Monday, October 30, 2006

niekedy staci par minut

som clovek, co nikdy nie je spokojny s tym, co ma, som narocny na seba aj na druhych... uz vela ludi povedalo, ze nikdy nebudem stastny, pretoze sa stale za niecim zeniem. mam na to vlastny nazor, podla mna ma narocnost posuva dopredu. alebo hore, ked chcete... a toho sa aj v zivote drzim.

niekedy mi vsak cosi zamiesa myslienky, nejaka uplne banalna situacia a potom som si svojim smerovanim nie az tak isty... tak tomu bolo aj vcera.

ako som uz spomenul v starsich postoch, odkedy poznam *, naucil som sa znovu snivat. je to jej dobrodruznou povahou a tym, ze sa diva na svet inak ako ja, nie len tym, ze ma skvely zadok...

minule isla zo sluzobky z druheho konca slovenska a aby nezaspala za volantom, tak sme telefonovali. jedna z veci, ktore mi povedala bola: "jezis, toto by si mal vidiet, v udoli podo mnou je listnaty les, kazdy strom tu ma teraz na jesen inu farbu, proste nadhera. milujem jesen, ze je taka farebna...!"

vravim fajn, uzi si to. jedna jesen hore dole, kosa je, prsi, gumy zase prezuvat na aute... no slovom pre mna iba pruser. a napadane listy sa strasne smykaju, ked su mokre, cloveku to len problemy narobi na ceste...

ona na to len tolko, ze nevidim krasu v jednoduchych veciach a mal by som sa to naucit. pustil som to z hlavy...

...az do vcera.

juzne slovensko, cesta tretej triedy, stromy vysadene dobreze nie priamo na ceste, ziadne dalsie auta, listy na ceste asi po kolena, pusteny oasis, svieti slnko...

nejak som sa pozabudol. tam na juhu ma stale chyta taka melancholicka nalada, aj teraz tomu bolo tak... zrazu sa mi pred ocami otvoril akoby novy svet. tie listy uz neboli "skurvene", uz boli farebne, pekne a zaujimavo lietali za autom, ked som presiel... nechal som, nech sa do mojej tvare cez bocne sklo oprie slnko, spomalil som na 40, vypeckoval radio, predstavil som si vedla seba * a...

... bol som stastny. aspon na chvilku. a tak nejak... zvlastne.

11 comments:

Pecosita said...

sentiment ta opantal? ;)
ale niieee...jesen vie byt uzasna. snivanie je nadherne. v jeseni to nejako lepsie ide. dlhsie tma a tak ;)

swarovski said...

april, pecosita, niekedy reagujete na novy post asi minutu po uverejneni... normalne, ze nechapem :) asi vam budem musiet poslat nejaky darcek... :)

ano, trosku sentimentu. do tych koncin sa dostanem malokedy aj ked je to kusok... stravil som tam vela peknych chvil

Pecosita said...

ja juh nepoznam velmi. heh, ta reakcia bola nahoda. az potom som si vsimla, kedy si tento post vypustil, som sa smiala, ze si budes mysliet, ze som tu stale zavesena ;)

Pecosita said...

jaj ale darcek mi poslat mozes ;) ved som zenska, ja darceky rada :D

April said...

ja som to nestihla! sakra!
dufam, ze mi odpustis, nabuduce tu budem zavesena cely den :))

Anonymous said...

Uz som sa nadejala, ze ta romanticka chvilka skonci autonehodou, a nist. ;o)

swarovski said...

a pisal som to z nemocnice? ale dik, ze mi doprajes :)

sas said...

swarovski, no ty si krasne zamilovany, nakoniec este zacnes na tomto svojom blogu aj basne pisat :) a co, fever uz presla?

lussul said...

mmm.. napisane priam fenomenalne, mohla by som aj vo vacsich mnozstvach :)

Anonymous said...

To nie. Ja len, ze taky srot zvany auto sa do romantickeho popisu nehodi. :-)

Anonymous said...

maia: je to vari tak davno, co si prisla o svoju (detsku) fantaziu a nedokazes si predstavovat romantiku v suvislosti s autom? :) skoda.. dospeli ani nevedia, o kolko prichadzaju, ked ich ta detska fantazia opusti..

swar: citit, ze si to pisal od srdca, taky pocit to vo mne vzbudzuje.. preto hodnotim kladne :)