bohemske peklo

tak.. 

prisiel na psa mraz, sklonil som hlavu, zahryzol do pery. 

a predal fotovybavu. 

niektori viete, ako fotak moze prirast k srdcu. 

a vsetky tie krasne sklicka a veci okolo.

ach..

vzdy som si predstavoval, ze ked sa tak stane, tak to bude kvoli niecomu

s i a l e n e m u. 

ze tych par nezmyselne utratenych tisicok bude mat zmysel.

v mojom ponimani zmysel.

nuz ale... 

az sa mi to tazko pise a hanbim sa sam pred sebou. 

predal som svoje "lasky", aby som si kupil... 

k u c h y n s k u  l i n k u.

viac k tomu netreba dodat, myslim.

cele zle.

bohemske peklo.

*

mi tu ostalo vela editacneho softwaru. 

od panoram az po retusovanie.

retus.

zeny sa tesia, ked ich trosku upravite, ked maju pekne fotky.

(znamienkaprecvycistispletrozziarisocidoostrisvlasynarovnasnohydoplniszuby)

netusim preco sa tesia.

ved ste im prave dokazali, ze bez softwaru vyzeraju uplne

ZLE.

***

viete.

nefotil som velmi dobre,

ale o to radsej.

su vsak ludia, ktori fotia radi a dobre.

bez retuse.

ako napriklad

TUaTU.

(aajindealesuleniveanemajustranku)

drzim palce.

a

nepredavajte si lasky.

ani keby ste nemali kde krajat calamadu.

***

som aj ty

listujem vo fotkach, ktore som nafotil, 

aj v tych lepsich od inych…

vsetko je to o svetle, 

jeho farba, melodia, smer. 

tvoria "realitu".

staci sa posunut dalej, zmenit uhol zaberu a zrazu ste krajsi, 

alebo naopak, 

vyzerate ako stryko fester.

rozdiel par minut medzi fotkami, 

rozdiel v kvalite svetla, ktore na vas kresli.

...

je to ako s ludmi.

z kazdeho vo vasom okoli na vas dopada svetlo, 

formuje vas, vytvara vasu osobnost.

si tym, s kym sa stretavas… plati. velmi.

musis si vybrat, (s) kym chces (ne)byt.

...

vyberam starostlivo… vsetky sialenosti. 

kreslia mi na pokozke.

kaleidoskop zazitkov.

...

je to dobre svetlo.

pestre.

od vas.

…

som swarovski.

ale

SOM AJ TY.

ale(bo)?

pravdu mozes hovorit len dovtedy, kym ti je jedno,

ci nou tomu druhemu ublizis.

ale(bo)?

nevazni ludi, na ktorych ti zalezi, v milosrdnych klamstvach.

radsej obetuj seba.

 p r e  n i c h.

ubliz, rozplac... ponukni naruc.

navzdy odid, ak je treba.

tvoj svet bude cistejsi.

ako aj svet vsetkych okolo

t e b a.

najdi mierku

pred par dnami som absolvoval psychoterapeuticku polhodinku so starou znamou.

(ake je prijemne to takto nazvat!) 

uspesna zena, plne rozbehnuta, kariera vo vysinach, v spolocnosti oblubena, priatelov kopec a nielen na fejsbuku, milujuci frajer, sykorky v krmitku na balkone prospievaju...

idealny stav.

len…

myslel som si, ze len ja riesim take veci.

ze obcas nevladzem, ze mam pocit, ze som uplne nanic, ze vsetko na svete mi unika, ze nevyuzivam zivot... aj ked zijem asi za troch.

ze unava.

ze nevie, ci je dost dobra.

ze nevie co s tym...

