz nikdy...

cisarove nove saty

clovek by sa nemal hrat na nieco cim nie je, na nieco co mu nie je prirodzene a nevychadza to z jeho podstaty. priznajme si vsak, ze bez obcasneho divadielka a hrania roznych "postav" by to bolo na tomto svete tazsie...

o to viac si treba vazit ludi, ktori su sami sebou.

v nasej partii bolo isty cas modne chodit na posedenie do cajovne, valat sa na vankusoch a nalievat sa exotikou. do caju sme sa rozumeli ako hus do piva, skusali sme rozne druhy, ich nazvy si nepamatam, ale bolo z nich jasne, ze ten caj zbieral saolinsky mnich, ktory sa v ramci oberacieho obradu musel postit mesiac pred a mesiac po tom, ako sa tych cajovych listkov dotkol a odtrhol ich. samozrejme to muselo byt den po splne mesiaca a museli pred tym v nedalekej osade obetovat pannu... drakovi.

taketo specialne pribehy sme si predstavovali, ked sme tie caje pili, tvarili sme sa, ze sa vyzname, ze citime kazdy mozol na tej mnichovej ruke, ktora sa tych listkov dotkla... a ze nam to chuti samozrejme.

majitelka bola mila pani, sem tam nam o caji rozpravala, mala rada svoju "pracu" a mozno aj pre tu atmosferu sme tam chodili a tvarili sa, ze vsetkemu rozumieme a ze vidime vyssi zmysel toho vsetkeho. v kazdom pripade viem, ze niektorym z nas boli pohodlne tie vankuse okolo a ze starkyne informacie mali osud ako ten povestny hrach na stene. (toto je to moj post, takze napisem, ze ja som si samozrejme zapamatal vsetko, nech som za spravnaka.)

a ved, ucta k saolinskym mnichom je ucta k saolinskym mnichom, tak sme ochutnavali dalej a tvarili sa bohemsky.

raz s nami bola jedna kamaratka, ktora je povestna svojou uprimnostou a tym, ze si nedava servitku pred usta.

objednali sme zase speciality, jej ako novacikovi sme vybrali ten s mnichom, panenskou krvou a drakom. aby ten pribeh precitila, aby skusila tu mnisku cistotu v tom lahodnom napoji.

usrkla si. pozera na nas, dviha obocie...

vam sibe? toto je caj? pigi caj s cukrom a polkou citrona je Caj. toto chuti ako ked vo vode vyperies smradlavu handru.

boli sme zhrozeni! taketo ruhanie, takyto hriech. zlatisty mok priamo z tibetu! a takto o nom hovorit! neskutocne...!

hm, pravdu povediac, kamoska bola ako dieta v tej rozpravke cisarove nove saty. ozvala sa mozno netaktne, kedze teta cajovnicka stratila zmysel zivota, ked to pocula, ale aspon povedala, co si mysli naozaj. a my sme konecne zistili, co nam ten caj pripominal. neboli to mniske mozole, bola to handra pani upratovacky na zakladnej skole.

na caj uz nechodime, nechuti nam.

bat sa vsak o nas nemusite, chodime sa bohemsky tvarit niekde inde. ochutnavky vin su nase a kazdym duskom vstrebavame obrovsku skalu chuti a voni, citime kazdy vanok, co preletel okolo hrozna z ktoreho sa to vino vyrobilo, citime kazdu triesku zo suda, v ktorom to vino dozrievalo...

tvarime sa vznesene, paci sa nam to...

popritom tisko dufame, ze niekto zase neotvori hubu. zase by sme sa museli ucit ako sa spravne tvarit niekde inde.

idem si dat dusok vina. bieleho. chladeneho. takeho, co mi chuti. neviem, ako sa vola, neviem kolko stalo. jednoducho mi chuti, tentokrat to staci.

tentokrat som tu sam, ziadna rola nie je potrebna...


o vine, dalsich mozoloch a pannach vo vinohrade mozno nabuduce.

swarovski bez nohaviciek

potvorky.

rozmnozili sa po fitness centrach.
skusaju nas, dvihaju si ego, drazdia nas...

kto sa prvy pozrie, ide z kola von. jedenkrat a dost!
taketo hry sa teraz hraju...

teplaciky? elastaky? nohavicky? zvladam, necumim, suboj ega vyhravam. dlhorocny trening ovocie prinasa...

nie vsetci sa vsak ovladaju, nasu hru nehraju, zastavia sa, pozeraju, hubu otvaraju...

a potvorky?

nemaju radi, ked im cekujete obrys nohaviciek, preto sa priposobuju,
brania sa, odstranuju zo svojho pozadia nohavickovy putac.

potvorky maju nove zvyky,
potvorky nenosia nohavicky.

zvladam kadeco, ale toto.

ono, ja by som necumel...

vlastne ani necumim, ved uroven.
ja len hladam tie nohavicky.
systematicky.

trencle do pol stehna? nema.
frote po babicke? nema.
francuzske tesne pod zadok? nema.
tangace? nema.

NEMA!

a kedze diagnostika s mojim starym hardwarom chvilu trva, byvam odhaleny a z hry nekompromisne vyluceny... hanba prevelika, trestna lavica, pranier.

dnesna doba vas ozaj preveri, musite na sebe stale pracovat.
s hardwarom uz vela nenarobim, budem musiet upgradovat software...

pisem 100x kriedou na tabulu:

nebudem cumiet na tie zadky, nebudem cum....

zotriem, opravim.

budem nenapadnejsi, budem nenapadnejsi, budem nenapadnejsi...

a od zajtra?

ani ja si nedam nohavicky!

tak vam treba potvorky, nemali ste provokovat...

smrdis?

... jasne, ze niekdy ano. horsie je, ked vacsinou ano. dnes sa mozno dozvies, preco je to tak napriek tomu, ze sa kupes kazdu stvrtu sobotu a dokonca si si kupil na mileticke novu vonu od hellfingera.

preco o tom pisem?

nuz preto, ze sa mi stala taka vec. dva dni som napriek tradicnym zvyklostiam smrdel ako c..... hracky. nechapal som, co sa deje, hned som myslel na nejake hormonalne zmeny, prechod, alebo ze mam oblicky v prdeli.

nastastie dovod bol niekde uplne inde. pomylil som sa a kupil som namiesto tradicneho antiperspirantu deodorant. balenie maju rovnake, rozdiel je len v zlozeni. mohol som si ja striekat na seba aj celu plechovku, zelany efekt sa nedostavil a dosledky som uz napisal.

mozno si to neuvedomujes, ale mozes sa umyvat kolko chces, mozes sa parfumovat kolko chces, toto neodrbes. takze ak si budes striekat axe na brucho ako v reklame, velmi ti to nepomoze. a nezabudaj, ked uz citis sam seba, je velmi zle. ostatni ta davno predbehli.

hm, zda sa ti, ze toto vie kazdy blbec? podla toho, co sem tam citim okolo seba by som ani nepovedal. ja som na to pred rokmi musel prist sam, pre teba je tu (nastastie) swarovski.

takze pekne antiperspirant pod pazusky a hellfingera mozes aj na brucho. aspon nepokazis par ludom chut na obed, ked stojis pred nimi v rade.

a baby, nesmejte sa! v tomto sme na tom rovnako...

vas vsetkovidel, vsadebol a vzdyporadil swarovski.

p.s. tym, ktorym som sposobil za tie dva dni ujmu sa teraz ospravedlnujem...

tazke casy

prave som sa vratil z fitka, kde som ovracal volant stacionarneho bicykla.

nuz, prisli tazke casy. nic sa neda robit, sezona je za dverami, musel som si (znovu) vstupit do svedomia. som znovu tucny ako prasa a ruky mam tenke ako hajzlovy pavuk nohy. kedze som maximalista, inak zial neviem, bud zeriem od rana do vecera, alebo cvicim od rana do vecera- zalezi od rocneho obdobia. teraz prichadza to tazsie...

momentalne nenavidim kazdy stacionar a kazdu cinku v okoli 100 kilometrov.

strasne to boli. strasne...

nikdy som k nikomu nechoval zast, nikdy som nemal destruktivne sklony, ale dnes som si musel pri tom slapani do pedalov trosku pomoct.

