som aj ty

listujem vo fotkach, ktore som nafotil, 

aj v tych lepsich od inych…

vsetko je to o svetle, 

jeho farba, melodia, smer. 

tvoria "realitu".

staci sa posunut dalej, zmenit uhol zaberu a zrazu ste krajsi, 

alebo naopak, 

vyzerate ako stryko fester.

rozdiel par minut medzi fotkami, 

rozdiel v kvalite svetla, ktore na vas kresli.

...

je to ako s ludmi.

z kazdeho vo vasom okoli na vas dopada svetlo, 

formuje vas, vytvara vasu osobnost.

si tym, s kym sa stretavas… plati. velmi.

musis si vybrat, (s) kym chces (ne)byt.

...

vyberam starostlivo… vsetky sialenosti. 

kreslia mi na pokozke.

kaleidoskop zazitkov.

...

je to dobre svetlo.

pestre.

od vas.

…

som swarovski.

ale

SOM AJ TY.

ale(bo)?

pravdu mozes hovorit len dovtedy, kym ti je jedno,

ci nou tomu druhemu ublizis.

ale(bo)?

nevazni ludi, na ktorych ti zalezi, v milosrdnych klamstvach.

radsej obetuj seba.

 p r e  n i c h.

ubliz, rozplac... ponukni naruc.

navzdy odid, ak je treba.

tvoj svet bude cistejsi.

ako aj svet vsetkych okolo

t e b a.

najdi mierku

pred par dnami som absolvoval psychoterapeuticku polhodinku so starou znamou.

(ake je prijemne to takto nazvat!) 

uspesna zena, plne rozbehnuta, kariera vo vysinach, v spolocnosti oblubena, priatelov kopec a nielen na fejsbuku, milujuci frajer, sykorky v krmitku na balkone prospievaju...

idealny stav.

len…

myslel som si, ze len ja riesim take veci.

ze obcas nevladzem, ze mam pocit, ze som uplne nanic, ze vsetko na svete mi unika, ze nevyuzivam zivot... aj ked zijem asi za troch.

ze unava.

ze nevie, ci je dost dobra.

ze nevie co s tym...

…. 

obcas, ked bojujem s vlastnou identitou, ked sa neviem zaradit, tak viem, ze chyba je v referencnych hodnotach. davnejsie som prisiel na to, ze neustalym pohybom (postupom?) v hodnotovom rebricku stracame realny pohlad na vec… na  s e b a. 

stracame m i e r k u.

raz som nahodou prisiel na to, ako to znovu "nakalibrovat".

stal som vtedy pred kopcom, ktory som si pamatal z detstva, ze je obrovsky. 

nebol. bol uplne malicky. 

len taky briezok. na miestach, kde som travil vela prazdnin a kde som uz roky nebol.

vtedy sa mi vratili spomienky, zrazu som si pamatal presne tie veci, ktore som si myslel ako dieta. 

ze ake to bude, ked budem velky.

velky uz som a preto som si sadol na zem a este sa trosku prikrcil.

ano! toto je ten spravny pohlad! 

kopec nadobudol povodne rozmery. bol znovu obrovsky a ja... maly.

uz som videl, odkial som vysiel, ako som vyrastol a ci do spravnej podoby.

porovnal som sa s tym chlapcom.

stacil spravny uhol pohladu.

preto..

ak mate horeuvedene pocity,

vratte sa na miesta, odkial ste vysli a kde ste davno neboli. 

do vytahu, v ktorom ste sa volakedy tak bali, lebo ste nedosiahli na tlacitka.

vidite? ked ich pozerate zdola, zas je ten pocit spat.

navstivte svoju zakladnu skolu, spomente si na to, kde ste mali triedu, kde ste zacinali a pozrite si tie male stolicky. su ozaj strasne, strasne malicke… prvacke. nebudete verit vlastnym ociam.

najdite na povale u starych rodicov vas prvy bicykel. garantujem, ze je stale tam.

dokonca aj luk, ktory ste si vyrobili a nikdy nestrielal. je zaveseny presne tam, kde ste ho nechali. len ten hacik je nejak smiesne nizko nad zemou.

vratte sa do detstva, pozrite sa znovu svojimi ocami, ake ste mali vtedy.

potom, ked sa znova postavite, tak to uvidite...

kto ste, kam ste sa dostali. 

mozno budete mat dobry pocit, alebo aspon pocitite, co by ste mali urobit, aby ste ho mali.

….

tie veci sa nezmenili..

kopce, lavicky, vytahy… stale tam su.

budu.

pre vas.

vratite sa tam o dalsich 30 rokov a najdete tam 7 rocneho chlapca, 37 rocneho muza a este raz s e b a.

pridete, aby ste si znovu nastavili m i e r k u.

ako spravne vidiet seba.

mozno to (ne)bude naposledy...

plan

daju sa z poharov ruzoveho zostrojit ruzove okuliare?

.

na tripe s holkou, jenz neni vice

pil

chladne

logicky

systematicky

.

aby

vytriezvel

len ja, ty a ...

len ja, ty a brian molko ... raz napisala.


bola to definitivna vstupenka do jej sveta,
krasne farebneho, ale... s demonmi.

v kazdej jazve jeden.

z kuskov skla.

pavucina na skorodetskych rukach,
nakreslena hlboko.

dokonale.

dala si zalezat.

...

ruky uz nie su detske.

nezahojili sa, ale uz nebolia.

vlastne

on dufa, ze uz nebolia.

...

pribeh pokrocil, ostali len dvaja.

len on a brian molko.


v kazdom meste.


pocet listkov nezmeneny, su stale dva.

jeden vzdy daruje,

neznamej.

...

pribeh pokrocil.

je cas.

vlastne slova naplnit.