…. 

obcas, ked bojujem s vlastnou identitou, ked sa neviem zaradit, tak viem, ze chyba je v referencnych hodnotach. davnejsie som prisiel na to, ze neustalym pohybom (postupom?) v hodnotovom rebricku stracame realny pohlad na vec… na  s e b a. 

stracame m i e r k u.

raz som nahodou prisiel na to, ako to znovu "nakalibrovat".

stal som vtedy pred kopcom, ktory som si pamatal z detstva, ze je obrovsky. 

nebol. bol uplne malicky. 

len taky briezok. na miestach, kde som travil vela prazdnin a kde som uz roky nebol.

vtedy sa mi vratili spomienky, zrazu som si pamatal presne tie veci, ktore som si myslel ako dieta. 

ze ake to bude, ked budem velky.

velky uz som a preto som si sadol na zem a este sa trosku prikrcil.

ano! toto je ten spravny pohlad! 

kopec nadobudol povodne rozmery. bol znovu obrovsky a ja... maly.

uz som videl, odkial som vysiel, ako som vyrastol a ci do spravnej podoby.

porovnal som sa s tym chlapcom.

stacil spravny uhol pohladu.

preto..

ak mate horeuvedene pocity,

vratte sa na miesta, odkial ste vysli a kde ste davno neboli. 

do vytahu, v ktorom ste sa volakedy tak bali, lebo ste nedosiahli na tlacitka.

vidite? ked ich pozerate zdola, zas je ten pocit spat.

navstivte svoju zakladnu skolu, spomente si na to, kde ste mali triedu, kde ste zacinali a pozrite si tie male stolicky. su ozaj strasne, strasne malicke… prvacke. nebudete verit vlastnym ociam.

najdite na povale u starych rodicov vas prvy bicykel. garantujem, ze je stale tam.

dokonca aj luk, ktory ste si vyrobili a nikdy nestrielal. je zaveseny presne tam, kde ste ho nechali. len ten hacik je nejak smiesne nizko nad zemou.

vratte sa do detstva, pozrite sa znovu svojimi ocami, ake ste mali vtedy.

potom, ked sa znova postavite, tak to uvidite...

kto ste, kam ste sa dostali. 

mozno budete mat dobry pocit, alebo aspon pocitite, co by ste mali urobit, aby ste ho mali.

….

tie veci sa nezmenili..

kopce, lavicky, vytahy… stale tam su.

budu.

pre vas.

vratite sa tam o dalsich 30 rokov a najdete tam 7 rocneho chlapca, 37 rocneho muza a este raz s e b a.

pridete, aby ste si znovu nastavili m i e r k u.

ako spravne vidiet seba.

mozno to (ne)bude naposledy...

plan

daju sa z poharov ruzoveho zostrojit ruzove okuliare?

.

na tripe s holkou, jenz neni vice

pil

chladne

logicky

systematicky

.

aby

vytriezvel

len ja, ty a ...

len ja, ty a brian molko ... raz napisala.


bola to definitivna vstupenka do jej sveta,
krasne farebneho, ale... s demonmi.

v kazdej jazve jeden.

z kuskov skla.

pavucina na skorodetskych rukach,
nakreslena hlboko.

dokonale.

dala si zalezat.

...

ruky uz nie su detske.

nezahojili sa, ale uz nebolia.

vlastne

on dufa, ze uz nebolia.

...

pribeh pokrocil, ostali len dvaja.

len on a brian molko.


v kazdom meste.


pocet listkov nezmeneny, su stale dva.

jeden vzdy daruje,

neznamej.

...

pribeh pokrocil.

je cas.

vlastne slova naplnit.


(2009 - 2013)

romantik

vzdy ked presiel starou branou, pozrel na hviezdy

raz 

ked videl jednu padat, zacudovane sa chvilu pozeral

v meste to takto nebyva

. . .

premyslal, ci to bolo naozaj

cakal, ci nepadne dalsia

pre neho

nieco si zelal

. . .

a z   k y m   m u   n e u s i e l   a u t o b u s

. . .

usmial sa

Le Petit Prince v odrastenom tele 

. . .

ziaril spokojnostou

pretoze az takto to bolo dokonale

.

vidiet seba v nedokonalosti

. . .

bol romantik

. . .

preto ste ho milovali

p o s l e d n a n o c

p o s l e d n a n o c

p o s l e d n e b o z k y n a j a z v y n a r u k a c h

p o s l e d n e k v a p k y n a m i e s t a

k t o r e n e s t i h o l z a h o j i t

p a m a t a s i i c h v s e t k y c h d v e s t o

m o h o l b y i c h k l u d n e n a k r e s l i t

n a s e b a

d i e v c a t k o p o k o j n e a k o b y s p a l o

s p o l u s p r i b e h o m 

v s a k 

u m i e r a



***

laska ma vzdy vlastnu cestu, vznika aj zanika samovolne. 