predstavil som si chlapa, konkretneho, ze mu slapem na tu jeho sprostu hlavu, na ten jeho nehanebny alibizus. takychto ludi by som najradsej prefackal, nech sa preberu. slovo realita im nic nehovori...

na mieste, kde chodim pravidelne na obedy stretavam typka uz par rokov. ma asi 140 kg, nezmesti sa na stolicku, sedi na operadlach, taky ma siroky zadok. vazne, tentokrat neprehanam. je to mlady chalanisko, ziadna obstarozna obezita. na zaplakanie.

jasne, moze byt chory, alebo nieco podobne, ale on je chory maximalne na hlavu. teda uz teraz si to myslim...

sedim pri stole, predo mnou ubohy platok kuracieho masa na prirodno, 4x minikarotka, 10x hrasok, ziadna ryza, ziadne zemiaky. moje obedy na dalsich par mesiacov...

chlapik sedi pri vedlajsom stole s kolegami, pocuvam debatu, bavia sa prave o nadvahe. tento nas hrdina zahlasi, ze on za to nemoze, ze je lahko hovorit vsetkym, ked na neho chudacika sa hned nalepi vsetko co zje. ze ho to sice trapi, ale neda sa nic robit. aj by som ho polutoval, ale...

viete co ma kazdy den na obed?

polievku, k nej pecivo- celozrnne? nepozna, druhe jedlo taky isty platok masa ako ja, ale k tomu dva kopceky ryze a vedro hranoliek s tatarskou. dezert? nie je problem, dva veterniky sa usmievaju na malom tanieri. na pitie? mineralka? nezartujte. coca cola samozrejme. a dve horalky na cestu...

niekto ozaj nema kozku na tvari. zozerie to, co ja za tyzden, ale on za to nemoze, ako vyzera. to len my ostatni to mame lahke, ved genetika nepusti, vsak ano?

tak som dojedol svoje suche maso, po praci som odkracal do posilky, krivil som tam tvar 2 hodiny a prestavoval som si, ako tomu prasatu slapem pedalom do tvare. trosku mi to pomohlo.

myslel som na to, ako velmi nesebakriticki ludia dokazu byt, ako sami seba presvedcia, ze oni za nic nemozu. to vsetko genetika, osud, pocasie, cokolvek. banda mizerna vyhovaracska.

ludia, zobudte sa. berte veci tak ako su, priznajte si chyby a snazte sa ich napravit. to je prvy krok k uspechu.

kazdy si je strojcom svojho stastia. na 98% urcite. ziadne mam tazke kosti, ziadna genetika, ziadne neda sa. niekto to ma tazsie, niekto lahsie, ale jedno je iste. vsetko sa da, len treba chciet.

... a preto som teraz taky uboleny, hladny a nasraty.

nie novorocny zavazok

rozhodli sme sa s leninom, ako sa na uspesnych muzov patri, opriet tazko zarobene dukaty na zahranicnych nakupoch. rano som sa pre neho vybral, chlapec byva v slavicom udoli, partizan zo slavina mu mieri do okna, ma proste stastie, prisiel k tomu byvaniu ako slepe kura k zrnu... jasne, ze podnajom, zase az taky frajer nie je.

na palisadach zapcha, dovod som nezistoval a kedze nenavidim cakat, tak som to sekol doprava do kopca, hladajuc nejaku skratku na mudronovu. ani neviem kadial som sa motal, sama vila, male palace. teraz vsak nemyslim tie nove zo skla a betonu, ktore sa mi mimochodom tiez pacia, ale tie stare osarpane 100(?) rocne domy. take tie skorostrasidelne. urcite viete o com hovorim...

vzdy ked idem po takychto starych ulickach a vidim tie stare domy, prepadne ma zvlastny pocit pokory a bazne. tie domy maju to, comu ja hovorim Pribeh.

na spinavych oknach su stare zozltnute zaclony, nikdy sa neviem dohodnut sam so sebou, ci si mysliet, ze tam este niekto byva, alebo ten dom uz zije len sam pre seba.

predstavujem si, kto ho mohol postavit, kto ho vlastnil, do akej triedy ten clovek patril. biedu netrel urcite, to mi je jasne. vynara sa mi stara vazena presporska rodina, v dome je urcite klavir, na policiach kopec knih... a samozrejme hojdacie kreslo a prvy bratislavsky gramofon.

tieto domy uz nemaju naokolo anglicky travnik, nelesknu sa im okna, ani v nich nehra hudba. napriek tomu, alebo mozno prave preto maju obrovske caro. sala z nich energia, dostojnost, respekt.

a mozno...

ja neviem, mozno v tom starom osarpanom dome so spinavymi zaclonami niekto byva. niekto, kto nema komu tie pribehy porozpravat. niekto, kto zije mimo terajsieho sveta, niekto kto uz len spomina...

chcel by som spoznat cloveka, ktory vie, ake to tam bolo v dobe, ked tie domy boli nove, ked tam bolo rusno. niekoho, kto aspon poznal ludi, ktori si ten dom dali postavit. aby porozpraval to, co nam ten dom sam povedat nedokaze. niekoho, koho uz vsetci prestali pocuvat...

vratim sa vsak do reality. tie stare ulicky a stare domy ma ozaj upokojuju a dobijaju energiou.

davam si zavazok- tie ja vzdy plnim!- na jar, akonahle bude teplejsie si zoberiem v praci volno a nepojdem obzerat a fotit monumenty v parizi, ani mrakodrapy na manhattane. pojdem si pozriet stare ulicky bratislavy. nie tie rusne, ale tie opustene. pekne od rana, ked sa prebudzaju, az do vecera, ked sa tych starych domov budem bat.

budem tam len ja a domy so svojimi Pribehmi,
budem sa pozerat a budem pocuvat.

budem turistom vo "vlastnom" meste...

swarovski odporuca V

ako to uz vacsinou byva, viac menej nahodou som natrafil na skvely web.

neviem, ci ho mam nazvat blogom, alebo projektom, sam sa charakterizuje ako "sprievodca alternativnou modou, streetwearovou scenou a elektronickou hudbou".

podstatne je ale to, ze ak mate radi pekne veci, netradicne veci, alebo tradicne veci z ineho pohladu, odporucam tuto stranku navstivit.

mozno si utvorite obraz o tom, ze aj bezne, konzumne zalezitosti mozu byt malym umenim, alebo naopak, male "uletene" umenie moze byt uspesne a pouzitelne v kazdodennom zivote...

moda a styl nezacina a nekonci v auparku, svet je niekde uplne inde. nechajte sa unasat a mozno inspirovat...

www.hejty.sk

ako sa jej (ne)zbavit

zeny su rozne, rozne su pribehy ktore s nimi zazivame.

mozno mam stastie, mozno si to viem zariadit, ale vacsina pribehov je u mna zapisana v kolonke "pozitivne". mozno preto, ze tie pribehy ukoncim skor, ako by sa dokazali pokazit.

jedno z tajomstiev pokru je vediet, kedy z hry odstupit, vediet ako sa nenechat nalakat do zbytocneho rizika a naslednej prehry. poker nehram, ale uz som to videl dva krat v telke (!), takze "mudrosti" rozdavam na pockanie...

je dolezite vediet, kedy vypadnut z hry aj zo vztahu... ano, aj z mileneckeho. byva to niekedy tazsie, druha strana moze mat na vec odlisny nazor, preto je dolezite utekat skor, ako nam na nazore druhej strany zacne zalezat...

su vsak pripady, ked to ide celkom lahko. o takych budem pisat teraz. opakujem, dolezite je, aby vam privelmi nezalezalo, co si ta druha strana bude o vas mysliet...

byvala obyvatelka mojej spalne (vtedy este nebola moja, cize nepoznam) mala zjavne romanticku dusicku (presne ako ja!) a cely strop polepila fosforovymi hviezdickami. je ich tam pozehnane, svietia preukrutne, pomaly sa da pri zhasnutom svetle aj citat. skusal som ich aj spocitat, ale vzdy som zaspal. vyjadrime preto ich pocet slovkom vela.

ked som sa nastahoval, tie hviezdicky som na strope nechal. az neskor som zistil, ake to ma vyhody. zacal som ich vyuzivat pre svoje nekale ucely...