(2009 - 2013)

romantik

vzdy ked presiel starou branou, pozrel na hviezdy

raz 

ked videl jednu padat, zacudovane sa chvilu pozeral

v meste to takto nebyva

. . .

premyslal, ci to bolo naozaj

cakal, ci nepadne dalsia

pre neho

nieco si zelal

. . .

a z   k y m   m u   n e u s i e l   a u t o b u s

. . .

usmial sa

Le Petit Prince v odrastenom tele 

. . .

ziaril spokojnostou

pretoze az takto to bolo dokonale

.

vidiet seba v nedokonalosti

. . .

bol romantik

. . .

preto ste ho milovali

p o s l e d n a n o c

p o s l e d n a n o c

p o s l e d n e b o z k y n a j a z v y n a r u k a c h

p o s l e d n e k v a p k y n a m i e s t a

k t o r e n e s t i h o l z a h o j i t

p a m a t a s i i c h v s e t k y c h d v e s t o

m o h o l b y i c h k l u d n e n a k r e s l i t

n a s e b a

d i e v c a t k o p o k o j n e a k o b y s p a l o

s p o l u s p r i b e h o m 

v s a k 

u m i e r a



***

laska ma vzdy vlastnu cestu, vznika aj zanika samovolne. 

nemozete ju chciet, naplanovat, zachranit.

mozete zachranovat vztah. 

nikdy nie lasku. 

b o d k a.

getting nowhere

bola scitana. 

tak ako sa patri.

vedela, ze... 

musis najprv dat, aby si dostal!

tak... dala kazdemu.

zmatena princezna v roztrhanych satach, 

bez odmeny.

bez princa.

kazdy vecer si sla lahnut k inym dveram,

ved... chcela len teplo na pery!

nikdy si vsak nevsimla... 

ze

okna boli bez vyhladu

a

a dvere boli bez klucky.

nezelezne puta

***

raz niekde napisal

vzdy ked je zmena pocasia, 

bolia ma zlomeniny srdca 

a jazvy na dusi.

odvtedy stale, ked bolo sychravo,

si nasiel v schranke

farebnu naplast

a 

fotku z polaroidu.

na fotke male nohy,

kusok gauca,

nohavicky stiahnute k bielym kolenam.

na jednom

roztrasenym pismom,

perom napisane 

NENAVIDIM TA,

na druhom 

vlhkym prstom,

rozmazane

S W A R.

***

puta mozu vznikat samovolne

a nemusia byt vzdy zo zeleza

***

platonicka polygamia

bol surrealistom vlastneho bytia.

zberatelom telefonnych cisiel...
... na ktore nikdy nezavola.

citil vsetky zivoty, ktore mohol mat,
zil vsak len jeden...  vyvoleny(?).

s citom aj bez citu.
jeden z mnohych, kazdy by bol spravny.

nikdy sa nevzdal seba,

dodrziavajuc pravidla realneho sveta,
lubil vsetky a pisal po stenach...

p l a t o n i c k a   p o l y g a m i a.

archiv teba

vlastnim tvoje spomienky.

ty spominas.
ja ich zijem.

dospeli sme spolu...
davno... myslela si si.

tisko skladajuc biele kridla,
sepkala si, ze  m o z e m.

ked som zaspaval s tebou..
len v predstavach. bez teba.

v e l m i  bez teba.

nebola si pre mna. vtedy.

***

klamal som ta.

klamem vsetkych.

nikdy som nedospel.
odmietam vstupit na druhy breh,
svoje kridla skryvam.
nevzdam sa ich.
nikdy...

***

vyvrhel.

hladim na tvoj breh s odstupom.
nepochopeny, mozno zavideny, nenavideny.
ale hlavne...

v case aj priestore s l o b o d n y.

***

kridla.
chces sa ich dotknut?
trosku vonaju aj tebou,
citis?
nie?

zmyval som ta roky.

teraz uz...

mozem si dovolit.
c o k o l v e k.

***

vziat ta na lavicku,
ktora uz neexistuje,
posadit ta na jej zvysky.

amfiteater, ktory uz neexistuje.

ani TY nie.

***

(u mna neriesis program v telke, vies?)

***

tisic uz neexistujucivh laviciek.
neviem, ktore su tie prave.
nech su vsetky.

na kazdej ta znicim.
ukazem ti, kym si bola.

budes citit.
nie mna. seba...
seba.

SOM to, co TY uz nemas.

som sloboda, myslienka, fikcia...
som spomienka.

mozem byt cokolvek.
mozem byt ktokolvek.

mozem byt TEBOU.

***

vlastnim tvoje spomienky.

ulozil som ta navzdy...

***

ulozim ta navzdy.

chces?

opi ma... sebou.

vino doslo... zase raz. zatazuje telo bez vplyvu na nervovu sustavu.

ziadny ucinok. prazdno... zbytocna investicia.

rozumies ludom s jazvami na rukach. ziadne pokusy o samodestrukciu. 

len pokusy o nieco...

cokolvek je lepsie ako nic. citit...

citit nieco..... tuzia.... tuzis.

***

zenies sa svahom, aby si citil. soferujes naslepo, aby si citil.
spalis si pery, aby si citil.

citit strach je lepsie ako nic. aj citit bolest je lepsie ako nic...

prid tam, kde vino nezabera. lub. ubliz. cokolvek.

len bud...

***

zalubit sa na pockanie... vytvorit zavislost tam, kde dalsiu davku nedostanes.

vies to... ides do toho... 

aby si citil...

cokolvek...

***

prid. 

lub ma...

ubliz mi...

opi ma sebou!...

***

vies?

preto sa chodi do bitky, ktoru nemozes vyhrat.

pretoze cokolvek... 

je lepsie ako vino,

ktore nezabera.

kazdy den inak

kazde rano ma nakresli znova, kazde rano inak.

postavicku zvlastnu, (chces si ju vziat domov),

bez pamate a bez zodpovednosti,

aspon so stodesiatimi zmyslami. 

pozorujem, mlcim, rozpravam len ocami.

netazi ma buducnost, ziadnu nemam,

snivam cez den, v noci uz neexistujem.

cely zivot

prezit

znova

inak

prial by som si

kazdy den

byt postavickou tima burtona.

remiza

obcas napises...

raz, dvakrat. do roka. ... uz niekolko rokov.

pozrel som si nase vety. nic, coho by sa dalo chytit.
mozno su opatrne... urcite nie prazdne.

vieme kto sme, napriek tomu to nevieme.

z tych rozhovorov sa snazim zistit skore.

kto ma navrch, kto by chcel... a kto by nechcel.
chcem zaujat postoj. voci sebe, voci tebe.

... pre seba.

citam vsetky vety roky dozadu. skusam, co vyvolas.
verim svojmu instinktu. nezvykne klamat.

