100% lasky
prisiel som na jednu vec.
clovek sa rodi s konstantnym mnozstvom lasky, ktore je ukryte v jeho srdiecku... tuto lasku je mozne zdielat, rozdavat ju, prijimat od druhych...
bez tohto presne daneho mnozstva by clovek neprezil ani minutu, preto je rovnovaha stale zachovana... kolko lasky dame, tolko hned odniekial dostaneme. sucet je vzdy 100%...
v com je problem?
problem je v usmerneni toku. toku lasky...
kazdy clovek uz zazil situaciu, ked bola jeho laska opatovana. viac alebo menej. v tomto pripade je to v poriadku, lasky sa vymenili navzajom, vsetkym ostalo 100%, perfektna kooperacia, rovnovaha...
kazdy clovek zazil aj situaciu, ked bol do niekoho "nestastne", neopatovane zamilovany...
vtedy lasku poslal, ale ziadna spat neprisla... a stalo sa to viac krat za zivot. nase mnozstvo lasky ostalo uveznene u tej osoby, u tych osob a je tam dodnes. lezi nepotrebne, nepovsimnuto. len do poctu... ale napriek tomu je tam.
rovnovaha porusena, co s tym? neumrieme, vsak nie?
na laskovy deficit este nikto neumrel, takze...
kazdy clovek zazil situaciu, ked bol niekto "nestastne", neopatovane zamilovany do neho...
vtedy lasku dostal, ale ziadnu spat neposlal... a stalo sa to viac krat za zivot. mnozstvo prijatej lasky zaplatalo nas deficit z predchadzajuceho pripadu, preto nikto neumrel... tato prijata laska lezi u nas nepotrebne, nepovsimnuto. do poctu. aby sme prezili... aby bol sucet 100%.
pozrel som sa do svojho srdiecka a zistil som nasledovne...
nie je tam uz vela lasky vlastnej, povodnej, urcenej na rozdavanie... je tam vela cudzej neopatovanej. tuto nemozem poslat dalej, nemozem ju prezit. len tak lezi. doplna pocet...
je pre mna neuzitocna...
preto...
prosim vsetky zeny svojho doterajsieho zivota, aby urobili inventuru vo svojich srdieckach...
ak tam najdu nejake kusky odo mna a nepotrebuju ich, nech mi ich prosim vratia.
ja tiez cestne prehlasujem, ze co mi zvysi a co nepotrebujem, vratim povodnym majitelkam...
takto by sme sa vsetci mohli "ocistit" a vratit lasku tam, kam patri...
vratilo by sa nam to, co sme poslali na nespravne miesta, aby sme to mohli umiestnit tam, kde to bude docenene, opatovane, kde nasa laska bude stastna...
...ja uz ozaj nemam vela lasky na rozdavanie a z tej vasej poslanej ku mne za "nespravnych" okolnosti vela uzitku nemam.
laska by nemala byt v nasich srdciach len do poctu, na prezitie...
chcem svojej povodnej spat co najviac, aby som ju celu a velku mohol niekomu dat...
zene mojho zivota...
27 comments:
Pekna myslienka, i ked s nou az tak uplne nesuhlasim. Je jedno aku lasku mas v sebe - svoju ci cudziu. Je len na tebe ako nou nalozis.
A pochybujem, ze to, ak ta niekto miloval (neopatovane) ta naplnalo nejakou laskou. Ja si spominam len na bolest, chodenie po spickach, ospravedlnovanie, pocit viny...
suhlasim s april. matematicky by to bola pekna teoria, lenze...je to prilis zjednoduseny model, a bohuzial (alebo bohuvdaka) laska nie je jednoducha, nie je naprogramovatelna a ani vypocitatelna.
chapem, ze asi hovoris o laske medzi muzom a zenou...ale predsa len: aky deficit lasky ti sposobi, ze ju das napriklad priatelom, rodine...? ale to by ozaj bolo prekomplikovane, takze back to your point:
uplne chapem unavu z toho, davat tam, kde je laska neopatovana. niektori "hlboki" autori tvrdia, ze laska je skutocnou laskou az vtedy, ked za nu nic necakame. ale to je podla mna bullshit. pretoze nemozeme donekonecna len davat.
na druhej strane nesuhlasim s tebou tak celkom. to s tym, ze sa rodime s istym mnozstvom lasky je prave ta zakladna vec, s ktorou nesuhlasim. laska sa nemoze minut...a ak ano, tak len docasne. ked pride niekto, kto ju potrebuje a zasluzi si, tak sa v nas zasa vytvori :))
a nevyvracajte mi to...lebo...jednoducho chcem tomu teraz verit ;) dobre?
dakujem za pochopenie.
inak aby bolo pochopitelne, co som tym chcela povedat, musela by som to rozviest na roman ;))
zajimavy model ... ale ja sa skor priklanam k tomu co raz Matkin pisal v jednej zo svojich knih ... lasky je na svete dost .. len mame problemy s jej distribuciou ...