kazdej zene sa tie hviezdicky pacia, po case som prestal vysvetlovat ze som ich zdedil a nechal som, nech si myslia co chcu. mal som pocit, ze vyznievam v ich ociach citlivejsie, ked ich na tom strope vidia.

po case som si vymyslel pribeh a vysvitlo, ze je sakra uzitocny... tymto sa dostavam k pointe.

len tak medzi recou vzdy utrusim, ze kazda ta hviezdicka ma svoj vyznam. potom svedomito zatlkam, ze aky vyznam...

ked pride den D a cas C, tak sa spytam, ci este vzdy chce vediet, co tie hviezdicky znamenaju... samozrejme pride nadsena odpoved, ze ano.

vies, poviem, vzdy ked sa mi s to nejakou skutocne paci, dovolim jej na znak toho nalepit jednu hviezdicku. ked chces, mam tu jednu aj pre teba...

najprv zhrozeny pohlad hore na tu galaxiu, potom... by ste neverili, ako sa niektore zeny dokazu rychlo obliect! a ako rychlo zmazu vase cislo z mobilu.

metoda velakrat uspesna, overena. ale ako kazda ina, aj tato ma svoje nedostatky.

problem nastal, ked sa jedna zacala smiat na plne hrdlo. nezozrala mi to, neurazila sa. vedel som, ze je zle, mam totiz slabost na zeny s nadhladom a zmyslom pre humor...

presne take, ktore ani nenapadlo brat tento post vazne. presne take, ktore sa na nom zasmiali...

pocitala ich nahlas a so skodoradostnym vyrazom asi hodinu. aby mi s tym liezla na nervy a aby mi ukazala, ze vyhrala. skaredo ma prekukla, uz nebolo kam utiect. vedela, ze uz nechcem, aby odisla....

v zivote je to ako v tych kartach. vzdy sa najde super, ktory je silnejsi ako vy.


P.S. mozno si niekedy vymyslam, ale tie hviezdicky tam ozaj su. prisaham! :)

ked prvi budu poslednymi

dnes som si spomenul na svoj starsi post o starych fotkach, kde som pisal o tom, ze je niekedy dobre urobit osobnu inventuru, aby sme zistili, ci sa nas zivot ubera zelanym smerom, ci napredujeme a rastieme.

stretol som znameho z obdobia mojej puberty, je to o par rokov starsi chalanisko.

v tom obdobi bol pre nas vsetkych ikonou (hlavne pre tych, ktorych rodicia drzali nakratko), vsetci sme mu zavideli, chceli byt ako on. bol proste frajer a daval nam to patricne najavo.

mal dlhe vlasy,
pil (uz) pivo,
dokonca fajcil,
na riflovej bunde mal nasivku metallica,
mal frajerku, (vraj ju uz aj vyprstoval, ja som ani nevedel, co to je!)
vozil sa na otcovej skode 120 (vtedy velka pecka)

a hlavne...

mal nausnicu nike. taku malu zlatu fajocku v lavom uchu.

proste neskutocne a nedosiahnutelne... ja som bol nula. aj to bezvyznamna. plakaval som do vankusa, ze nikdy nebudem ako on.

tohtorocne sviatky som travil Doma, postretaval som kopec ludi z mladi, prijemne stretnutia, to dnesne obzvlast poucne...

skocil som cosi zahryznut do "bufetorestiky" nedaleko, prezuvam rozvarene cestoviny (tu si myslia, ze al dente je nieco o zubaroch), az prisiel ON...

ludia, v zivote je ozaj (zapamatajte si to dobre) vsetko relativne. doslova a dopismena!

nevidel ma, sadol za barovy pult,

zhodil riflovu budu s nasivkou metallica,
objednal si pivo,
zapalil spartu,
prehrabol sa vo svojich dlhych (teraz uz sakrariedkych) vlasoch,
uvidel ma, prisadol si, pokecali sme,
v lavom uchu nausnica nike,
dopil desinu,
sadol do otcovej skodovky 120 a odfrcal...

zmurkam jak idiot, premyslam o stroji casu, uistujem sa u obsluhy, ci je rok 2008, ked potvrdi, ze ano, vstanem, zahlasim na cele osadenstvo:

pamatajte! vzdy pride cas, ked budu prvi poslednymi a posledni prvymi!!

pozerali na mna ako na idiota, ale nevadi, mojmu EGU to bolo jedno.

vysiel som na vzduch, sadol do auta, (ktore nepatri mojmu otcovi) a odfrcal som na manikuru...

... robila mi ju JEHO dcera, zaplatil som jej dvojnasobok.

zivot je obcas krasny.


venovane vsetkym loserom a bezvyznamnym nulam, ktore placu doma do vankusa. vsetko je relativne, tak sa snazte...

meriam si ho raz za tyzden

spam.

pozna kazdy clovek, ktory ma mailovu schranku. asi nevyhnutny fenomen modernej doby. zvykli sme si nan, neriesime, mazeme...

nemohol som si nevsimnut, ze hlavne temy sa vzdy opakuju:

* viagra
* xanax
* penis enlargement
* zazracny pripravok, ktory zvrati vypadavanie vlasov
* tabletky na chudnutie
* steroidy
* online poker

vzdy som si myslel, ze spamovanie je hromadne a neadresne. teraz som si nie celkom isty, ci to tak ozaj je, alebo tomu len chcem verit.

niekde som pocul, cital, alebo sa mi to mozno snivalo, ze v buducnosti to cele ma byt (este nie je buducnost, vsak nie?!) adresnejsie, podla potrieb a preferencii potencialneho zakaznika.

ako vravim, dufam, ze im to zatial nefunguje dobre, pretoze ak ano, tak som...

depresivny, tucny, tenkoruky, plesaty, impotentny hazardny hrac s malym vtakom.

potom, ze sa zeny cuduju, preco si musia chlapi v kuse nieco dokazovat!

tak a teraz si idem zacvicit!

vlastne najprv zoberiem pravitko a ...

miss december

dostal sa mi do ruk casopis. musim si rypnut...

dovolim si parafrazovat jednu vetu zo znameho ceskeho filmu:

"... kde udelali soudruzi z NDR chybu?"

skuste to zistit na prilozenej foto z "casopisu zivotneho stylu".

urcite som si to nevsimol sam, niekoho ta chyba musi sakra mrziet. nie je to preklep, je to neznalost. je to aj v sprievodnom texte, slecna ma vraj na sebe sperky z bizuterie v ktorej pracuje...

svet sa samozrejme nezruti, ale v takomto casaku by sa to (podla mna) nemalo stat. clovek sa moze pomylit, ale co teamova praca? asi u nich ziadna nie je...

takymto tempom tu zachvilu budeme mat soni, bmv a podobne pikosky.

prvy krat

dnes som urobil nieco, co bolo prvy krat v zivote.

znovu je na vine nahodne objavene cdcko, ktore vo mne vyvolalo velmi silne spomienky na minulost. konkretne na obdobie, ked som mal 16. EAST17. ano, vtedy ste mali mozno 10, alebo si viem predstavit aj to, ze 2 roky.

vtedy som poznal vsetky ich texty naspamat. samozrejme foneticky, pretoze po anglicky nevedel nikto.

dokonca sme si tie texty s yolausom pisali na papier. tiez foneticky. teraz lutujem, ze si neodkladam vsetky hluposti na pamiatku, bolo by to zaujimave citanie.

nejak podobne to bolo...

dont ju vori koz ic o rajt,
dont ju vori caj o even naj.
kz inne monin kam,
vit de moni san,
lavi neve las in lajn...

mojich 16 je nenavratne v prdeli, ani yolaus neviem ako sa ma.

ostal som len ja a moje spomienky.
spomienky nahodou vytiahnute z krabice...