... ziadna odpoved. len pocit.

pocit, ze obaja o nieco prichadzame.
pocit, ze je to plytvanie.

vsetko v zivote ma svoj vyznam. zmysel, ciel.
kazdy ma pravo vyhrat, alebo prehrat.

zivot nepozna nerozhodny stav.

... iba ten premarneny.

ja svoj premarnit nechcem,
preto ma nechaj hoci prehrat.

so ctou...

ale hned.

docasne osetrena

ked nieco boli... zbav sa toho.
ja sa bolim.

tak pod,
nieco s tym urobime...

preco ich skryvas?

nebran sa im.
male, vacsie.
najprv nesmele,
potom neudrzatelne.

horuce kvapky.
po tebe vonave.

na kazdu napis slovo.

ssss, tisko...
nech sa neplasia.

pozbieram ich ako urodu.

v dlaniach postrazim,
ukludnim,
polaskam.

zleju sa v jedno,
vyparia sa, zmiznu.

ostane len sol.

... a slova.

kusky tvojej skladacky.

zmenim ich poradie,
vyznam.
opravim ich,
rozosmejem,
vratim.

na pery.

s kuskom seba.

vezmi,
uz budu posluchat.

.
.
.

nedakuj.
tu sol si necham pre seba.

na oplatku

lezala sputana...

vlasy zlepene, tvar uplakana.
kvapky potu sa stretavali na lane zarezaneho do jej tela.
bolelo to... ako vzdy.

zneuzita, vyuzita, pouzita,

ponizena.

s t a s t n a.

ako uz tolko krat.

***

svojou inakostou ho zaujala,
svojou bolestou si ho priputala.

***

stala... znovu pripravena.
dnes vsak...

podal jej lano,
schulil sa jej pri nohach,
odkryl to, co mu bolo najvzacnejsie.

zviaz mi kridla, povedal. navzdy.

uz ich potrebovat nebudem...

vzdusne zamky

nikdy nemal tendenciu stavat vzdusne zamky.
neslo mu to, bol privelky realista.

vzdy sa mu lepsie kracalo po tych,
ktore vybudoval niekto iny...

pokusenie je ten najkrajsi pocit.

dokonca aj ked ho prekoname...

vratim sa...

... ked to bude znovu boliet.

vzdialena

fotim tvoje fotky...

... postaci to ako vy(u)znanie?

uplny debil

vzdy som chcel byt sam. nie osamely, ale sam. 

zda sa, ze taka je moja prirodzenost. 

ak som spoznal zenu, ktoru som obdivoval, rychlo som zdrhol este skor, ako by som ju poriadne spoznal. vedel som, ze by som pri nej chcel ostat navzdy a to ma desilo. 

ved dobre, kazdy mame nieco, ale ten paradox este len pride.

nakoniec som nikdy nebol sam. 

pretoze som nevedel odist od zien, ktore bolo treba zachranit.

a od tych, co vela plakali uz vobec nie...

plac nezvladam, 

zachranujem na pockanie, 

obdivujem z dialky. 

uplny debil.

dalsia

nemozes za to, nezmenis to...

si TAKY.

chut poslednej este doznieva, uz siahas po dalsej.

dokonca mas rad, ked sa stretnu, 

mas rad, ked ich mozes porovnat.

mozno cakaju odpoved na otazku, ktora bola lepsia.

lepsia? nebola. nebude.

bude len INA...

potrebujes ju. 

potrebujes znovu ten kolotoc, 

citit ten moment poznania, ktory ju oddeli od zvysku.

das na svoj instinkt...

milujes ten pocit ked si vyberas, vsak?

vies, ze si to mozes dovolit.

mozes si vybrat. 

KTORUKOLVEK.

nikdy nevies presne co rozhodlo, ale vyberies si dobre.

dychnes na nu, ocistis ju od minulosti.

uz ju mozes ochutnat, tak ako to mas rad.

bude jemne kysla, alebo NEVINNE sladka?

cim viac sa jej dotykas, tym viac ti dava...

odmenuje ta svojou stavou, svojim vnutrom.

MAS jej plne usta, nestihas prehlat, lepis sa... nevadi.

mas ju rad! 

(naozaj)

... kym ti ma co DAT.

jej chut doznieva... je ti za nou smutno? 

trosku. (mozno)

bolo to pekne... uz rozmyslas nad inou.

svoju ulohu splnila. SKONCILA.

nevies, ci este dnes, alebo az zajtra, 

ale ako vzdy, chces DALSIU.

a ona tam niekde na teba caka.

tvoja dalsia...

jemne kysla, alebo NEVINNE sladka ...nektarinka.

dam ti meno

pred rokom som sa utvrdil v tom,

ze nepoznam ani sam seba.

prisiel clovek a dal mi kluc.

k dveram, o ktorych som nevedel, ze existuju.

nove dvere, novy vesmir.

ten vnutorny. moj...

*****

nechcite ma poznat, v zivote som nepouzitelny.

... ani ja nechcem poznat vas,

vase meno, vasa vona, vase schopnosti.

v reale su dolezite, tu su zbytocne.

som fantom, myslienka, pocit,

nechcem ist s vami na kavu,

nechcem sa k vam nastahovat,

nechcem vasu realitu.

chcem vasu nenormalnost.

chcem vase tuzby,

(aby ste ich objavili),

chcem vase zabrany,

(aby ste ich zahodili),

chcem vas strach...

... aby ste ho prekonali.

som oslava nenormalnosti,

som tu, aby ste si to vyskusali.

vsetko...

budem sledovat tu zmenu,

vase zrenicky v momente,

ked najdete dalsi priestor,

ked najdete seba este raz,

velakrat...

v inej podobe.

*******

pozriem sa ti do oci,

precitam tvoje riadky,

najdem tvoju inakost...

nie som z tvojho sveta, vidim ta inak.

dovolim ti vidiet seba mojimi ocami.

dam ti kluc, najdi k nemu dvere.

... v sebe.

chcem ta INAK.

*****

som len myslienka, realna si mi nanic.

preto na zaciatok...

nehovor mi svoje meno, DAM TI HO SAM.

dotkni sa

niekto sa vyjadruje slovami, niekto inak...

(dakujem)

*******

a ty?

chces sa hrat?

pridas sa?

*******

... na ziadost v commentoch stlacam play :)

samotar, co nie je sam

prepacte, dnes nie...

dnes neodpovedam na mail,

okna na facebooku zatvaram,

sluchatka z usi odkladam,

hudbu vypinam.