pekne dievcata, pekne :) dokonca v niecom aj suhlasim...
woody: jasnee, teraz mi doslo, odkial sa mi to v mozocku vynorilo... ano, bolo tam nieco podobne.
aauu, zda sa mi, ze vsetci na to ideme uplne zle. chceme to dako chapat, vyriestit, vyznat sa v tom, zvyknutí problemom prist na koren a potom ich odstranit, vyriesit... to tvoje konstantne mnozstvo lasky mi pripomína zase cosi z fyziky...konstantne mnozstvo hmoty vo vesmire..a nakoniec aj relativisticke premeny hmoty a energie a opacne. Podla mna, laska sa niekde v nas tvori, ale neda sa presuvat ako dake krabice, alebo vratit ako daka nepotrebna vec. Ziadna latkova bilancia tu nejestvuje; to uz by bolo davno preskumane, zistene podmienky a moznosti ovplyvnovania jej rastu i zaniku...ako pri chemickej reakcii...a bolo by to asi dost jednoduche, resp. o dost jednoduchsie ako takto.
to mozno vysveltuje, preco oficialne neexistuje laskoveda...alebo ano? no, lebo sa na to nikto neodvazil...mozno swarko bude prvy ;))
nebudem analyzovat, spochybnovat ani opravovat tvoju uvahu... nebudem pocitat... vyslovim len svoj pocit... krasa...
mozno preto, ze ja sama som raz davno napisala cosi podobne... je cas ju oprasit a dat na blog...
hmmm, krásne ...
a ešte k tomu od muža ...
nadhera
do istej miery je táto romantická teória zhodná s mojou energetickou teóriou, podľa ktorej človek dostáva do života istý diel životnej energie (nie každý rovnako) a záleží od spôsobu jeho života aj od okolností, kedy a ako ju minie. Ak sa minie energia, je koniec. Samozrejme, sú aj násilné konce, katastrofy. S danou energiou navzájom komunikujeme, ovplyvňujeme sa navzájom a jej časti zdieľame a odovzdávame si... Myslím, že táto moja teória je komplexnejšia ako tá swarovského o láske :) láska je nedeliteľnou súčasťou životnej energie...
wabt, aj tak sa to da povedat :)
Na čom šlapeš? :)))
sex :)
sa musis pochvalit, ze? ;)
Swarovski šlape na sex??
...či mi to dnes už nemysli?...
;P
noo....vzhladom k tomu ze momentalne iba davam a nedostavam...sa s tym viem dost dobre stotoznit..
mozno by sa dala zalozit taka internetova stranka... Vrat mi moju lasku. Ludia by tam davali inzeraty ze : Som ten a ten a hladam kazdeho, kto ma ma v srdci a uz ma nepotrebuje. A tak by sa ludia znovu stretli, vratili si svoje city a mohli by zacat odznova. niekde inde :)
srdce je predsa nekonečne hlboké, lásky v ňom je dosť, len ju musíš nájsť, myslím, že to príde práve vtedy keď stretneš TÚ PRAVÚ (tak si počkaj na malý zázrak, verím, že nám o tom potom napíšeš)
g.w.u.: ked stretnem tu pravu, tak budem mat ine starosti, ako pisat na blog :)
len aby si ju tu "nepresedel", a verím, že si na nás nájdeš čas aby si sa pochválil:o) a neskúšaj mi oponovať:o), ak chceš, môžeš si tzo pomyslieť:o) ale neber mi ilúzie...
existuje niečo ako "ten pravý" a "tá pravá" ?
veronika > určite áno, a ak nie, aj tak áno:o)
to gwu - tak potom je svet ozaj smutný. Čo keď ho nikdy nenájdeš, čo keď utečie, čo keď zomrie v mladosti... čo keď? naozaj simyslíš že máš len jedinkú možnosť byť naozaj šťastná?
ach jaj, stastie je relativne...
to swar - šťastie je relatívne, ale keď ho už chytíš, vieš ho rozpoznať znova...
aj tak - kazdy moze mat vlastnu pravdu, kt. niekto posudi ako nespravnu, niekto presne opacne. ale take to posudenie sa netreba snazit tym ludom, co maju pravdu vlastnu, vnutit. a uz vobec nie brat iluzie.
nemyslim si, ze treba vnimat zmysel zivota v tom, ze 'snad' raz clovek najde 'toho praveho' alebo 'tu pravu'. skor v tom, aby dokazal ocenit 'tych pravych' ludi, kt. je viac. minimalne rodina - aj ked sa obcas vztahy v nej domotaju. tak by sa nemalo stavat nieco typu: stratil/a som svoju milovanu osobu, chcem zomriet/sa zabit...
Post a Comment