(prepacte mi za vyraz, ale musim)

kurevsky mi svitlo!

puzzle sa zlozilo do celku a ja som dospel k poznaniu, ze "stastny som uz bol".

vtedy som nemal nic, ale zaroven som mal nieco, co uz mat nikdy nebudem.

viete, vtedy 16 znamenalo trosku menej ako teraz.

pamatam si, ako som dostal posledne materske zaucho v zivote. povedala mi, aby som sa zohol, lebo na mna nedociahla. bola to facka, po ktorej som uz neplakal, smiali sme sa. obaja. nad absurdnostou situacie...

odvtedy preslo vela rokov, vela sa za ten cas zmenilo.

teraz mam pocit, ze som vtedy skocil na zjazdovku.
ficim dolu kopcom, uspesne sa vyhybam brankam, dokonca ani nemam zly medzicas, ale ten pocit, ked som sa len pripravoval na preteky sa uz nevrati nikdy. pocit, ked som sa na vsetko dival zhora, zo startovej ciary na vrchu kopca...

dnes som urobil nieco, co bolo prvy krat v zivote.

vzal som do ruky telefon, a napisal smsku. napisal som podakovanie za roky stastia, ktore viem ocenit az teraz.

napisal som smsku svojej mame.

prvu v zivote.

a viete, co je smutne?

ja vlastne neviem, ci si ju vie precitat...

one night in paris

moj novy zivotny styl sa mi zapacil a prinasa svoje ovocie.

konecne som pochopil, ako mozu mat Vecni Panici dva byty a vrece penazi na ucte. nemaju to kde minut, nikam totiz nechodia...

ja uz sekam dobrotu par tyzdnov, stav mojich sejvingov je na uspokojivej urovni, tak som sa rozhodol, ze sa trosku odmenim.

vyrazil som tam, kde som uz velakrat bol, ale napriek tomu ma to mesto dokaze ocarit a nabit energiou- zakazdym a spolahlivo.

stravil som par dni a vecerov v ocistnej samote, len ja, mesto a fotoaparat, nohy zodrate az po kolena, usi "zmrznute na kost".

sice nefotim dobre, ale o to radsej. par fotiek najdete na crystaldropsoch.


... ak ste tu (podla nadpisu) cakali porno video paris hilton odporucam skusit znovu tuto linku. :)

stekliva kreativita

neznasam taketo pocasie.

jeden z dovodov je ten, ze hoci budem umyvat auto kazdy den, vzdy bude vyzerat, ako po off road adventure (ked zapadnete do blata cestou z vinice- priklad pre tradicnejsiu cast slovace).

na terennom aute je to takpovediac povinny outfit, dokonca aj ked na nom idete do opery, ale na tuctovom osobaku to nie je bohvie co.

zatal som sa a rozhodol tu spinu nevidiet, ozaj sa mi nechce vysolit kazdy den 130 za umyvarku...

ako som tak kazde rano pozeral na tu vrstvu blata, napadlo mi, ze na taketo auta sme zvykli (vo veku minus 20 rokov) pisat "umy ma!".

z tohto dovodu som cakal cosi podobne, ved deti je tu na okoli kopec a zvyky sa hadam az tak nezmenili. teda trosku zmenili, dnesne decka tam este dodaju slovko k...t. myslim, ze tym dodavaju veci uplne inu vaznost...

nakoniec som sa dockal...

... ale nie tak, ako som predpokladal.

na aute som mal nakreslene srdiecko. mile, ale nevenoval som tomu zvlastnu pozornost, tesil som sa vsak, ze tam nie je to vaznostdodavajuce slovko. srdiecko som nezotrel, trosku ho zahadzalo nove blato, ale bolo stale viditelne...

niekomu sa moja hra zapacila, na druhe rano bolo srdiecko zvyraznene znova. ... a pribudlo v nom napisane moje krstne meno. a to som si myslel, ze ma tu v anonymite velkomesta nik nepozna, svoje meno nemam ani na schranke, ani na dverach. rozhodol som sa hrat dalej, ved zvedavost a hry su moje.

hra pokracuje uz tyzden. auto mam popisane, ako schumacher formulu, pribudli frazy ako "chcem ta", "lubim ta", "si sladky", nejake kvetinky, a jedno nedopisane telefonne cislo na dverach (skoda).

uvazujem, ake bude pokracovanie, dufam, ze niekto neurobi upgrade svojej techniky a nezacne vypisovat klincom do laku...

lomcuje mnou zvedavost, ale ani na 1% netusim, kto by to mohol byt. zacal som sa pozerat ludom zo susedstva do oci, ved mozno odtial cosi vycitam. aspon nejaky naznak. aspon jemny, tajomstvo prezradzujuci usmev... nic.

moznosti je vela, ...

* znudeni dorastenci,

* banda vtipnych dochodcov,
* pekna vnucka nasej domovnicky, co tu teraz byva,
* asi 220cm/ 130kg sused, ktoremu sa pacia muzske zadky

... ale pravdu povediac by sa mi pacila len jedna z nich.

ako to uz byva, stastne konce su len v rozpravkach, preto to auto radsej umyjem, kym nepridem k urazu...

predtym vsak vylepim plagat zvnutra na zadne okno. velkeho zlteho smajlika.

ved dobre sa ma dobrym odplacat.

a kreativita sa ceni obzvlast...

p.s. hovori sa, ze ked sa nieco stale omiela dokola, stane sa to skutocnostou. posledne dni si mrmlem novu mantru.

... mladasuseda, mladasuseda, mladasuseda, mladasuseda, mladasuseda, mladasuseda, mlad...

"zundrem"

bol som na navsteve a skoro mi odmrzli.

nohy, nie gule.

teraz taham sopel po zemi a nadavam. na "zhodu okolnosti."

... od isteho casu musi byt, uz aj na slovensku, kazdy radiator v panelaku osadeny regulatorom vykonu a rozdelovacom vykurovacich nakladov. podla nameranych udajov sa rozdelia naklady na vykurovanie medzi jednotlive domacnosti v dome.

krok spravnym smerom, mal by prinasat spravodlivost, kazdy si plati za to, co spotrebuje, je zodpovedny sam za seba. toto by malo ludi primat k tomu, aby sa energiou nemrhalo. tlieskam...

predstavte si vsak situaciu, ze byvate na najvyssom poschodi paneloveho domu, dokonca v rohovom byte, cize viac menej jediny kontakt s vykurovanou castou je byt pod vami.

predstavte si este, ze sused pod vami odcestuje na rok do zamoria. samozrejme radiatory odstavi, ved naco by kuril a platil, ked sa doma nezdrziava. chapem, logicke.

nakoniec si predstavte, ze steny, strop (ako vzdy) a teraz uz aj podlaha su ladove a doma mate 15 stupnov napriek tomu, ze vase radiatory ficia naplno. ano, ucet budete mat mastny, ale nepomozete si. a na teplo aj tak zabudnite. teda ak si nezozeniete elektricky ohrievac do kazdej izby.

jednoducho, klasicke kurenie nema sancu sa vysporiadat s tym, ze vsade okolo vas "mrzne".
netvrdim, ze to dotycny urobil naschval, ale vam to je jedno, je vam zima.

nebolo by lepsie vyrabat, alebo nastavit regulatory tak, aby sa kurenie nedalo uplne vypnut? aby bola zachovana nejaka minimalna teplota? ved takto celkova spotreba domu stupa, kedze okolite byty musia kurit viac a vsetci stracaju.

teda okrem genia, ktory si hreje rit v australii na plazi...

crystaldrops

moja nova stranka odomknuta.

najdete tu vsetko, co sa mi paci, respektujem, chuti mi, zaujalo ma, uznavam, snivam o tom...

bude vela obrazkov, nejake videa, ziadne texty- vsetko z webu.

mozno sa vam bude pacit, ale ako som pisal minule, vyroba je niekedy zabavnejsia ako samotna konzumacia.

ci si ju pozriete, necham na vas...

swr.

moja nova hracka

na dlhe zimne vecery, ktore som sa v ramci (trosku) masochistickeho experimentu rozhodol travit doma pri pohari vina, knizke a laptope som si vyrobil novu hracku.

zatial sa s nou hram len sam, ale neskor vam ju poziciam, ak budete chciet.