(aj vam kazda pesnicka niekoho pripomina?)

*******

dnes som len ja. sam pre seba.

davno som tu nebol...

citam svoje stare posty,

niektore po rokoch davaju iny zmysel.

pisete, ze vam chybaju, ze vam chyba swar.

pravdu povediac, chyba aj mne.

*******

vlastne ani neviem, ci som este swar.

lucky boy, are you still in me?

*******

vela sa zmenilo...

viac, ako by som si bol kedy myslel, ze sa da.

prislo "stena" a otocilo mi zivot hore nohami.

mam to presne tak, ako som si vzdy prial,

takze nemam narok ani pipnut.

spim kazdy den s tou istou zenou a predsa vzdy s inou.

mnoho zien v jednom tele,

mnoho roznych pohladov,

mnoho splnenych zelani...

aj takych, co som ani nevedel, ze mam.

clovek nepozna ani sam seba,

potvrdzujem, podpisem, cokolvek...

tu dokonca ani swar nema preco frflat.

mozno preto je ticho,

mozno by sa mu to zdalo nefer,

mozno to nechce odplasit...

takze odpoved je, ze sa mam dobre.

nie som naivny. zijem teraz. kolko sa da....

*******

ak by bol swar este pouzitelny, mozno by napisal...

• ako mu napriek vsetkemu chyba samota,
• preco ma rad hysterky,
• vysvetli vam, ze ziarlite na nespravne baby,
• odhali suvislost medzi vztahmi a pocitacovymi hrami,
• ako by par ludi z medii poslal na nemcinu k staremu gertlerovi,
• a mozno aj okomentuje prispevok od pec o tom, preco sa chlapi nechcu viazat a zeny nielen ze chcu, ale aj "musia" ...

ale... mozno by to bola len slohova paca.

neviem.

tolko na dnes.

*******

predsa si pustim pesnicku.

pripomina mi swara.

samotara, co (uz) nie je sam...

kvapky seba

chcem vediet KOLKO!!!

kolko slz? kvapky? potoky?

kolko kvapiek krvi?

kolko je dost?

kolko ludi musi trpiet pre jedno stastie?

kolko zivotov sa musi zmenit?

kedy zacina a konci PRAVO?

pravo tie slzy a krv prelievat..?

kedy zacina a konci pravo na stastie?

kolkym smieme ublizit?

aky velky moze byt clovek ktoremu ublizis?

kolko mozes ublizit sebe?

co boli viac?

aka je cena?

kolko z cloveka je prijatelna cena?

kolko smieme?

neviete?

... ani ja nie...

... kvap. kvap.

kvapkam dalej...

kym nebude dost.

dusevny samovrah

zivot.

plynie stale dokola...

mozno sa mierne posuva po spirale,

ale predsa dokola.

veci co nas zabijaju nam hned na to davaju silu zit,

to co nas zabija nas zaroven naplna.

ako clovek, co zabludil v lese.

znovu sa vracia na miesto odkial vyrazil,

zijeme tie iste pribehy znova a znova.

osoby a obsadenie, len tie sa menia...

***

vraj som dusevny samovrah.

mozno.

mozno som dusevny masochista.

mozno som dusevny sadista.

a mozno som vampir.

vampir, ktoreho jedinou obetou som ja sam...

hryziem si do masa,

krv steha po ruke,

odchadza s nou zivot,

ostava tma.

pijem.

z rany.

vlastnu krv,

zivu vodu,

preberam sa.

dalsi zivot.

vzal som si ho, aj si ho hned vraciam.

pozeram sa okolo seba,

novy svet,

novy ludia,

novy pribeh.

pribeh, na ktoreho konci bude moja krv.

aj tentokrat.

pripravi ma o nu jediny vampir,

ktoreho si pustim k telu.

ja sam.

bojis sa?

neboj sa o mna,

prezijem.

len jedno neviem...

neviem, ci si ta budem este pamatat.

***

ak chces byt so mnou,

existuje jediny recept...

zamestnaj ma.

moju fantaziu, moje pery...

nedovol im hryzt,

miesto toho ich nauc,

miesto toho im rozkaz...

nech sepkaju tvoje meno.

stale dokola.

nech sa z kolobehu stane priamka.

ta je taka ako si chcela.

bez konca...

osem rokov

bludim nocou.

krokom, pomaly, tisko.

cakam na myslienky...

nech ich neodplasim,

nech im neuteciem,

mozno uz DNES prinesu rozhresenie.

v ruke hori to, co unasa,

co by mohlo priniest odpovede.

mohlo, ale neprinasa...

uz nie, stale nie.

neviem.

skoda, bolis o to viac.

osem rokov...

dost dlha doba na analyzu,

dost dlha doba na odpoved,

ustalenie nazoru,

ujasnenie pocitov,

citov,

cohokolvek...

osem rokov.

presne tolko sa neviem rozhodnut.

rozhodnut,

ci ta milujem,

alebo ta nenavidim.

ci milujem preto, ze ta nenavidim,

alebo nenavidim preto, ze ta milujem.

swarovski.

cudzie myslienky triedi na pockanie,

so svojimi si neporadi.

ironia...

uz osem rokov je tomu,

co si do mna zatala,

urobila vo mne ryhu. hlboku...

taku, ktora sa s urcitostou nikdy nezahoji.

pozeram sa na stopu ktora po nej vznikla,

paci sa mi, milujem ju, hladkam,

nedovolim aby zanikla.

ta stopa neboli,

zohrieva...

patri ku mne.

ziadny swar, ale JA.

ten skutocny.

ziadna iluzia,

ziadne klucky.

realita.

je to kusok zo mna a je to kusok z teba.

malicky...

vyplavujem ta.

znova.

uz ani neviem, kolky krat.

neviem, ako si to dokazala,

nechapem kedy si to dokazala,

neviem, kedy sa to stalo,

ale vrastla si do mna.

je zvlastne, ako si hlboko.

ved na povrchu skoro nic nevidiet.

vyrezavam ta zo seba.

po kuskoch.

rozbitym sklickom.

dalsia ironia...

kam az siahas?

kam?

ako je to mozne,

ze sa ta neviem dorezat?

kedy uz bude dost?

kolko bolesti je dost?

kedy ta zo seba dostanem?

telo krvaca.

cele roztrhane,

na zemi kusky teba,

ktore som uz vyrezal.

kolko este?

si ako koren stromu,

nie je ta vidiet, ale pod povrchom si daleko.

postupujem dalej,

dostavam sa az ku srdcu.

kto by to bol povedal?!

ty si az tam?

rezat dalej?

prezijes to swar?

alebo ti bude tvoja zachrana osudna?

skusis to pre spravnu vec?

a ktora je spravna?

ktora? vies?

nevies.

ani dnes nie.

uz skoro 2920-ty krat nevies...