nemozete ju chciet, naplanovat, zachranit.

mozete zachranovat vztah. 

nikdy nie lasku. 

b o d k a.

getting nowhere

bola scitana. 

tak ako sa patri.

vedela, ze... 

musis najprv dat, aby si dostal!

tak... dala kazdemu.

zmatena princezna v roztrhanych satach, 

bez odmeny.

bez princa.

kazdy vecer si sla lahnut k inym dveram,

ved... chcela len teplo na pery!

nikdy si vsak nevsimla... 

ze

okna boli bez vyhladu

a

a dvere boli bez klucky.

nezelezne puta

***

raz niekde napisal

vzdy ked je zmena pocasia, 

bolia ma zlomeniny srdca 

a jazvy na dusi.

odvtedy stale, ked bolo sychravo,

si nasiel v schranke

farebnu naplast

a 

fotku z polaroidu.

na fotke male nohy,

kusok gauca,

nohavicky stiahnute k bielym kolenam.

na jednom

roztrasenym pismom,

perom napisane 

NENAVIDIM TA,

na druhom 

vlhkym prstom,

rozmazane

S W A R.

***

puta mozu vznikat samovolne

a nemusia byt vzdy zo zeleza

***

platonicka polygamia

bol surrealistom vlastneho bytia.

zberatelom telefonnych cisiel...
... na ktore nikdy nezavola.

citil vsetky zivoty, ktore mohol mat,
zil vsak len jeden...  vyvoleny(?).

s citom aj bez citu.
jeden z mnohych, kazdy by bol spravny.

nikdy sa nevzdal seba,

dodrziavajuc pravidla realneho sveta,
lubil vsetky a pisal po stenach...

p l a t o n i c k a   p o l y g a m i a.

archiv teba

vlastnim tvoje spomienky.

ty spominas.
ja ich zijem.

dospeli sme spolu...
davno... myslela si si.

tisko skladajuc biele kridla,
sepkala si, ze  m o z e m.

ked som zaspaval s tebou..
len v predstavach. bez teba.

v e l m i  bez teba.

nebola si pre mna. vtedy.

***

klamal som ta.

klamem vsetkych.

nikdy som nedospel.
odmietam vstupit na druhy breh,
svoje kridla skryvam.
nevzdam sa ich.
nikdy...

***

vyvrhel.

hladim na tvoj breh s odstupom.
nepochopeny, mozno zavideny, nenavideny.
ale hlavne...

v case aj priestore s l o b o d n y.

***

kridla.
chces sa ich dotknut?
trosku vonaju aj tebou,
citis?
nie?

zmyval som ta roky.

teraz uz...

mozem si dovolit.
c o k o l v e k.

***

vziat ta na lavicku,
ktora uz neexistuje,
posadit ta na jej zvysky.

amfiteater, ktory uz neexistuje.

ani TY nie.

***

(u mna neriesis program v telke, vies?)

***

tisic uz neexistujucivh laviciek.
neviem, ktore su tie prave.
nech su vsetky.

na kazdej ta znicim.
ukazem ti, kym si bola.

budes citit.
nie mna. seba...
seba.

SOM to, co TY uz nemas.

som sloboda, myslienka, fikcia...
som spomienka.

mozem byt cokolvek.
mozem byt ktokolvek.

mozem byt TEBOU.

***

vlastnim tvoje spomienky.

ulozil som ta navzdy...

***

ulozim ta navzdy.

chces?

opi ma... sebou.

vino doslo... zase raz. zatazuje telo bez vplyvu na nervovu sustavu.

ziadny ucinok. prazdno... zbytocna investicia.

rozumies ludom s jazvami na rukach. ziadne pokusy o samodestrukciu. 

len pokusy o nieco...

cokolvek je lepsie ako nic. citit...

citit nieco..... tuzia.... tuzis.