... aj ked priznavam, vyroba je niekedy zabavnejsia ako samotna hra.

crystaldrops

uz onedlho...

ludsky mozog je svina

je vedecky dokazane (alebo je to len teoria?), ze clovek vyuziva iba malu cast kapacity svojho mozgu, vraj je to menej ako 10%.

ked sa priroda trosku zahra, tak sa ta hranica o nejake to percento posunie a narodi sa genius.

nie, teraz nehovorim o sebe.

moj kamarat lenin. sikovny a svedomity to chlapec, ale antitalent na jazyky. na totalku. cisty jednotkar, ale z jazykov... skoda reci. take patky, ake on schytaval na angline nemala hadam ani neboha lolo ferrari (ja viem, plusminus). po anglicky nevedel povedat ani mc donald's...

teraz pride to zaujimave.

raz, uz nie v stredoskolskom veku, sme boli na dovolenke pri mori. (povestny istria cup I - mozno vam o nom raz porozpravam.) vecer vyrazime do mesta, hodne popijeme, dobre sa citime, snazime sa prekonat jazykovu barieru a cosi zbalit.

nejak som sa zamyslel s poharom v ruke, ked ma z myslienok vytrhla dokonala anglictina prichadzajuca z druheho konca nasho stola.

ano, lenin. hned som vytriezvel. tlacil micke kaleraby do hlavy.
anglictinou ako brat harryho pottera.

az som ho zacal podozrievat, ze je tajny agent a cely cas to na nas s tou jazykovou tupostou hral. odvtedy sa to stalo uz viac krat- ked ma v sebe nejake to promile, mohol by po anglicky aj basnicky pisat. inak ani tuk. ani ten mekdonald.

nemoze za to, vraj sa snazi, ale akokolvek chce, nedokaze pouzit ziadnu slovnu zasobu, aj ked ju ma dokazatelne v hlave. uz to len dostat na jazyk a byt pri tom triezvy.

toto bol priklad toho, aky zvlastny dokaze byt ludsky mozog. mozno si pamatame od detstva kazdu sekundu, len sa k tym informaciam nevieme dostat.

minule...

snivalo sa mi.

s niekym som sa v tom sne zhovaral.
rano som si nepamatal, s kym, ale pamatal som si kazdu vetu z toho rozhovoru.

bolo to par viet, po nemecky.

ludsky mozog je svina...

ja totiz po nemecky n e v i e m !

("oh ja, du fiks vi konig!" sa nerata)

som v rozpakoch.

minimalne v rozpakoch...

sme.sk na blogspote

webova stranka dennika SME celi od piatku hackerskemu utoku,

redakcia dennika zalozila docasne stranky sme.sk tu na blogspote.

kazdu destrukcnu cinnost odsudzujem a uvedomujem si vaznost situacie, ale pri tejto prilezitosti som sa musel pousmiat...

je znama skutocnost, ze viac blogerov z blog.sme.sk v minulosti tento blog opustilo (z roznych dovodov) a naslo utocisko prave v "blogspotackych" vodach.

teraz sa sem, na anonymny blogspot, uchylil "cely dennik SME".

vzdy som tvrdil, ze zivot dokaze veci riadne zamotat.

a konkretne toto je myslim "tazka" ironia...

osudova

dnes som ju znovu stretol.
(spinku malu)

naposledy to bolo davno,
neviem presne kedy.
mozno je tomu rok,
mozno len pol roka.
(ale kludne to mohli byt roky dva)

objavuje sa znenazdajky a vzdy len na chvilku.

zahrava sa so mnou uz roky,
schovava sa,
mam pocit, ze si zo mna utahuje,
ze sa mi posmieva.
(zjavne si to uziva!)

je to TA,
skutocna, osudova, povestna,
druha polovicka mojej duse.
(hm, mozno sa len stratila...)

vidim ju v JEJ ociach.
okamzite citim, ze je tam,
predvadza sa, obnazuje.
(je najkrajsia, dokonala)

samozrejme vie, ako sa citim,
drazdi ma, az to boli.
(zabera to vzdy a dokonale)

neviem odtrhnut pohlad,
ale (potvora) sa zjavi vzdy tam,
kde na nu nemozem siahnut...

niekedy v okne vlaku,
ktory odchadza zo stanice,
(ked stojim na perone)

niekedy na krizovatke,
v aute ktore stoji vedla,
(tesne predtym ako skoci zelena)

niekedy pri susednom stole v kaviarni,
kde jej robi spolocnost iny muz.
(minimalne 2x vacsi ako ja)

nechapem, dokedy sa chce takto hrat,
nevadi mi to, (ved rad sa hram)
ale rad by som sa jej uz konecne opytal,

ci je tato hra bez pravidiel

a

preco sa

ZAKAZDYM objavi v pohlade INEJ zeny?!

(je to tak zabavnejsie, uznavam)

necakany vyvoj udalosti

zabavam sa sam na sebe.

marketing na mna neskutocne zabera. v tomto pripade automarketing.


je az udivujuce, ako dokazem uplnu somarinu sam sebe podat ako "vyzvu". asi sa ozaj dokazem nadchnut pre hocico. dokonca aj pre svoje priblble napady.

mam rad hry, mam rad ciele, samozrejme rad vyhravam.

najtazsie je vyhrat sam nad sebou. jedine v tomto pripade si moze byt clovek isty, ze si vybral rovnocenneho supera.

ked som minule pisal o tom, ako usetrit chlastanim, nemyslel som to az tak vazne. cakal som, ze mi to vydrzi par dni a znovu sa vratim do starych kolaji.

ako som uz spomenul, presvedcil som sam seba, ze je to skvely napad, zatal som zuby a fungujem takto uz mesiac. vysledky?

necakane...

teoria funguje. dodrziavam rezim prichodu z prace a konzumacie jedneho pohara cerveneho vina. podmienka "nesoferovania" splnena, sedim doma na zadku. pre istotu som si zakazal telku a zabezpecil hromadu literatury. nech neosprostiem este viac ako som.

tak, najprv pozitiva... (trosku sa budem opakovat)

usetril som balik. o to islo.

nechcem ist privelmi do konkretnosti, tak teraz taka mala slovna uloha. povedzme, ze este jeden takyto mesiac a mam na dve letenky do new yorku. myslim, ze celkom slusny vysledok. som spokojny.

dalsie (prijemne) sprievodne javy su, ze som precital knizky, ktore sa mi kopili nedotknute na policke a konecne som upratal byt.

samozrejme, ako inak, vsetko ma aj svoje negativa.

v tomto pripade jedno citelne negativum.

nechcem sem napisat, ze mam "plne gule", tak to budem formulovat tak, ze neviem, co s testosteronom.

dajme tomu, ze tu hra ulohu fakt, ze mam dobre srdce a navrhy "pridem taxikom" gentlemansky odmietam. na tejto veci budem musiet este popracovat. mozno si dam dalsi ciel v duchu filmu 40 dni a 40 noci. v nejakej menej drastickej podobe pre istotu...

to je viac menej zhrnutie ciastkovych vysledkov mojho setriacochlastacieho (trosku masochistickeho) experimentu.

dufam, ze mi to vydrzi cim dlhsie, ale zaroven dufam, ze si na tento rezim definitivne nezvyknem.

je to sice vsetko pekne, ale takyto zivot by som charakterizoval frazou "zdochol pes".

... a ja by som ho velmi nerad nasledoval.

toho psa myslim.

2 in 1

doteraz...

vzdy som ich vychutnaval,
vzdy som o nich snival,
vzdy som po nich tuzil,
vzdy ma inspirovali,

robili mi radost, prinasali stavu do zivota.

Zeny a Dialky.

vzdy som si zabezpecil potrebnu davku radosti,
ked mi chybalo jedno, kompenzoval som to druhym.

teraz...

ked spojite dva sny, moze z toho byt stastie.

v horsom pripade z toho moze byt prazdno,
sny sa vyneguju, ostane nula, nic.

viem,
v matematike plus a plus ostava plusom,
v zivote to tak byt nemusi...

Zena a Dialka,
moje dva sny spojene v jednom.

tentokrat sa mi vysledok nepaci,
je nim...

Zena, ktora je Daleko.

ako usetrit? zacni chlastat!

nepatrim medzi ludi, co nejak obzvlast holduju alkoholu.

svoje prve pivo som si dal hadam az ked som mal osemnast. nikdy ma to prilis nelakalo, mozno aj z dovodu, ze v rodine som mal dostatok negativnych prikladov toho, ako dokaze alkohol cloveka nielen zmenit, ale aj znicit.