********

bolis.

velmi.

napriek vsetkemu.

nepoviem ti to...

a nasa spolocna stopa?

dychaj jej do vlasov aj miesto mna.

prosim.

kym som daleko.

potrebujem vediet, ze je v poriadku.

potrebujem vediet, ze na mna nezabuda...

for that moment

mala zenska ruka,

velky ovladac...

for that moment.

play. repeat one.

bez moznosti uniku,

stale dokola...

mlcis.

spojis sa so mnou bez slov,

sepkas len...

tisko, nebude to boliet.

viem, ze nie.

nikdy nebolelo.

bude to spolocny trip.

dalsi v poradi?

mozno...

nastrelime sa navzajom.

predavkujeme sa..

Sebou.

zlata davka,

ta sa uz nevyplavi...

prilozis moju ruku na svoj krk,

najdes zname miesto,

bod G, ktory nik nevidi.

pritlacis...

pohladom povies,

zabi ma,

chcem,

neboli to...

ja to urobim.

aj tentokrat to urobim.

uz po tolky krat...

... aby som ta mohol znovu stvorit.

do noveho bytia.

tisic tvarov,

tisic tvari,

tisic voni,

... stale vsak ty.

stvorena zo mna,

stvorena mnou,

stvorena pre mna.

repeat one,

stale dokola.

just for that moment...

moment,

ktory bude trvat okamih,

alebo vecnost...

stopy bolavej zavislosti

photo by swarovski

dusok bolavej zavislosti

ak mi raz odopries seba,

ak nedostanem davku,

ak...

najdu moje telo,

zive, ale bez zivota,

v byte oblepenom fotkami.

budu na stenach,
budu na strope,

budu visiet v priestore.

budem na nich lezat,

budem sa nimi prikryvat,
budem sa s nimi milovat...

fotky casti tvojho tela.

dochytane,

osuchane,

oplakane,

doskriabane...

budem na nich kreslit.

vsetko co som ti robil,

vsetko co som sa bal urobit,

vsetko, co mi uz nedovolis,

vsetko co som nestihol.

vyryjem do nich.

tvoje predstavy,

moju bolest,

tvoju radost,

moju krv,

tvoje modriny,

moje jazvy,

tvoj strach...

moje predstavy,

tvoju bolest,

moju radost,

tvoju krv,

moje modriny,

tvoje jazvy,

moj strach...

kazdu ranu, ktoru sme si sposobili,

kazdu, ktoru sme si zahojili...

vyryjem do nich seba.

do fotiek seba,

do seba teba...

na fotkach,

na mne,

vo mne.

vsade ty...

molko tvrdi, ze modriny dokazu byt dokonale.

to neviem...

viem len, ze niekedy su ruky horucejsie ako kvapkajuci vosk.

... a ze niektore znacky sa nikdy nezahoja.

kriza "stredneho" veku?

snazis sa cely zivot vyuzivat a rozvijat svoj potencial.

ucis sa, trenujes, makas na sebe, odriekas si...
... a ono to s kuskom stastia aj funguje.

naucis sa spravat zodpovedne,
je ti dopriate vyhravat.
naucis sa vyhravat.
zvyknes si (len) vyhravat.

drobne prehry sa vyskytnu,
tie vsak prekonavas v duchu hesla,
ze kazda sracka v ktorej si sa neutopil ta naucila lepsie plavat.

hm, nevyzeras velmi utopene...
vsetko hra.

ako sa tak snazis a vsetko sa ti relativne dari,
zistujes, ze si mal take stastie, ze hranicu svojho osobneho potencialu dosahujes uz v polovici svojho zivota...

si so sebou spokojny.

stojis na pomyselnom vrchole.

a zrazu...
uz nestupas.
nemas kam.
kazdy dalsi krok uz moze smerovat len dolu.

nie si zvyknuty stat na mieste.
nie si zvyknuty bat sa, ze ta osud popostrci,
lebo to uz moze byt len pad.

strach, pohodlnost, strach z pohodlnosti.

z nudze hladas dalsi vrchol,
mozno vyssi, mozno len iny ako ten tvoj.
davas si otazku, ze preco vlastne...

stale nevykrocis, pretoze na to, aby si mohol dosiahnut dalsi vrchol,
najprv musis opustit relativne bezpecie toho svojho.

cesta k dalsiemu vrcholu vedie jedine cez priepast, ktora ho oddeluje...

mozes byt uspesny este raz?
mozno sa z tej priepasti uz nikdy nedostanes.
mozno tu bol pre teba len jeden vrchol.

opustis ho dobrovolne?
alebo budes dufat, ze si ta osud nevsimne?

urobis krok?

zase len pre vino do chladnicky?

no bravo,...

... curak demotivovany!

edit: "zo sebou" opravene na "so sebou". kikusik, dakujem za upozornenie :)

(pomaly osprostievam...)

nepoznas

milujem ta, nie preto kto si, ale preto, kym som ja, ked som s tebou...

znama veta, pekna, pravdiva. plati obojsmerne.

je jedno, kolko casu stravite s clovekom,

je jedno, kde ste spolu boli,

je jedno, co ste spolu zazili,

je jedno, ci uzavriete pokrvne bratstvo,

je jedno, ci mate svoje mena vytetovane na tele,

je jedno, ako velmi ho lubite,

je jedno, ako velmi lubi on vas.

je jedno...

rovnake myslienky vyslovujete v rovnakom case skakajuc si do reci,

viete co druhemu chuti, viete, co nema rad.

viete kde sa dotknut, kde pritlacit, kde hladkat.

viete cim ho rozosmiat, mate moc ho rozplakat.

myslite si, ze ho poznate,

ked viete co chce povedat,

kludne moze mlcat,

kludne pisat prazdne spravy,

staci pohlad, gesto, nadych...

