sklicka na vine
divam sa na slnecnice na svojom stole.
su polozene v kute.
zvykol som si na ne, vacsinou si ich ani nevsimam.
su styri, parny pocet, vraj sa to nepatri...
vraj parny pocet kvetov prinalezi mrtvym.
tieto vsak patria mne.
mal by som jednu pridat, alebo jednu ubrat, ale neurobim to...
pretoze nechcem,
pretoze nemusim.
zatial zijem, aspon myslim.
teda viem. citim chut slnka, takze zijem.
citim chut vina v ustach, na jazyku, na podnebi...
dobry rocnik. 1989.
citit z neho slnko.
slnko, uvaznene 18 rokov vo flasi.
nepamatam sa, ake to slnko bolo, vtedy davno,
myslim si, ze bolo teplejsie, bezstarostnejsie a cistejsie.
premyslam, ci nie je hriech drzat slnko 18 rokov vo flasi.
ci to nie je krute a sebecke.
pre par minut pozitku.
neviem...
zlutoval som sa nad nim a pustil som ho von.
zasluzi si slobodu,
zasluzi si vyrozpravat svoj pribeh.
vacsinu z neho vstrebavam ja,
ale zjavne maju radost aj moje slnecnice...
su sice umele, ale mam pocit, ako keby ozili.
tesia sa so mnou.
aj ked su styri...
8 comments:
keby boli živé, poviem ti: daj im mená a rozprávaj sa s nimi.
dobrú noc swarovski :o)
dakujem girl...
slnecnice su moje oblubene kvety.
dobre biele vinko, je moj oblubeny napoj.
a taketo pocitove veci citam od teba rada.
:)
dobre ranko, swarovski.
kryštálik tak toto bolo krásne.
krásne si presvetlil dnešný upršaný deň. Díky.
pekne myslienky..tokajske si ich zasluzi
Prijemne citanie Swar
slnko si vypustil, nasal, pohladom vpil... a posunul dalej. ake pekne od teba.
Post a Comment