... napriek tomu som uz v zivote chlastal z roznych dovodov.

chlastal som zo zvedavosti,
chlastal som, lebo som sa z niecoho tesil,
chlastal som, aby som zapil zial,
chlastal som, aby som zabudol,
a mozno som chlastal aj preto, aby som nezabudol.

nikdy som vsak nechlastal z jedneho dovodu.

nechlastal som, aby som u s e t r i l.

znie to bizardne, vsak?

vacsinou ide chlast celkom do penazi, suhlasim...

niektore veci by cloveka nikdy nenapadli, musia sa mu stat.
az potom pochopi suvislosti, zlozi si skladacku do celku.
az potom sa prejavi krasa ukryta v jednoduchosti...

moj zivotny styl sa viac menej sklada z troch pilierov.
praca, sport a vsetko ostatne, zabavne aj nudne.

ta posledna polozka zerie z uctu najviac.

ze preco?

ked sa vystavim v praci a pri sporte, zalahnem a spim...

ked je sportu pomenej, tak sa vo mne prebudza srdce tulaka, srdce pozitkara. so vsetkym, co k tomu patri...

nakupujem, zeriem vonku, pijem kavy vonku, zase zeriem vonku, vozim sa po meste, zase nakupujem, skocim nachvilu sem, skocim nachvilu tam.

som schopny o jedenastej vecer sadnut do auta, pozvat niekoho do mekaca, na kavu, som schopny platit 100 Sk na hodinu v inet kafe za internet, aj ked ho mam aj doma.
len aby som mal pocit, ze nehnijem doma, ze som v strede diania...

vrece penazi v prdeli kazdy mesiac...

ked som to chcel obmedzit, mal som permanentne depky a aj tak som skoncil v meste.

teraz je to inak!

vraciam sa k pointe...

minule som si hned po prichode z prace dal pohar vina. len jeden.
dostal som ho do daru, zvedavost mi nedala a hned som ho musel ochutnat...
je to "vino special", tak som si dal ozaj len poharik a zvysok som odlozil na neskor.

ake to malo nasledky?

kedze mam pohodlnu rit a nikde nechodim pesi,
tak som (napriek tomu, ze ma to ukrutne tahalo von) musel ostat doma.

upratoval som, cital knizku, isiel konecne spat skor ako o jednej v noci.

davno nepoznane rozmery travenia vecera, na druhy den som mal z toho celkom dobry pocit.

byt upratany, chlapec vyspaty a...

... plus minus usetreny liter v penazenke!

nasiel som liek na moju rozhadzovacnu povahu.

uz tyzden, hned po prichode z prace, ked nesportujem, si dam pohar vina.

no dobre, niekedy dva, ale nikdy nie viac...

citam knizky, ktore som v poslednom case nemal kedy citat, chodim skoro spat.

to vsetko vdaka alkoholu....

neviem, dokedy mi to vydrzi, ale teraz...


chlastam a setrim!

prve trosku a to druhe velmi.

idealna kombinacia...

miluj ma ironicky

vedeli ste o tom?

nova knizka.

maxim e. matkin,

miluj ma ironicky,

návody na život s ručením obmedzeným.

promo na strankach vydavatelstva slovart znie:

Chceli by ste vedieť ako robiť drahoty a prísť tak ku šťastiu?

Ako zapôsobiť na ženy, ktoré vedia, čo je dobré?

Ako zaobchádzať s mužmi, čo majú chronickú alergiu na slovo záväzky?

Ako chápať nevestu v noci pred sobášom v prípade, že je to vaša bývalá frajerka?

Ako zo sexu na jednu noc nerobiť traumu na celý život?

Ako odpúšťať, ako žiarliť, ako nepátrať, ako nebyť idiotom a necítiť sa ako chudera? Potrebujete nutne vedieť ako milovať a neutrpieť ujmu na zdraví a emocionálnej celistvosti?

Maxim E. Matkin vám v poradí už v piatej a tentoraz celkom malej knihe prináša niekoľko návodov na prežitie vo vzťahovej džungli, samozrejme s ručením obmedzeným. V krátkych textoch odkrýva tajomstvá mužsko- ženskej komunikácie a strategických hier. Pravidelné posedenia u psychoterapeuta, ani v spovednici vám síce nenahradí, ale ako Priateľ na telefóne ukrytý v knižke, ktorý dokáže v pravý čas vytiahnuť ten pravý príbeh zo života určite nesklame. Pri troche šťastia zatrasie vaším vesmírom a prinesie vám doň nejakú tú sympatickú kométu.

myslim, ze o vianocne darceky mam znovu postarane,
datum vydania december 2007.

poistovacka

myslel som si, ze som vam tento pribeh uz rozpraval, (isteho casu som sa tymto chvalil, kade som chodil) ale ked som zbezne preklikal svoje stare posty, tuto temu som nenasiel...

vcera sa ma pytal kamarat, ze z ktorej diery stale vyhrabu jeho utajene telefonne cislo predajcovia lieciv, kozmetiky, zajazdov, poistiek a podobnych zivotzachranujucich zalezitosti.

uspokojivu odpoved som mu asi nedal, ale pri tejto prilezitosti mi napadla moja skusenost z minulosti...

poistovacka.

samozrejme sme zacali tym, ze odkial ma na mna cislo.
samozrejme povedala, ze ma odporucil znamy.
a samozrejme, ze jeho meno mi povedat nemoze.

chcel som byt slusny, tak som si ju vypocul, oznamil jej, ze som internetovo gramotny clovek a ked nieco potrebujem, tak si to viem najst a keby predsa nie, urcite bude prva, koho sa opytam.

mate urcite podobne skusenosti, takze vam je jasne, ze to pri tomto neskoncilo.

slecna mi volala kazde dva tyzdne, ze sa chce stretnut, nech si urobim hodinku volna.

ked ma prestalo bavit ju zdvorilo odmietat, a trosku som bol aj zvedavy, ako vyzera zena, ktora ma tak horlivo chce vidiet, som suhlasil, ze sa mozme stretnut na neformalnom obede.

mal som podmienku. plati ona.

suhlasila, stretli sme sa. ziadna extra draha restauracia, lepsi priemer...

papiere, prospekty, notebook, klasika...

samozrejme, a na to som sa obzvlast tesil- c i a r a z i v o t a!!!

ta tam musi byt.
ako sa stanete poistovakom? naucite sa kreslit ciaru zivota predsa. tolko staci...

objednal som si predjedlo, ako hlavne jedlo specialitu sefkuchara, kavu, dezert...

nech sa dama zapoti trosku, ked teda suhlasila, ze plati.

ona si dala len kavu, vraj uz obedovala. cudne, ked si dohodne obed, ale nechal som ju, nech sa venuje svojej praci...

tak som sa napchaval, slecna sa medzicasom opytala, kolko zarabam.

opytal som sa, kolko zaraba ona...

jasne, ze nepovedala a ja som sa bavil dalej...

tak skusala inak...

vraj, ked odpocitam tolko a tolko, kolko mi ostane.
povedal som rozdiel, ved show must go on.

kedze mam to stastie, ze netriem biedu, tak ju ten rozdiel zjavne potesil...

kvapla jej slina, ocervenel krk, prekreslila (moju) ciaru zivota strmsie hore.

a prisla po ciare zivota druha najdolezitejsia vec.

otazka, vraj kolko dokazem mesacne usetrit.

pozrel som sa jej hlboko do oci a vravim rozhorcene:

n i c , doba je tazka, zeny a chlast nieco stoja!

v tomto duchu plynul dalsi rozhovor, kym som sa nenajedol do prasknutia.
pekne som sa podakoval za obed a oznamil, ze musim ist.
a ze nech mi kludne posiela novinky na e-mail...

ked bleda vytahovala penazenku, ze zaplati, tak som to zatiahol sam, ved mala len kavu chuda.

myslel som si, ze som jej dal malu priucku a hrdy som odkracal prec.

bol som si isty, ze ma ma za takeho idiota, ze sa mi bude vyhybat oblukom...

ako som sa mylil, som zistil zase za dva tyzdne...

volala mi, ze maju skvely novy produkt. ze si to urcite musim vypocut a ze by sme sa teda mohli zase stretnut...

cumel som ako bager do tvdej hliny, ze taketo nieco vobec existuje.
bolo mi jej luto, ozaj ma tazku pracu, "ale co je vela, to je cezprilis"!!!