staci cokolvek.

je to vsak vsetko inak...

cloveka nepoznate.

nikdy.

poznate len to, kym je, ked je s vami...

ulozte si spomienky, kludne sa k nim vratte,

ked aj stale dokola,

tyrajte sa nimi,

teste sa z nich,

cokolvek.

ale...

nehladajte toho druheho v uliciach.

uz neexistuje.

bez vas je to uz niekto iny.

niekto s pohladom, ktory nepoznate.

niekto s pohladom, ktory vas zabija...

lebo sa v nom uz nevidite.

fotograf

tak som sa znovu raz vybral na par dni zrelaxovat. ako vtedy.

vlastne je nespravne volat to relax, pre mna je to reset. 

niekomu na resetovanie alkohol nepomaha. zial... musim takto.

nezname prostredie, neznama voda, vraj lieciva. 

neznami ludia. vypnuty telefon. 

taky maly novy zaciatok. mozem robit vsetko a nic. 

tentokrat robim nic. az privelmi nic. 

zdochol tu pes a nikto nevie, kde ho pochovali.

jedine pozdvihnutie nalady je fotograf. 

objavi sa par krat denne a chce fotit...

nie mna.

pan, ma okolo 60ky. kratasy, polovnicka kosela, sandale a sive ponozky. 

igelitka a novy cas.

nuz, trosku inak si predstavujem bohemskeho fotografa. 

a asi nie len ja...

vraj je uspesny, vraj foti baby do noveho casu. 

vsetky.

vzdy ho na bare otvori, pozrie na polonahu slecnu a zahlasi nieco v zmysle:

hm, zdenka, tak ta bola stavnata!

... alebo cosi podobne. 

meno povie kazdy den ine, ved autenticita musi byt.

kazdy den chce fotit. barmanky. vsetky. 

kazdej rozprava to iste. 

fotit, pozovat, joga vo dvojici, uspech... vybavi.

zial pre neho, ziadna nesuhlasi. 

odovzdavaju si info a aj smena, ktora ho este nevidela sa tesi.

na fotografa... 

robia si z neho srandu, ale moze si za to sam. 

skusa stare finty na mlade maso. 

toto mu uz v dnesnej dobe nik nezozerie... 

prosim vas pekne, ak ma niekto budete poznat, ked si uz nebudem realne uvedomovat svoje moznosti a svoj potencial- zastrelte ma. nech si zo mna nerobia srandu zasrani a nepisu o tom na internete.

teraz uz koncim, ide fotograf, v jednej ruke igelitka, v druhej novy cas...

idem sa pozerat. ako sa to nerobi...

napad

vsade citam, pocuvam, ze su ludia jednotvarni, ze ziju svoje klise zivoty bez napadu...

... ze svet patri tvorivym, takym, co sa dokazu na veci pozerat inak ako vacsina. 

rozhodol som sa, ze to teda skusim aj ja, nech si odkrojim z toho svetoveho kolaca. skusim sa na veci divat inak, robit veci tak ako by mi to doteraz ani nenapadlo...

dnes som zacal.

uz viac rokov pracujem v jednej firme. 

kazdy vecer po sebe necham na stole spinavu salku od kavy, nejake prazdne flase, sem tam nejake omrvinky.

kazde rano, ked prichadzam, mam stol upratany, pohare a flase odstranene, kos vysypany.

nepozastavoval som sa nad tym nikdy, bola to taka prijemna samozrejmost. 

nikdy som nestretol ziadnu osobu, ktora po mne upratuje, 

kym sa ja rano doplazim do prace, upratovacky su uz davno prec. 

nikdy ziadne "dobry den, ako sa mate", nic...

dnes som urobil z cokoladoveho alobalu kvetinku a nechal odkaz na stitku:

"pani upratovacke za dlhorocne sluzby."

tak som teda zvedavy, co tento iny pohlad na svet prinesie. 

dufam, ze nie spinavu salku na stole s odkazom:

"nabuduce nechaj aj cokoladu, debil!"

mozno nie kazdy oceni tvorivy pristup...

necham sa prekvapit.

prava

viete ako spoznate, ze ste pravdepodobne stretli zenu svojho zivota?

prichytite sa, ako svojmu najnajlepsiemu kamaratovi o nej hovorite:

"vies, ona je presne ako ty! ...a navyse genialne suka."

mate dve moznosti...

poziadat ju o ruku, alebo velmi rychlo zdrhnut, kym to nebude velmi boliet.

najlepsi kamarati sa totiz stracaju obzvlast bolestivo.

verte mi...

menim zasadu

som clovek, ktory ma svoje zasady. dokonca sa ich snazim dodrzivat. to ale neznamena, ze som dobrak. zasady mozu byt prospesne pre mna, moje okolie si o nich moze mysliet nieco uplne ine.

niektore zasady sa u cloveka vytvoria skusenostou, z toho isteho dovodu sa po case mozu prehodnotit...

jednou z mojich zasad je nepoziciavat kamaratom peniaze. nemyslim teraz 100ku na kavu, ani "liter do vyplaty". hovorim o vacsich sumach. zial, nepocuval som mudrejsich a o par kamaratov som takto prisiel. nie preto, ze by som peniaze nedostal spat, ale slovo "mesiac" myslim v tomto vyzname doslova. nerad sa dozvedam, ze je to nakoniec "rokapol".

netvrdim, ze ludia, ktori su vasimi kamaratmi vam to urobia naschval, jednoducho sa situacia zvrtne a vy sa len divate, ako sa snazi niekto, koho ste mali radi vyhovarat, vykrucat a zvalovat vinu na kadekoho, len nie na seba. a ak si medzitym odskoci na dovolenku, vytoci vas to az ku hviezdam. hlavne, ked vy nemate ist za co...

o kamaratov sa prichadza ovela lahsie, ako sa ziskavaju. niekedy za to dotycny ozaj nemoze, nic to vsak nemeni na tom, ze to vase vztahy nastrbi natrvalo...

raz som si povedal, nepoziciam, nikdy, nikomu. hlavne nie niekomu, o koho by som nerad prisiel. doteraz som to dodrzal...

ako som uz 100 krat povedal, clovek sa meni a s nim aj jeho nazory a zasady. minule som sa bavil s niekym, na kom mi zalezi, nepytal odo mna prachy, ani nic nenaznacoval, napriek tomu sme sa bavili o tom, ze potrebuje preklenut tazke financne obdobie...