***

zenies sa svahom, aby si citil. soferujes naslepo, aby si citil.
spalis si pery, aby si citil.

citit strach je lepsie ako nic. aj citit bolest je lepsie ako nic...

prid tam, kde vino nezabera. lub. ubliz. cokolvek.

len bud...

***

zalubit sa na pockanie... vytvorit zavislost tam, kde dalsiu davku nedostanes.

vies to... ides do toho... 

aby si citil...

cokolvek...

***

prid. 

lub ma...

ubliz mi...

opi ma sebou!...

***

vies?

preto sa chodi do bitky, ktoru nemozes vyhrat.

pretoze cokolvek... 

je lepsie ako vino,

ktore nezabera.

kazdy den inak

kazde rano ma nakresli znova, kazde rano inak.

postavicku zvlastnu, (chces si ju vziat domov),

bez pamate a bez zodpovednosti,

aspon so stodesiatimi zmyslami. 

pozorujem, mlcim, rozpravam len ocami.

netazi ma buducnost, ziadnu nemam,

snivam cez den, v noci uz neexistujem.

cely zivot

prezit

znova

inak

prial by som si

kazdy den

byt postavickou tima burtona.

remiza

obcas napises...

raz, dvakrat. do roka. ... uz niekolko rokov.

pozrel som si nase vety. nic, coho by sa dalo chytit.
mozno su opatrne... urcite nie prazdne.

vieme kto sme, napriek tomu to nevieme.

z tych rozhovorov sa snazim zistit skore.

kto ma navrch, kto by chcel... a kto by nechcel.
chcem zaujat postoj. voci sebe, voci tebe.

... pre seba.

citam vsetky vety roky dozadu. skusam, co vyvolas.
verim svojmu instinktu. nezvykne klamat.

... ziadna odpoved. len pocit.

pocit, ze obaja o nieco prichadzame.
pocit, ze je to plytvanie.

vsetko v zivote ma svoj vyznam. zmysel, ciel.
kazdy ma pravo vyhrat, alebo prehrat.

zivot nepozna nerozhodny stav.

... iba ten premarneny.

ja svoj premarnit nechcem,
preto ma nechaj hoci prehrat.

so ctou...

ale hned.

docasne osetrena

ked nieco boli... zbav sa toho.
ja sa bolim.

tak pod,
nieco s tym urobime...

preco ich skryvas?

nebran sa im.
male, vacsie.
najprv nesmele,
potom neudrzatelne.

horuce kvapky.
po tebe vonave.

na kazdu napis slovo.

ssss, tisko...
nech sa neplasia.

pozbieram ich ako urodu.

v dlaniach postrazim,
ukludnim,
polaskam.

zleju sa v jedno,
vyparia sa, zmiznu.

ostane len sol.

... a slova.

kusky tvojej skladacky.

zmenim ich poradie,
vyznam.
opravim ich,
rozosmejem,
vratim.

na pery.

s kuskom seba.

vezmi,
uz budu posluchat.

.
.
.

nedakuj.
tu sol si necham pre seba.

na oplatku

lezala sputana...

vlasy zlepene, tvar uplakana.
kvapky potu sa stretavali na lane zarezaneho do jej tela.
bolelo to... ako vzdy.

zneuzita, vyuzita, pouzita,

ponizena.

s t a s t n a.

ako uz tolko krat.

***

svojou inakostou ho zaujala,
svojou bolestou si ho priputala.

***

stala... znovu pripravena.
dnes vsak...

podal jej lano,
schulil sa jej pri nohach,
odkryl to, co mu bolo najvzacnejsie.

zviaz mi kridla, povedal. navzdy.

uz ich potrebovat nebudem...

vzdusne zamky

nikdy nemal tendenciu stavat vzdusne zamky.
neslo mu to, bol privelky realista.

vzdy sa mu lepsie kracalo po tych,
ktore vybudoval niekto iny...

pokusenie je ten najkrajsi pocit.

dokonca aj ked ho prekoname...

vratim sa...

... ked to bude znovu boliet.

vzdialena

fotim tvoje fotky...

... postaci to ako vy(u)znanie?