zase som povedal, ze nemam cas a ona zase, ze kedy teda budem mat...

vtedy sa mi v hlave zrodil napad.

ako sa zbavite otravneho poistovaka?

budete ho otravovat viac, ako on vas.

zacal som jej pisat sms, ze ako dobre vyzera, ze som si nemohol nevsimnut, ze ma jemnu pokozku, ze by som jej chcel lizat usko a podobne...

volal som jej o jedenastej v noci, kedy sa uz teda stretneme konecne, ze by si mohla dat znovu tu vypasovanu kosielku, co minule, ze ju pockam po praci a podobne vychytavky...

uz sa nikdy neozvala.

bol som na seba hrdy, ako skvele som z toho vykluckoval, chvalil som sa kolegom, znamym...

zbavil som sa nezbavitelneho!!!


az raz...

asi pol roka po nasom poslednom telefonate na "odbornu temu" mi znovu zvoni telefon.

znova ta ista spolocnost.
znova tie iste ponuky.


cela moja teoria v prdeli...


ostal som bezradny, na druhom konci linky sa mi prihovaral chlap...

odporucila ma slecna. vraj som perspektivny klient, len sa hanbim komunikovat.

pokracovanie je skoda pisat.

vratila mi to, sucina mala...

gurman II

rad sa tulam medzi vecami, co sa mi pacia, na tento ucel mi sem tam sluzi ikea.

mozno sa vam to nezda, ale aj na toto miesto si chodim doplnat davku estetiky.

mam rad "pouzitelne umenie".

bol som tam uz velakrat a nechal som tam uz vela penazi...

nikdy som vsak nebol v miestnom bufete. az dnes.

neveril som vlastnym ociam, dal som si tri krat hot-dog, jeden (bezodny!) napoj, zmrzlinu...
zaplatil som 50 Sk (slovom patdesiat korun slovenskych).

neuveritelne. v dnesnej dobe, ked dam za veceru priemerne 2 stovky...

citil som sa, ako ked som volakedy odchadzal z prvomajovej manifestacie.
mal som vo vrecku od rodicov 2 Kcs, kupil som si za ne nanuk a este mi ostalo na topanky...

dobre, zvelicujem, ale nanuk za to bol urcite.

a teraz kopec jedla za pajdu. aj ked neholdujem hot-dogom, pojdem tam znova. uz pre ten pocit...

a viete co? dalsie rande nebude v talianskej restike.

bude v tomto bufete!!!

myslim, ze raz dva zistim, ci ma slecna zmysel pre humor... :)

je mi na vracanie

pamatate sa na cicusku pipinku?

ti, ktori sa pohybujete vo sfere blog.sme.sk o tom uz iste viete...
pre tych ostatnych je tu tato linka.


uz vas chapem.
vsetkych tych, ktori ste sa rozhodli prestat pisat pod vlastnym menom...



nie preto, ze by ste sa za svoje nazory hanbili, ale preto,
ze medzi nami ziju ludia bez mozgu.


zial.


je mi na vracanie a do placu.


mozno skusim, ci sa daju tieto dve veci robit naraz...

ako zbalit chlapa II

niekedy neverite vlastnym ociam,

web nie je az taky velky, ako by sa zdalo...

najkrajsi a najoriginalnejsi darcek, aky som kedy dostal.

dakujem ti MMM.

ze si mala odvahu,

ze si si ma nasla...

kabel

nabijacka na telefon, presnejsie jej kabel...

su ludia, ktori ho po kazdom pouziti pekne stocia a odlozia na svoje miesto.
maju vsetko usporiadane, kabel sa im nezamotava, vsetko je priame, jasne, a ciste.

u mna je to inak, ale vzdy rovnako.
dam si zavazok, ze ten kabel budem odkladat tak, ako sa ma, nech dlho vydrzi, nech je jednoduchsie ho znovu pouzit...

toto predsavzatie samozrejme nema dlhu zivotnost a tak ho vacsinou len zhrniem na hromadu, hodim nabijacku do auta, do tasky...

kabel sa zamotava, po case z neho ostane len klbko, ktore nedociahne po zasuvku, ani keby som telefon zavesil na stenu...

nic ine mi neostava, len si sadnut a pracne vsetky tie uzly rozmotat. vtedy mi je luto, ze som si na tom nedal stale zalezat, ze zabijam cas a skusam svoju trpezlivost...

zase si slubim, ze nabuduce to bude inak, ale...
... pisal som vyssie.

zivot je ako kabel od nabijacky.

bud si davate pozor, zijete priamo, jednoducho, usporiadane, alebo to beriete trosku lezernejsie a menej zodpovedne.

zivot je ako kabel od nabijacky,

raz za cas sa zamota, stava sa z neho malo pouzitelne klbko. vtedy nic ine neostava, len si sadnut, zhlboka sa nadychnut a rozmotavat vsetky uzly, ktore sa casom podarilo vyrobit.

niektore uzly su jednoduchsie, na niektore potrebujete pomocky. niekedy je to alkohol, cigareta, plna chladnicka, niekedy len staci pocitat hviezdy na oblohe a niekedy potrebujeme priatela na telefone.

slabsie povahy siahaju po priamociarejsich pomockach, ale niektore sa daju pouzit len raz a naposledy.

ja som si zatial vzdy vystacil s rozmotavanim, zatial som nemusel ziadny uzol rezat a dufam, ze ani nebudem musiet.

znovu si poviem, ze by som mohol zit priamociarejsie, ale poznate to,

stareho psa novym kuskom nenaucis.

preto je moj zivot ako kabel od nabjacky,
aj ked ho usporiadam, casom sa zamota...

stare fotky

na co su dobre 3 roky stare fotky?

niekedy nad sebou premyslam, ci idem spravnym smerom, ci sa vyvijam, rastiem...

v mojom veku uz moze byt fyzicky rast skor na skodu.

vacsinou rastie len brucho (nedovolim!), vtak uz asi vacsi nebude.

cize myslim vyvoj spolocensky, osobnostny. podla vlastnych priorit...

hodnotit tieto veci nie je jednoduche, potrebujete k tomu etalon.

k comu, alebo komu sa prirovnat, aby to porovnanie bolo adekvatne?

aby nas neukazalo v privelmi dobrom svetle,

alebo naopak neprivodilo depresiu z vlastnej neschopnosti?

je predsa rozdiel, ci sa porovnate s "pocernym Pukim, z podtatranskej osady, ktoreho zbili toty kulkaci", alebo so zralokmi z J&T, vsak? (to v uvodzovkach som citoval aranu z reportaze na TA3)

minule niekto v praci vytiahol 3 roky stare fotky.
fotene v kancli, skusali sme vtedy nejaky novy digital...

pozeral som sa na seba na tych fotkach a ovladli ma zmiesane pocity.
lepsie povedane, rehotal som sa ako kon a hanbil ako pes.
na sebe. za seba. sam pred sebou...

vlastne to nakoniec nebolo zle.

3 roky nie su vela, ale podla tych fotiek velmi vela...

vtedy som si myslel, ze som uspesny, trendy, sexi...
myslim, ze na tu dobu to bolo v pohode.

dnes, ked sa divam na tie fotky si myslim, ze som uspesnejsi, viac trendy a viac sexi.
ci som stastnejsi, to neviem. povedzme, ze rovnako.

som spokojny. vidim, ze som "narastol". dalo by sa povedat, ze velmi.

dufam, ze o dalsie tri roky si budem pozerat dnesne fotky, citat dnesne posty a budem sa na nich smiat.

smiat sa na tom, ako som si dnes myslel, ze som "hore".

niekedy su aj 3 roky velmi vela...

zoberte stare fotky, spomente si na svoj zivot vtedy a porovnajte sa.
sami so sebou, tak je to najobjektivnejsie.

mozno vam dojde, ze treba pridat, alebo naopak ubrat.

pridat, kym sa este da, alebo ubrat kym nie je neskoro...

cierna a biela

vzdy som obdivoval ludi, ktori vedia robit veci naplno.

takych, ktori to, co v danej chvili robia, robia na sto percent.
takych, ktori vedia oddelit pracu od volneho casu.
takych, ktori oddeluju hrubou, nekompromisnou ciarou.
takych, ktori vytazia maximum z kazdej cinnosti.
takych, ktori sa v praci nebavia o sukromi a doma o praci.
takych, ktori nehovoria v lete, nech uz je zima a v zime, ze nech uz je teplo.

takych, ktori netuzia vzdy po bielej, ked je prave cierna...
takych, ktori si uzivaju bielu a tesia sa na ciernu, ktora pride...