prva myslienka bola, ze aj keby pytal, ma smolu, ale potom sa nieco vo mne pohlo a prisiel som na jednu myslienku, na zaklade ktorej menim svoju zasadu.

ponukol som mu pomoc sam, citil som to tak. ponukol som mu tolko, ze by mu to urcite pomohlo. ponuku neprijal... a preco som to urobil?

tu je ta myslienka a zmenena zasada v jednom...

kamaratovi pozicaj vzdy len tolko penazi, kolko ta nebude mrziet, ked ti ich nevrati. chod do toho s tym, ze mu ich darujes. ze mu darujes tolko, kolko tebe neublizi, darujes mu tolko, za kolko ti "stoji". rozluc sa s tymi peniazmi navzdy, s pokojnym srdcom. jemu samozrejme n e p o v e d z, ze ich nemusi vracat. ak ti ich raz vrati, bude dobre, ked nie, nevadi, isiel si do toho s tym, ze ich uz neuvidis... takto medzi vase kamaratstvo peniaze nevstupia.

opakujem, vzdy len tolko, kolko by si mu s kludnym svedomim daroval, tolko, kolko nebudes vycitat jemu, ani sebe...

p.s. mozno je to hnusne, ale ved ide o moznost pomoct niekomu darom, ak to bude potrebovat- skuste si prebehnut v mysli svojich kamaratov a predstavte si, kolko by ste ktoremu "darovali".

vase vnutro vam o kazdom napovie, aky ma u vas "rejting"...

zvyk

keby nebolo zvyku, clovek sa v evolucnom rebricku daleko nedostane.

prave prisposobivost je to, co nas chrani pred vrtochmi osudu, umoznuje nam zabudnut na to, co boli, je to nieco, co nam umozni nezahynut, pretvorit sameho seba. prezije vzdy len najsilnejsi, najprisposobivejsi. clovek.

ked sa na to pozeram z horepopisaneho hladiska, uznavam, bez zvyku by to neslo. ak by sa hrany casom neotupili, kempovali by sme vsetci v pezinku. skor, alebo neskor...

momentalne ma zamestnava presne opacny pohlad na vec. nejak sa neviem zmierit s tym, ze clovek si zvykne na cokolvek. zial aj na to dobre.

robi mi to v zivote nepohodlie. nedovoli mi to oddychnut si na dlhsie, moju snahu ocenuje vzdy len nakratko...

mas podobne skusenosti?

uz v detstve?
nova hracka? nadhera. novy bicykel? uzasne!
az kym si na ne nezvyknes. steklivy pocit v bruchu zmizne a nevrati sa.

nova praca? vzdy si po nej tuzil? studoval si milion rokov? mas ju? fantasticke, si na seba hrdy!
az kym si na nu nezvyknes, potom to uz bude "len praca". pre peniaze.

hm, peniaze... prva, druha, tretia vyplata? kvanta penazi. nevies, co s nimi. ved to sa ani neda minut! dokedy? nuz dovtedy, kym si na tie kvanta nezvyknes. kvanta ostanu, ale ty mas pocit, ze si tam, kde predtym. od vyplaty po vyplatu. minut sa da kolkokolvek. staci si zvyknut...

pekna baba? uz dlho sa ti paci? fakt je najkrajsia, aku si kedy videl? zase prehanas? ako? zbalil si ju!? je skvela v posteli!? neuveritelne, sny sa plnia. nejaky problem? coze? zvykol si si na nu? chces inu? krajsiu, lepsiu v posteli? nie? tak co chces?
aha, chapem... nemusi byt lepsia, ani krajsia, staci ked bude INA, nezvyknuta...

nove auto? sniva sa ti o nom od puberty? kupil si si ho? a? dobre? spaval si v nom prve dva mesiace? potom? co sa stalo? uz nie je pekne? ide pomalsie? menej ti ho zavidia? tak potom? aha, chapem... zvykol si si.

vzdy si tuzil mat. teraz mas. cokolvek. hm, tesi ta to "vsetko" a "cokolvek"? kym je to nove? vlastne, vzdy len to najnovsie? chapem, na vsetky tie veci sa da zvyknut. ano, velmi rychlo...

bol si chory? bolelo? bal si sa o seba? vstupil si si do svedomia a zacal dodrzovat zivotospravu? spravne, ved nechces otrcit kopyta v tridsiatke, take veci nie su sranda... ci ako? vykaslal si sa na to? preco? uz sa o seba nebojis? aha, uz neboli a spomienky vybledli? myslel som si...

si mily? kazdy den? na vsetkych? pomahas? hm, mas moj respekt... preco ten ironicky uskrn? nemaju ta za nic? to uz preco!? len nepovedz, ze si zvykli...

mam pokracovat? netreba? aj teba to serie? poznas to?

co zas? aha, kupil si si novy parfum. ten, ktory si chodil ovoniavat pol roka do parfumerky? co si sa s nim vzdy z toho testera navonal? co vonal tak uzasne? a kde je problem? uz nevonia rovnako? nevies? ako to? ze po tyzdni ho citia vsetci okolo, ale ty nie? pravdaze. tvoj nos si nan zvykol, tak to byva...

toto vsetko ta vazne serie?

clovek je prose taky... taky prisposobivy. nemoze za to, to vsetko priroda.

ozaj ta to hneva?

ine to nebude, kazdy zazrak trva 3 dni.

ved vies, sme len ludia, tak si zacni ZVYKAT!!!

odkaz nie vo flasi

moje slova si uz vsetky pocula, teraz ti ponukam cudzie...




sometimes solutions aren't so simple,
sometimes goodbye's the only way...


viem, ze rozumies, pre ostatnych preklad tu.

vsetci rovnako

len maly postreh...

kazdy clovek je vo svojej najhlbsej podstate rovnaky. 

moze byt modifikovany spolocenskymi kodexami, mravmi, vychovou, 

ale to vsetko je len obal, upgrade, pridana hodnota...

viete co maju spolocne sofer tica, oktavky, lamba, bmw, porsche? 

maju rovnaky zaklad cloveciny. naturalny.

viete ako sa to prejavuje na krizovatke, ked cakaju na cervenu?

robosi, kravataci, umelci, modelky, vsetci...!?

vsetci si kratia krizovatkovu chvilu rovnako,

vsetci si sparaju v nose...

vzdy som bol hrdy na svoj pozorovaci talent. 

skuste to odsledovat aj vy.

ranajkovat pri tom neodporucam...

