cisarove nove saty

clovek by sa nemal hrat na nieco cim nie je, na nieco co mu nie je prirodzene a nevychadza to z jeho podstaty. priznajme si vsak, ze bez obcasneho divadielka a hrania roznych "postav" by to bolo na tomto svete tazsie...

o to viac si treba vazit ludi, ktori su sami sebou.

v nasej partii bolo isty cas modne chodit na posedenie do cajovne, valat sa na vankusoch a nalievat sa exotikou. do caju sme sa rozumeli ako hus do piva, skusali sme rozne druhy, ich nazvy si nepamatam, ale bolo z nich jasne, ze ten caj zbieral saolinsky mnich, ktory sa v ramci oberacieho obradu musel postit mesiac pred a mesiac po tom, ako sa tych cajovych listkov dotkol a odtrhol ich. samozrejme to muselo byt den po splne mesiaca a museli pred tym v nedalekej osade obetovat pannu... drakovi.

taketo specialne pribehy sme si predstavovali, ked sme tie caje pili, tvarili sme sa, ze sa vyzname, ze citime kazdy mozol na tej mnichovej ruke, ktora sa tych listkov dotkla... a ze nam to chuti samozrejme.

majitelka bola mila pani, sem tam nam o caji rozpravala, mala rada svoju "pracu" a mozno aj pre tu atmosferu sme tam chodili a tvarili sa, ze vsetkemu rozumieme a ze vidime vyssi zmysel toho vsetkeho. v kazdom pripade viem, ze niektorym z nas boli pohodlne tie vankuse okolo a ze starkyne informacie mali osud ako ten povestny hrach na stene. (toto je to moj post, takze napisem, ze ja som si samozrejme zapamatal vsetko, nech som za spravnaka.)

a ved, ucta k saolinskym mnichom je ucta k saolinskym mnichom, tak sme ochutnavali dalej a tvarili sa bohemsky.

raz s nami bola jedna kamaratka, ktora je povestna svojou uprimnostou a tym, ze si nedava servitku pred usta.

objednali sme zase speciality, jej ako novacikovi sme vybrali ten s mnichom, panenskou krvou a drakom. aby ten pribeh precitila, aby skusila tu mnisku cistotu v tom lahodnom napoji.

usrkla si. pozera na nas, dviha obocie...

vam sibe? toto je caj? pigi caj s cukrom a polkou citrona je Caj. toto chuti ako ked vo vode vyperies smradlavu handru.

boli sme zhrozeni! taketo ruhanie, takyto hriech. zlatisty mok priamo z tibetu! a takto o nom hovorit! neskutocne...!

hm, pravdu povediac, kamoska bola ako dieta v tej rozpravke cisarove nove saty. ozvala sa mozno netaktne, kedze teta cajovnicka stratila zmysel zivota, ked to pocula, ale aspon povedala, co si mysli naozaj. a my sme konecne zistili, co nam ten caj pripominal. neboli to mniske mozole, bola to handra pani upratovacky na zakladnej skole.

na caj uz nechodime, nechuti nam.

bat sa vsak o nas nemusite, chodime sa bohemsky tvarit niekde inde. ochutnavky vin su nase a kazdym duskom vstrebavame obrovsku skalu chuti a voni, citime kazdy vanok, co preletel okolo hrozna z ktoreho sa to vino vyrobilo, citime kazdu triesku zo suda, v ktorom to vino dozrievalo...

tvarime sa vznesene, paci sa nam to...

popritom tisko dufame, ze niekto zase neotvori hubu. zase by sme sa museli ucit ako sa spravne tvarit niekde inde.

idem si dat dusok vina. bieleho. chladeneho. takeho, co mi chuti. neviem, ako sa vola, neviem kolko stalo. jednoducho mi chuti, tentokrat to staci.

tentokrat som tu sam, ziadna rola nie je potrebna...


o vine, dalsich mozoloch a pannach vo vinohrade mozno nabuduce.