... lebo vedia, ze pride a vedia, ze si ju uziju.

chcel by som zit dva zivoty, kazdy naplno...

v praci uznavany profesional.
oblek armani.
hodinky za kilo.
uhladenost.
respekt.

zarobit balik, len to by ma zaujimalo.

po praci hedonista najhrubsieho zrna.
naostro natiahnut roztrhane rifle,
biele tielko na potetovane telo,
do pery navliect piercing,
sadnut na najtucnejsi chopper, aky kedy vyrobili.

vietor vo vlasoch a zapad slnka, len to by ma zaujimalo...


chcel by som vediet oddelit ciernu od bielej.

aby sa nemiesali.

aby moj svet nebol nikdy sivy.

swarovski odporuca IV

kedze som stale lenivy napisat cokolvek pouzitelne,
tak vas aspon presmerujem na iny blog...

v problematike sa nevyznam, lebo nechatujem,
adekvatnost a trefnost musite posudit sami...

... vlastne som trosku zvedavy na vas nazor,
kedze ste na chate vyrastli.

clovek nikdy nevie, ako hlboho do lesa bude musiet (v buducnosti) chodit pre drevo...
mam si to cele precitat a cosi sa (na stare kolena) poducit?

klikajte na Holky z pokecu.

ahojte

... kedze sa mnozia otazky ohladne mojho dalsieho ucinkovania v tomto priestore, rozhodol som sa uviest veci na pravu mieru.

nie, nenechal som swarovskeho "umriet"...
nie, nedolamala mi ruky ziadna hrdinka z mojich postov...
nie, nezamiloval som sa, ani nezijem v partnerskom vztahu...
nie, nedoslo mi, ze by som uz mal drzat hubu...

slecny a slecnovia, dovod odmlky je jednoduchy...

je leto, nebudeme sa predsa zasierat pri pocitaci, vsak nie?

piesok, voda, sol, pot a miesane napoje klavesnici neprospievaju,...

... preto sa uvidime na jesen.


aspon myslim, ze ano.

vas (3x opaleny a 2x zosupany) swr.

cudne vitazstva

zase musim do niecoho rypnut, ale neda mi to...

ked sa zase nejakemu kolegovi v mojom okoli narodi dieta,
vsetci mu budu gratulovat, potlapkavat po pleci, aky je borec.

bude sa pysne prechadzat,
gratulacie prijimat,
dobre sa ozerie(me),
vyfajci cigaru vitazstva

a ja znovu nebudem chapat preco...

ved, tehotenstvo a porod si odsrala jeho zena...
ved, robil to co inokedy, len ho na konci nevytiahol...

ved, zatial si len obliekol dres, zapas zacina az teraz...
ci nie?


ako je to vlastne s tymi zasluhami?

spinave tenisky

tenisky. spinave.

boli snehobiele, neposkvrnene, panenske.
nedotknuta biela koza, uhladene biele snurky, maly sperk na jazyku.
nejak som si neuvedomil, kolko sa toho na nich nazbieralo.


su spinave vsade,
koza uz nie je biela,
je popraskana,
snurky na dranc...


pomaly ich umyvam,
spina steka do umyvadla,
frka mi po rukach,
jedna kvapka dopadne na tvar.


utriem ju, zanecha sivu skvrnku...
sivu skvrnu niecoho, co som si priniesol so sebou.
odkial, to neviem,
spina sa neda rozlisit, je len jednoducho spinava...


premyslam, odkial sa mohla na tu obuv dostat,
premyslam, kde vsade som bol,
kadial som kracal.


zvlastne...
zrazu sa mi spinava voda odtekajuca do odpadu zda farebna.
farebna od zazitkov...


predstavim si, ze tenisky su kronikou, ktora sa zaplnila.
umyvam ich dalej a robim miesto...
pre dalsie zazitky, pre dalsie pribehy.


mozno som ich nemusel umyvat,
ved by sa na ne este zmestilo hodne,
boli tam este nejake nezapisane biele miesta,
ale zazitky sa zapisuju lepsie na cistu kozu.


aj ked uz nie panensku, ale pripravenu znovu prijimat...

carovna veta

ano, existuju carovne slovicka...

prosim, dakujem...

(abrakadabra sem teraz nepatri)

tak nas to ucili, ich pouzivanie je viac menej samozrejmostou...

potesia,

funguju...

vacsinou, ale nie vzdy.

niekedy potrebujete carovnu vetu...

v poslednom case som sa s nou stretol castejsie. ziskala na popularite, jej ucinky boli potvrdene cielovou skupinou...

tu su nejake priklady spatnej vazby:

"toto som od neho necakala, bolo to take fajn..."

"nikdy som si nemyslela, ze je takyto romanticky..."

"velmi mi to dobre padlo..."

"bolo to krajsie, ako keby mi povedal lubim ta..."

ste muz, alebo zena, vzajomne ste sa zbalili, uspesne sa oddavate vztahu, sexualnym radovankam, spokojnost na oboch stranach...

pani,

nedajte sa oklamat, spokojnost na zenskej strane casom ubuda napriek tomu, ze robite vsetko tak, ako predtym. viete ako si znovu ziskat stracajucu sa priazen?

pouzijete carovnu vetu!

a ako znie?

takto:

"zlatko, dnes chcem len tak pri tebe lezat..."

zda sa vam to padnute na hlavu? nie je. zeny potvrdia, ze presne takto im date najavo, ze si ich vazite, ze ich nemate len na sex...

takze ak chcete sex, obcas sa tvarte, ze ho nechcete. najlepsie to funguje, vo vztahoch na dialku. pridete po mesiaci a zahlasite toto... urcite vas bude milovat viac ako predtym.

ja viem, je to tazke a mne sa to este nepodarilo aplikovat, stale sa prezradim. som vtedy ako dieta, co mu zobrali hracku, ale pracujem na sebe.

ucim sa klamat bez mihnutia oka,

ale je to pre dobru vec.

takze ziadne lubim ta...

odteraz len carovnu vetu!

dilema

dalsia zo zivotnych situacii, ktore ma nik neucil riesit.

skusal som google, skusal wikipediu, znameho na telefone, nic...

stala sa mi neprijemna zalezitost.

prisaham, ze nechtiac a nedalo sa tomu zabranit (no dobre, keby som sedel doma na zadku, tak ano) som zrazil macku. autom. v noci.

je mi to luto, aj ked to tu mozno trosku zlahcim...

podla mna to bola samovrazda, vsetko presne zapadlo do seba. na sekundu a na milimeter. mozno dalsia nestastna laska, odpoved sa uz nikdy nedozviem.

inac, dufam, ze to nebola "nasa" cica.mica, v poslednej dobe to s nou vyzeralo akosi zadespotomsmutne.

no, ale nie to je hlavna otazka do fora...


bola sice tma a vtedy je kazda macka cierna, co je vseobecne zname, vsak ano...

... ale tato bola ozaj cierna.


takze tu mame fakt- zrazil som ciernu macku.


a teraz ta dilema.

neviem, co z toho vyplyva.


ked vam prebehne cez cestu cierna macka, je to jasne, znamena to nestastie.
katalog povier vsak nic nehovori o jej usmrteni...


symbolika je nejasna...

a) bud som predbehol osud a usmrtenim zlonositelky navzdy znicil svoje nestastie a teda som za vodou

b) ked prebehne cierna macka, rovna sa chvilkove nestastie. ked ju zrazim, tak celozivotna smola? (neviem, ako sa pise tomajerryovsky hlasnopreglgajuci smajlik, ale toto je jeho miesto)

ak sa niekto vyznate v okultizme a poverach, prosim o objasnenie.

nejak mi vyschlo v hrdle a stiska mi ritku.



s cicami to bolo vzdy tazke, ale toto je mozno pruser jak brno...