***

prosim? 

ze vsetci som aj ja?

nuz... (chvilka na premyslanie)

... ja vzdy na krizovatke ladim radio, alebo cosi podobne uzitocne. 

napriklad. a samozrejme...

naposledy

martini rovno z flase.

davaju tam specialny uzaver, tecie pomaly.
mozno, aby mal clovek cas uvedomit si absurdnost svojho konania.

mozno by na kazdej flasi malo byt napisane "nepomozem ti".
pismena budu obratene, citatelne len v prevratenej polohe...

***

cesta od teba bola vzdy nekonecna, ani dnes tomu nebolo inak. doma ma cakala tvoja vona, ktoru si tam pred chvilou nechala, tvoj nedopity pohar a flaky na poduskach (aj tak si myslim, ze su to vankuse) z tvojej americkej "nezmyvatelnej" mascary.

nuz, mozno ju rozpusta ta sol v tvojich slzach, neviem.

tie flaky su z lasky, hovorievas.
...preto ich tam nechavam.

***

posielam ti sms. prazdnu. slova su zbytocne.
aj tak vies, co chcem povedat.
odpisujes. tiez prazdnu. staci...

***

hovori sa, ze clovek nikdy nevie...
ze by mal vsetky pekne veci prezivat a robit tak, ako keby to bolo naposledy.
myslim, ze nam to celkom ide...

***

co myslis, kolko krat?

kolko krat moze byt este naposledy?
kolko dni za sebou sa da povedat, ze uz nikdy?
aku vahu maju slova nevolaj, nepis, nesmies?
nikdy...

len na narodeniny. vtedy sa patri zavolat.

ja ich mam zajtra, "klamem ta" vzdy.

... a ty vzdy zavolas. si moj darcek ku kazdodennym narodeninam.

podla tejto rovnice mam aspon 300 rokov, ale radsej ako 300 narodenin by som si prial este jeden zivot. taky normalny, ludskodlhy. pre teba...

aby som nemusel premyslat, kolkokrat povedane naposledy je jedno ozajstne naposledy.

pretoze raz mi uz nezavolas ani na "narodeniny".

a potom uz nikdy...

cisarove nove saty

clovek by sa nemal hrat na nieco cim nie je, na nieco co mu nie je prirodzene a nevychadza to z jeho podstaty. priznajme si vsak, ze bez obcasneho divadielka a hrania roznych "postav" by to bolo na tomto svete tazsie...

o to viac si treba vazit ludi, ktori su sami sebou.

v nasej partii bolo isty cas modne chodit na posedenie do cajovne, valat sa na vankusoch a nalievat sa exotikou. do caju sme sa rozumeli ako hus do piva, skusali sme rozne druhy, ich nazvy si nepamatam, ale bolo z nich jasne, ze ten caj zbieral saolinsky mnich, ktory sa v ramci oberacieho obradu musel postit mesiac pred a mesiac po tom, ako sa tych cajovych listkov dotkol a odtrhol ich. samozrejme to muselo byt den po splne mesiaca a museli pred tym v nedalekej osade obetovat pannu... drakovi.

taketo specialne pribehy sme si predstavovali, ked sme tie caje pili, tvarili sme sa, ze sa vyzname, ze citime kazdy mozol na tej mnichovej ruke, ktora sa tych listkov dotkla... a ze nam to chuti samozrejme.

majitelka bola mila pani, sem tam nam o caji rozpravala, mala rada svoju "pracu" a mozno aj pre tu atmosferu sme tam chodili a tvarili sa, ze vsetkemu rozumieme a ze vidime vyssi zmysel toho vsetkeho. v kazdom pripade viem, ze niektorym z nas boli pohodlne tie vankuse okolo a ze starkyne informacie mali osud ako ten povestny hrach na stene. (toto je to moj post, takze napisem, ze ja som si samozrejme zapamatal vsetko, nech som za spravnaka.)

a ved, ucta k saolinskym mnichom je ucta k saolinskym mnichom, tak sme ochutnavali dalej a tvarili sa bohemsky.

raz s nami bola jedna kamaratka, ktora je povestna svojou uprimnostou a tym, ze si nedava servitku pred usta.

objednali sme zase speciality, jej ako novacikovi sme vybrali ten s mnichom, panenskou krvou a drakom. aby ten pribeh precitila, aby skusila tu mnisku cistotu v tom lahodnom napoji.

usrkla si. pozera na nas, dviha obocie...

vam sibe? toto je caj? pigi caj s cukrom a polkou citrona je Caj. toto chuti ako ked vo vode vyperies smradlavu handru.

boli sme zhrozeni! taketo ruhanie, takyto hriech. zlatisty mok priamo z tibetu! a takto o nom hovorit! neskutocne...!

hm, pravdu povediac, kamoska bola ako dieta v tej rozpravke cisarove nove saty. ozvala sa mozno netaktne, kedze teta cajovnicka stratila zmysel zivota, ked to pocula, ale aspon povedala, co si mysli naozaj. a my sme konecne zistili, co nam ten caj pripominal. neboli to mniske mozole, bola to handra pani upratovacky na zakladnej skole.

na caj uz nechodime, nechuti nam.

bat sa vsak o nas nemusite, chodime sa bohemsky tvarit niekde inde. ochutnavky vin su nase a kazdym duskom vstrebavame obrovsku skalu chuti a voni, citime kazdy vanok, co preletel okolo hrozna z ktoreho sa to vino vyrobilo, citime kazdu triesku zo suda, v ktorom to vino dozrievalo...

tvarime sa vznesene, paci sa nam to...

popritom tisko dufame, ze niekto zase neotvori hubu. zase by sme sa museli ucit ako sa spravne tvarit niekde inde.

idem si dat dusok vina. bieleho. chladeneho. takeho, co mi chuti. neviem, ako sa vola, neviem kolko stalo. jednoducho mi chuti, tentokrat to staci.

tentokrat som tu sam, ziadna rola nie je potrebna...


o vine, dalsich mozoloch a pannach vo vinohrade mozno nabuduce.